Baza čierna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Baza čierna
Baza čierna
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) magnólie Magnoliopsida
Podtrieda (subclassis) astrové Asteridae
Rad (ordo) štetkotvaré Dipsacales
Čeľaď (familia) pižmovkovité Adoxaceae
Rod (genus) Sambucus
Druh (species) Baza čierna
S. nigra
Vedecký názov
Sambucus nigra
L.
Baza čierna. Ilustrácia z knihy Flora von Deutschland, Österreich und der Schweiz z roku 1885.

Baza čierna (Sambucus nigra) je ker z čeľade pižmovkovité (Adoxaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Baza čierna je dva až osem metrov vysoký ker so silným rozvetvením, listy rastú na dlhých stopkách, sú veľké cca 30 cm, protistojné, nepárno perovité. Lístky (cca 12 cm) sú obyčajne v 2-3 jarmách, elipsovité alebo vajcovité, končisté, po okraji ostro pílkovité, na hornej strane riedko, na dolnej hustejšie pokryté hviezdovitými chlpmi, staršie sú skoro úplne lysé. Prílistky sú malé, čiarkovité. Listy sa rozvíjajú v marci alebo v apríli.

Kôra starej bazy. Priemer kmeňa je asi 15 cm.

Vetvy bazy sú často rozpriahnuté a sivo hnedé. Stará kôra je veľmi rozpukaná, svetlá, hneda sto sivá, na mladých konárikoch hladká, zelená, s početnými brada vičkami vzdušných otvorov. V strede kmeňa a konárov je penovito biely stržeň (bazová duša).

Súkvetie bazy čiernej

Od júna do júla sa objavujú kvety na až 30 cm veľkom plochom okolíku. Bohaté súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov. Kvety sú drobné, stopky neveľké, plstnaté, s dvoma listencami. Okolík pozostáva z bielych alebo mierne žltkastých kvetov, ktoré sú spravidla 5-početné. Tvorí ich 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov a 5 voľných tyčiniek so žltými peľnicami a 3 zrastené čnelky, ktoré neskôr v plode tvoria 3 zrnká. Malá časť kvetov je však aj 4-početná. Kalich má krátku rúrku a 5 zúbkov, koruna je lievikovitá. Čerstvé kvety bazy nezameniteľne voňajú (listy rozomleté medzi prstami voňajú ľahko ako kvety, podľa toho sa môže baza rozpoznať, keď práve nemá kvety ani plody.)

Plody bazy čiernej

V auguste a septembri sa tvoria spočiatku červené, neskôr čierne kôstkovičky. Sú približne 6 milimetrov veľké, majú tri semená a červenú šťavu, ktorá sa z textílií sotva vyperie. Obsahujú vitamín C. Kým dozrievajú plody, farbia sa aj stopky, na ktorých sú umiestnené, červenkasto. Plody sú po prevarení požívateľné, pretože sa varom odbúra jed sambunigrín, ktorý odštiepuje kyselinu kyanovodíkovú, nachádzajúci sa najmä v zelených častiach rastliny, v listoch, v nezrelých plodoch, ako aj v semenách zrelých plodov. Rastlina sa môže dožiť až 25 rokov.Super ker.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Baza čierna je najčastejší druh kríkov strednej Európy. Rozšírená je po celej Európe, Malej Ázii, na Kaukaze, v západnej Sibíri a dokonca aj v severnej Afrike. V Alpách na ňu možno natrafiť až v stredných horských polohách v 1 500 m n. m. Patrí medzi európske prvky s mediteránnym charakterom. Po celom Slovensku je často rozšíreným druhom. Výhodou je jej robustnosť a nenáročnosť. Baza je značne odolná voči mrazu a darí sa jej v polotieni, na lesných čistinkách, alebo okrajoch ciest, najmä v lužných a iných listnatých lesoch, hojne sa vyskytuje od nížin po horské pásmo, podobným spôsobom aj na druhotných stanovištiach pri plotoch, na opustených miestach, rumoviskách, pri domoch, na rúbaniskách. Rastie na čerstvých, humóznych, kyprých hlinitých alebo až ílovitých, na živiny a najmä dusík bohatých pôdach.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Baza čierna je liečivá, ozdobná a v každom smere úžitková rastlina. Rozmanité použitie nachádza v kuchyni a v bylinkárstve. Používajú sa kôra, kvety, kôstkovičky a dreň.

Liečivo[upraviť | upraviť zdroj]

Bazová šťava a plody, ale aj čaj z kôry a kvetov sú osvedčené domáce lieky proti nachladnutiu. Faktory tohto účinku sú v plodoch obsiahnuté vitamíny C a B, ovocné kyseliny, éterické oleje, ktoré sa nachádzajú aj v kvetoch, flavonoidy, a predovšetkým farbivo atokyán, ktoré dodáva farbu kvetom a plodom. Pôsobí ako antioxidant, chráni bunkové membrány pred pôsobením voľných radikálov a spomaľuje proces starnutia buniek rastlín ako aj buniek ľudského konzumenta.

Éterické oleje s ich aromakomplexom spôsobujú mierne potenie a uvoľňovanie hlienov. Aj pri ťažkostiach so žalúdkom sa v domácej medicíne úspešne používa bazový čaj.

Farbivo[upraviť | upraviť zdroj]

Využíva sa nielen pri výrobe sladkostí a mliekárenských výrobkov v potravinárskom priemysle, ale aj v textilnom priemysle ako prírodné farbivo.

Potravina[upraviť | upraviť zdroj]

Okolík s kvetmi sa dá použiť ako potravina, pripravuje sa ako bazový pampúch (šiška, dolka, palacinka). Okolíky bazy sa namočia do palacinkového cesta a opražia sa v panvici na tuku alebo olivovom oleji. Bazové kvety sa dajú použiť aj k príprave sektu (šumivého vína).

Pretože sú plody bazy mierne jedovaté (obsahujú sambunigrín), nemôžu sa konzumovať surové. Po zohriatí sa môžu bez problémov použiť. Najvhodnejšia a najrozšírenejšia forma použitia je výroba želé alebo lekváru. V severnom Nemecku sa varí z plodov bazová polievka, ale uplatnenie nájde aj pri pečení a pridáva sa aj do rôznych kaší. Rovnako v severnom Nemecku je zvyčajné použitie zahustenej šťavy z plodov v grogu (zmiešané s horúcou vodou a rumom). Plody sa dajú bez problémov zamraziť. Šťava z kôstkovíc je síce požívateľná, ale veľmi trpká. Preto sa často mieša s jablčnou alebo inými ovocnými šťavami. Plody bazy sa používajú aj k výrobe liehovín. V strednej Európe sa ako z kvetov, tak aj z plodov pripravuje bazový sirup.

Škodcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Poľné hraboše zapríčiňujú na kríkoch bazy čiernej najväčšie škody, vo veľkých sadoch sa môžu nasmerovať na až 40 metrov dlhé cesty, pri ktorých poškodzujú korene kríkov. Vtáky, ako napríklad pinky a mucháre sivé oceňujú plody bazy. Síce nie sú v priamom zmysle škodcovia, ale najmä pri solitárnych rastlinách to môže viesť k značným stratám na úrode. Voška bazy čiernej (Aphis sambuci) napadá najčastejšie len jednotlivé rastliny, oslabuje ich ale vysávaním rastlinnej šťavy. Roztoče (hlavne čeľaď Tetranychidae) môžu zničiť výhonky a spôsobiť veľké škody. Hubovým ochorením môžu zvädnúť kvety, čo môže viesť k ujme na úrode. Prejavuje sa vädnutím hlavnej a vedľajšej osi súkvetia. Vyskytuje sa aj pleseň sivá (Botrytis cinerea).

Odrody[upraviť | upraviť zdroj]

Popri tomto druhu existuje aj poddruh Sambucus nigra ssp. palmensis, ktorý sa vyskytuje endemicky vo vavrínových lesoch Kanárskeho ostrova a je ohrozený vymretím.

Povera[upraviť | upraviť zdroj]

Baza čierna bola kedysi obranný prostriedok proti čiernej mágii a bosorkám. Verilo sa aj, že chráni pred ohňom a údermi blesku. Preto sa pestovala často v záhradách pri dome a pri stodolách.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]