Sokol myšiar
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Sokol myšiar | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| {{{Obrázok}}} Sokol myšiar |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie v Europe zelene=celoročne, žlte=v lete |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Sokol myšiar (pustovka) (lat. Falco tinnunculus) je dravec z čeľade sokolovitých. Spolu s myšiakom lesným patria k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Často obýva mestské obydlia a je známy svojim typickým strmhlavým letom.
Obsah |
[upraviť] Poznávacie znaky
Rozpätie krídel: 75cm
Váha: Samec 160-200g; Samica 200-240g
Na perí sokola myšiara je možné pozorovať výrazný pohlavný dimorfizmus (samček vyzerá inak ako samička). Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé. Samci majú okrem toho na hrdzavom chrbte malé čierne kosoštvorcové škvrny, na každom pierku jednu. Chvost a koreň chvosta sú tiež svetlosivé. Na konci chvosta je čierny pruh s bielou obrubou. Spodná čast je krémovo svetlá a veľmi jemne hnedo fľakatá alebo pruhovaná. Brucho a spodná čast krídel je skoro biela. Dospelá samička má tmavohnedé sfarbenie na chrbte. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výraznym pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá. Mladé sokoly sa perím podobajú skôr na samičku. Ich krídla sú však okrúhlejšie a kratšie ako u dospelých jedincov. Okrem toho majú na okrajoch bielu obrubu. U oboch pohlaví je chvost zaoblený, pretože vonkajšie perá sú kratšie ako stredové. Nohy sú sýto žlté, pazúry čierne.
[upraviť] Potrava a lov
Živí sa hlavne myšami a hrabošmi, občas menšími druhmi vtákov a v lete aj veľkým hmyzom a žabami. Bolo dokázané,že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov,pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža. Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu) asi 10-20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť,prudko sa za ňou spustí na k zemi so stiahnutými krídlami.
[upraviť] Rozmnožovanie
Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4-6 vajíčok. Sedí na nich 28-30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďaľších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 30 dní mláďatá opúšťajú hniezdo, rodičia ich ale ešte nejaký čas prikrmujú.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sokol myšiar
Wikidruhy ponúka informácie na tému Sokol myšiar
