Ján III. Turzo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Turzo
komorský gróf, obchodník, podnikateľ

Narodenie 30. apríl 1437
Levoča
Úmrtie 10. október 1508 (71 rokov)
Baia Mare

Ján (III.) Turzo (staršie Thurzo; Thurzo de Bethlenfalva; uvádzaný aj ako I. a podobne) (* 30. apríl 1437, Levoča - † 10. október 1508, Baia Mare; pochovaný v Levoči) bol kremnický komorský gróf, obchodník, podnikateľ európskeho významu, znalec modernej dolovacej techniky, levočský, krakovský a banskobystrický mešťan, zvolenský župan, jeden z hlavných veriteľov uhorského panovníckeho dvora. Založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť. Pôsobil na Slovensku, v Poľsku, Česku a Sedmohradsku.


Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn levočského mešťana a kupca Juraja Turzu, nebol teda šľachtického pôvodu napriek prívlastku "de Bethlenfalva", barónom sa stal až v roku 1505. Pôvodne sa mal stať kňazom.

Podnikal v baníctve a hutníctve. V Krakove založil roku 1465 filiálku turzovského podniku. V Mogile pri Krakove postavil hutu, v ktorej už okolo roku 1469 z medi dovážanej zo Slovenska odlučoval pomocou poľského olova striebro. Koncom storočia sústredil výrobu medi a striebra do stredoslovenskej oblasti do podniku, ktorý sa stal neskôr základom tzv. Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.

V roku 1494 založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť (prvú alebo jednu z prvých kapitalistických spoločností v Európe), a tým aj bohatstvo a slávu svojho rodu (Turzo).

V roku 1498 sa stal komorským grófom Kremnice (vďaka úverom, ktoré poskytol uhorskému kráľovi), v roku 1502 sa stal zvolenským županom.

Vzťah k Banskej Bystrici[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1494-1496 začal podnikateľsky prenikať do banskobystrického medeného revíru,postupne sa zmocnil všetkých baní. Roku 1495 založil šplajsovaciu medenú hutu a hámor v Banskej Bystrici; skoncentroval produkciu medi a striebra z tejto oblasti; hámor bol hlavným zdrojom ziskov Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti (90. roky 15. stor.).

Od roku 1496 sa stal banskobystrickým mešťanom, majiteľom komorského domu spolu s Fuggerovcami, vlastnil bane, hute, lesy a nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, kde podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice, jej mecén.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.