Východné Alpy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Východné Alpy
(Ostalpen)
pohorie
Štáty Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko
Nemecko, Lichtenštajnsko
Slovinsko
Hranice Wienerwald
Najvyšší bod Piz Bernina
 - výška 4 049 m n. m.
Dĺžka 1 200 km
Rozloha 180 000 km² (18 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Východné Alpy sú geomorfologická provincia vo východnej časti Álp. V tejto členitejšej oblasti Álp sa nachádzajú skôr nižšie pohoria. Najčastejšie sú vymedzované ako oblasť Álp východne od línie Bodamské jazero (na severe)-priesmyk Splügen-Comské jazero (na juhu)[1].

Hranice a členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Východné Alpy zahŕňajú oblasti Švajčiarska, Rakúska, Lichtenštajnska ako aj menšie oblasti južného Nemecka a sever Slovinska. Východnú hranicu tvorí Wienerwald (Viedenský les) a viedenská panva, ktoré sú prechodným členom medzi Alpami a Západnými Karpatami. Geologicky je hranica medzi oboma pohoriami menej zreteľná, pretože viaceré stavebné jednotky Východných Álp sú prítomné v Malých Karpatoch a možno i v Považskom Inovci.

Alpský klub (Alpenvereins-Einteilung) uprednostňuje členenie Východných Álp na[1] Nördliche Kalkalpen, Zentrale Ostalpen a Südliche Kalkalpen. Tieto väčšie celky sa ďalej členia na niekoľko desiatok menších regiónov.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšší vrch vo Východných Alpách je Piz Bernina (4 049 m) vo Švajčiarsku. Okrem niekoľkých vrcholov v oblasti Bernina, je ďalším najvyšším vrch Ortler (3 905 m) v Taliansku resp. Južnom Tirolsku a Großglockner (3 798 m) v Rakúsku.

Počas poslednej ľadovej doby – Würmu, boli Východné Alpy suchšie ako Západné Alpy, s ľadovou pokrývkou končiacou v oblasti Nízkych Taur. Toto umožnilo prežiť dobu ľadovú mnohým druhom, ktoré sa nezachovali v žiadnej z okolitých oblastí.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Východné Alpy majú výraznú príkrovovú stavbu, ktorá bola formovaná počas alpínskej orogenézy pri vzniku a uzatvorení oceánu Tethys. Rozsiahle príkrovy tvoria 3 na seba nasunuté jednotky. Najvyššou z nich je austroalpinikum, v Západných Alpách, ktoré boli viac vyzdvihnuté, je už takmer oderodované. Pod austroalpinikom leží penninikum a helvetikum. Jednotky penninika predstavujú 2 oceánske oblasti (severná Valaiská a južná Piemontská), medzi ktorými sa nachádzal úzky pás pevniny známy ako Briançonnaiský mikrokontinent. Geologickú spätosť so Západnými Karpatami podčiarkuje aj prítomnosť pozostatkov Meliatsko-halstattského oceánu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 17