Východofranská ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Územné rozdelenie Verdunskou zmluvou z roku 843

Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.

V súdobých textoch sa však:

  • označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) vyskytuje až od roku 920 (pozri nižšie)
  • označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) používalo až do začiatku 12. storočia
  • označenie Nemecké kráľovstvo (teda presnejšie Regnum Teutonic(or)um = doslova "Kráľovstvo Nemcov", ale v nemeckej literatúre prekladané ako "Reich der Deutschen" – Ríša Nemcov alebo zjednodušene ako "Deutsches Reich" – Nemecká ríša alebo ako "deutsches Regnum" – nemecké regnum) používalo až od 11. storočia.

Nemecké kráľovstvo tvorilo od roku 962, teda od pripojenia Talianskeho kráľovstva, jadro tzv. Rímsko-nemeckej ríše a zaniklo spolu s touto ríšou v roku 1806. V roku 1032 bolo k nemu pripojené Burgundské kráľovstvo (najprv voľne, od druhej polovice 11. storočia integrálne). O dejinách Nemeckého kráľovstva po roku 962 pozri článok Rímsko-nemecká ríša.

Východofranská ríša[upraviť | upraviť zdroj]

Utváranie Východofranskej ríše zasahuje až do vlečúcich sa sporov o nástupníctvo medzi potomkami Karola Veľkého. Cisár Ľudovít I., Pobožný, (778 – 840) bojoval proti jeho synom o nadvládu nad Franskou ríšou, ktorú na začiatku roku 830 definitívne stratil. Jeho syn Ľudovít II. (Nemec), ktorý už od roku 831 vládol vo Bavorskom vojvodstve, Durínsku, Franskom vojvodstve a Saskom vojvodstve, prevzal v roku 833 regentstvo vo východnej časti Franskej ríše.

Potom vybudoval kráľovstvo a združil kmene resp. kmeňové vojvodstvá vo svojom vladárskom dosahu. Verdunskou zmluvou z roku 843 zapísal Ľudovít Nemec do dejín Európy Východné Fransko ako samostatné kráľovstvo.

Meno regnum Francorum orientalium sa však objavuje až o niečo neskôr, presnejšie v roku 920, keď Karol Dobrý a Henrich I. Vtáčnik uzavreli tzv. Bonnskú zmluvu. Karol smel svoju ríšu nazývať regnum Francorum occidentalium („Kráľovstvo západných Frankov“) – Západofranská ríša.

Germánska Východofranská ríša bola trochu odlišná od romanizovanej Západofranskej ríše. Bola z väčšej časti položená mimo antické Imperum Romanum a jej podobu jej vtlačili najmä sebavedomé kmene a kmeňoví vojvodovia. Táto vlastnosť sa výrazne tiahne celými nemeckými dejinami.

Nemecké kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Od 10. storočia sa dnes zvykne ríša označovať ako Nemecké kráľovstvo (regnum Teutonicorum). Toto označenie sa však v súdobých textoch vyskytuje až od 11. storočia, teda od čias Sálskej dynastie.

Výraz regnum označoval najskôr všeobecne „vládu, dosah moci, kráľovstva“ a samotné jednotlivé vojvodstvá sa v oných časoch označovali ako regnum. Ako „Teutonici“ (spoločný výraz pre nemecky hovoriace kmene) bola ríša chápaná hlavne iba, keď vojsko zložené z germánskych vojakov tiahlo cez Alpy do Talianska. Okolo panovníka sa zoskupili Frízi, Starosasi, Lotringovia, Durinkovia, Frankovia, Alemáni a Bavori.

Králi Východofranskej ríše[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]