Tri novogrécke básne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tri novogrécké básne, Op. 50 je zbierka piesní Antonína Dvořáka.

Dielo má časti:

  1. Koljas
  2. Nereidy
  3. Žalozpěv Pargy

Vznikli na český preklad básnika Václava Nebeského, vyšli v roku 1878 v Prahe. Skladateľ dokázal živo vystihnúť baladický ráz týchto troch básní a v tomto jednotnom tóne zladiť kontrasty dramatického pátosu a lyričnosti.

Vnútornou okolnosťou, ktorá prispela k dokončeniu opusu 50, začatého už skôr, bola príprava prvého Dvořákovho autorského koncertu v Prahe, na ktorom si prial vystúpenie Josefa Leva s novým dielom. Epicko-dramatickým obsahom je tento opus vzácny nielen u Dvořáka, ale v celej českej piesňovej literatúre. Skladateľ tu pracoval s novými hudobnými prostriedkami. Prvá pieseň „Koljas“ a tretia pieseň „Žalospev Pargy“ sú dramatické, s prevažne deklamačne vedeným spevným hlasom, majú voľnú prekomponovanú formu. Druhá pieseň „Nereidy“, je lyrická, má trojdielnu formu s prekomponovanou strednou časťou. Každá pieseň má charakteristický hudobný motív, Dvořákovu symfoniku nezaprie klavírny part zvukovo bohatý po stránke harmónie, s početnými figuráciami a dynamickými vlnami od pianissima po fortissimo. Ak majú byť splnené skladateľove požiadavky v plnej miere, vyžaduje si interpretácia tohto diela veľký hrdinský barytón.