Veľký požiar Londýna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Londýn, pri pohľade z Bankside v Southwarku, počas Veľkého požiaru

Veľkým požiarom Londýna sa nazýva požiar, ktorý vznikol v nedeľu 2. septembra 1666 o jednej hodine po polnoci v pekárni na ulici Pudding Lane v južnej časti Londýna.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Požiar podporovaný východným vetrom sa začal šíriť Londýnom a počiatočné snahy zabrániť jeho šíreniu zbúraním pásu domov ako požiarnej zábrany boli neorganizované. V utorok vietor začal poľavovať a v stredu požiar začal slabnúť. Vo štvrtok doobeda už bol skoro pod kontrolou, ale podvečer plamene znova vyšľahli pri Temple. Niektoré domy boli odstrelené, a tým sa oheň dostal pod kontrolu.

Požiar zničil asi 60% celého City of London, vrátane pôvodnej Katedrály svätého Pavla, 87 kostolov, 44 sídiel cechov a budovu Royal Exchange. Napriek tomu straty na ľudských životoch boli prekvapivo malé, predpokladá sa, že ich bolo maximálne 16. Londýnčania preukázali duchaprítomnosť a zachránili si životy.

Obnova[upraviť | upraviť zdroj]

Počas niekoľkých dní boli architektmi Christopherom Wrenom, Johnom Evelynom a Robertom Hookom kráľovi predložené plány na obnovu mesta. Wren navrhoval vybudovať hlavné triedy v smere sever-juh a východ-západ, postaviť kostoly na izolovaných, významných miestach, sústrediť verejný život na novo postavené námestia, sústrediť najvýznamnejšie sídla cechov do jednej skupiny budov pripojených k Guildhall a postaviť krásne nábrežie na brehu rieky od Blackfriars až po Tower of London. Wren chcel vybudovať nový systém ulíc s odstupňovanou šírkou – 30, 60 a 90 stôp. Evelynove plány sa líšili od Wrenových tým, že navrhol spojiť ulicu St Dunstan's Street na východe až po Katedrálu svätého Pavla a tým, že nenavrhoval vybudovanie nábrežia. Obidva plány neboli využité a prestavba zachovala pôvodný systém ulíc, väčšina ktorého sa dochovala až do dnešnej doby.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]