Tower Bridge

Tower Bridge je zdvíhací most v Londýne nad riekou Temža. Vedľa neho stojí pevnosť Tower of London, podľa ktorej dostal most meno. Často sa nesprávne označuje ako Londýnsky most (London Bridge), čo je ale v skutočnosti hneď ďalší most proti prúdu rieky.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 19. storočia sa vo východnej časti Londýna začala rozmáhať priemyslová výstavba. V súvislosti s tým bolo potrebné vybudovať nový most cez rieku, ktorý by stál po prúde rieky za mostom London Bridge. Nanešťastie ale tu nebolo možné postaviť tradičný typ mosta, pretože by znemožnil lodnú dopravu do Londýnskeho prístavu, ktorý sa nachádzal medzi mostom London Bridge a Towerom. Tunel pod Temžou (tzv. Tower Subway) bol síce otvorený roku 1870, ale bol určený iba pre chodcov.

Roku 1870 bola stanovená Komisia pre zvláštny most alebo tunel, aby sa pokúsila nájsť riešenie tejto dopravnej hádanky. Komisia vyhlásila verejnú súťaž na konštrukciu nového mosta. Zaslaných bolo viac než 50 návrhov, vrátane jedného, od stavebného inžiniera Josepha Bazalgetta. Vyhodnocovanie návrhov však bolo veľmi kontroverzné a víťazný návrh, zaslaný mestským architektom Horace Jonesom, bol vyhlásený až roku 1884.

Stavba mosta začala v roku 1886 a trvala 8 rokov. Stál približne milión libier. Na prácach sa podieľalo 5 hlavných dodávateľov a 432 robotníkov. Na podporu stability mosta boli na riečne dno položené dva masívne piliere; každý obsahoval viac než 70 000 ton betónu. Kostra veží a mosta samotného bola vybudovaná z viac než 11 000 ton ocele a ako obloženie mosta na ochranu oceľovej kostry, pre vylepšenie vzhľadu bola použitá cornwallská žula a portlandský kameň.

Roku 1887 Jones zomrel a na jeho miesto nastúpil Jonesov hlavný inžinier, Sir John Wolfe-Barry. Wolfe-Barry nadradil Jonesov stredoveký štýl fasády štýlom viac ozdobným, Viktoriánskou gotikou.

Most bol otvorený roku 1894. Slávnostnú ceremóniu začal princ z Walesu, budúci kráľ Eduard VII. a jeho žena Alexandra Dánska.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obom výškovým vyhliadkam, spájajúcim veže mosta a používaným chodcami pri zdvihnutých rámoch, keď preplávala pod mostom loď, sa dostalo nelichotivej povesti ako raju prostitútok a vreckových zlodejov, preto boli v roku 1910 uzatvorené. V súčasnosti sú znovu otvorené ako súčasť historickej prehliadky mosta, ktorá zahŕňa i výstavu v oboch vežiach. Na výstave možno okrem iného vidieť dobové fotografie, rukopisné dokumenty, film o stavbe mosta. Súčasťou výstavy je aj prehliadka pôvodného parného systému, ktorý slúžil na zdvíhanie mostných rámov v budove neďaleko južného konca mosta.

Okrem toho má návštevník možnosť objednať si špeciálnu prehliadku V zákulisí, pri ktorej sa môže pozrieť do súčasného riadiaceho centra, ktoré nahradilo pôvodné parné stroje. Mostné rámy sú zdvihnuté približne päťstokrát do roka.

Aj keď je lodná doprava minimálna v porovnaní s tou, ktorá tu bola v čase stavby mosta, stále má prednosť pred cestnou dopravou. Táto skutočnosť takmer spôsobila diplomatický incident, keď sa prezident USA Bill Clinton so svojou kolónou zasekol pred mostom, keď sa zdvíhacie rámy neočakávane zdvihli.

Most leží takmer nad Tower Subway, prvou podzemnou dráhou na svete (otvorená roku 1870), ktorá ešte pred otvorením bola najkratšou možnosťou, ako sa dostať z jedného brehu na druhý^{[chýba zdroj]}.

V roku 2000 bol zavedený nový počítačový systém, ktorý má umožniť diaľkové ovládanie mosta. Nanešťastie tento systém je značne poruchový a už niekoľkokrát spôsobil zaseknutie mosta v otvorenej alebo naopak zatvorenej pozícii, ako sa to stalo napríklad 2. júna 2005.

Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

Severný koniec mosta je blízko stanice metra Tower Hill (linky Circle, District), stanica DLR Tower Gateway a stanica vlakov National Rail na Fenchurch Street. Južný koniec je približne 10 minút chôdze od stanice metra London Bridge (linky Jubilee, Northern).