Northern Line

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Northern Line
Northern line flag box.png
Farba na mape čierna
Rok otvorenia linky 1890
Typ linky Podzemná
Vlakové súpravy 1995
Počet staníc 50[1]
Dĺžka (v km) 58 km[1]
Depá Golders Green
Morden[1]
Počet cestujúcich 206,734,000[1] (per annum)
Linky Londýnskeho metra
  Bakerloo
  Central
  Circle
  District
  Hammersmith & City
  Jubilee
  Metropolitan
  Northern
  Piccadilly
  Victoria
  Waterloo & City
Ostatné linky
  DLR
  Tramlink
  Overground
Transport for London
Vlaková súpravy typu 1995 v stanici South Wimbledon.
Budova stanice Kennington.
V stanici Angel sa nachádza najdlhši eskalátor v západnej Európe.

Northern Line je jednou z liniek londýnskeho metra. Na mapách je znázornená čiernou farbou. Je to podzemná linka s razenými tunelmi na osi sever–juh. So svojimi dvoma vetvami v severnej časti a dvoma vetvami v centrálnej časti patrí k najzložitejším trasám londýnskej podzemnej siete a je najviac vyťaženou linkou vôbec. Ročne prepraví 206 734 000 cestujúcich[1]. Napriek svoju názvu (slov.: „severná linka“) je linkou, ktorá siaha najďalej na juh (stanica Morden). Linka obsluhuje šestnásť z 29 staníc, ktoré sa nachádzajú na južnom brehu Temže. Na linke sa nachádza spolu 50 staníc, z toho je 36 pod zemou.

Northern Line má komplikovanú históriu a jej komplexné rozvetvenie (dve vetvy na severe, dve v centre Londýna a jedna vetva na juhu) reflektujú jej vznik zlúčením tratí troch rozličných železničných spoločností.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

City & South London Railway, prvá Londýnska podzemná (razená) železnica, postavená pod supervíziou Jamesa Henryho Greatheada, ktorý bol zodpovedný za Tower Subway. Trať otvorili v novembri roku 1890 zo Stockwellu do v súčasnosti zatvorenej stanice na King William Street. Táto stanica bola postavená na nevhodnom mieste a nebola schopná zvládnuť nápor cestujúcich a tak bola v roku 1900 otvorená nová trasa do Moorgate cez stanicu Bank. V roku 1907 bola City & South London Railway predĺžená na juh ku Clapham Common a na sever k stanici Euston.

Charing Cross, Euston & Hampstead Railway (známa aj ako „Hampstead Tube“) otvorili v roku 1907. Trasa viedla zo stanice Charing Cross (ktorá bola dlhé roky známa pod menom Strand) do Golders Green a Highgate (dnes Archway). V roku 1914 bola predĺžená o jednu zástavku na juh do stanice Embankment.

V roku 1913 sa obe linky dostali do vlastníctva jednej spoločnosti a počas 20. rokov boli vybudované spojnice v Camden Town a v Kenningtone. Tunely City & South London Railway boli rozšírené na štandardnú veľkosť a trať bola predĺžená na severe z Golders Green do stanice Edgware (1923 – 1924) a na juhu z Clapham Common do stanice Morden (1926). Výsledná linka bola pomenovaná ako Morden–Edgware Line, i keď existovali mnohé alternatívne pomenovania v štýle kontrakcie Baker Street & Waterloo Railway na „Bakerloo”, ako napr.. „Edgmorden“ alebo „Medgware“. Svoje súčasné meno, Northern Line, nadobudla linka v roku 1937.

Northern Heights[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 1935 predstúpil London Transport s odvážnym plánom predĺžiť trasu Northern Line s využitím už existujúcich tratí (najmä London & North Eastern Railway na sever od Highgate) skrz tzv. „Northern Heights Plan“. Tieto trate postavila spoločnosť Edgware, Highgate and London Railway (a jej nasledovníci) v 60. a 70. rokoch 19. storočia a viedli z Finsbury Parku do stanice Edgware cez Highgate s vetvami do Alexandra Palace a High Barnetu. Ďalej by bola trať predĺžená z Edgware, cez Brockley Hill, Elstree až do Bushey Heath a novým depom Aldenham.

Projekt zahŕňal elektrifikáciu pozemných tratí, ktoré boli v tom čase obsluhované parnými lokomotívami a vybudovanie troch nových spojníc: medzi Northern City Line a stanicou Finsbury Park na povrchu; predĺženie vetvy Highgate ku trati London & North Eastern Railway (LNER) neďaleko East Finchley skrz nové podzemné tunely a krátku odbočku zo stanice Edgware patriacej LNER do rovnomennej stanice patriacej pod London Underground.

Práce na projekte začali koncom 30. rokov, ale so začiatkom druhej svetovej vojny sa práce zabrzdili. Práce pokračovali na spojnici z Highgate a na vetve smerujúcej k High Barnetu. Úsek ArchwayEast Finchley otvorili v roku 1939, v roku 1940 otvorili úsek East FinchleyHigh Barnet a nakoniec v roku 1941 aj novú stanicu v Highgate. Jediná trať patriaca pod LNER bola elektrifikovaná v roku 1941 až po Mill Hill East a slúžila na zásobovanie tamojších kasární. Práce na ostatných častiach projektu boli zastavené.

Po vojne, sa územie za Edgware stalo súčasťou tzv. „zeleného pásu“ (angl. "The Green Belt") a potenciálny dopyt po vlakovej doprave z Bushey Heath sa rozplynul. Dostupné finančné zdroje boli presunuté na dokončenie východného predĺženia Central Line a 9. februára 1954 bol „Northern Hights Plan“ zastavený na dobro. Trať z Highgate do Alexandra Palace bola v roku 1954 uzatvorená pre prepravu cestujúcich. V súčasnosti je táto oblasť obľúbená najmä u cyklistov.

V roku 1975 sa Northern City Line, v tom čase známa ako vetva Highbury, stala súčasťou British Rail a v súčasnosti je prevádzkovaná spoločnosťou First Capital Connect.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 80. a 90. rokov Northern Line pre svoju nespoľahlivosť a preľudnenosť získala prezývku „Misery Line“,[2][3] i keď jej povesť sa mierne vylepšila s uvedením nových vlakových súprav z roku 1995, ktoré premávajú dodnes.

V roku 2003 sa na stanici Camden Town vykoľajil vlak. Táto nehoda poškodila signálne zariadenia a stanicu počas opráv nebolo možné využívať ako prestupný uzol – vlaky z Edgware premávali iba po vetve Bank, zatiaľ čo vlaky z High Barnetu premávali iba po vetve Charing Cross. Plná prevádza bola obnovená 7. marca 2004. Ako príčina nehody sa uvádza nevhodná geometria trate spôsobujúca nadmerné trenie.

Počas teroristických útokov v Londýne 7. júla 2005 sa štvrtý útočník mal pôvodne vydať na svoju poslednú cestu vlakom Northern Line, ale keďže kvôli poruche jednej súpravy linku uzavreli, bombu odpálil namiesto toho v autobuse na Tavistock Square.

13. októbra 2005 bola premávka na celej Northern Line zastavená z dôvodu technickej závady na systéme záchranných bŕzd vo vlakoch[4]. Obmedzená premávka bola obnovená 17. októbra a plná premávka bola obnovená o deň neskôr.

Od júna 2006, vedenie LUL pozastavilo dva krát do mesiaca, počas víkendov, premávku medzi stanicami East Finchley a Camden Town, pričom premávka na vetve Edgware bola pozastavená na ďalšie dva týždne. Dôvodom bola rekonštrukcia niektorých staníc na vetvách Edgware a High Barnet, pričom boli vymenené koľajnice, signalizačné zariadenia a bola vykonaná údržba na jednotlivých staniciach[5].

V auguste 2010, porucha na údržbovom vlaku spôsobila pozastavenie premávky na vetve Charing Cross. Vlak bez vodiča počas 13 minút prešiel skoro 6,5 km. Potom ako bola zistená porucha, bol vlak odtiahnutý do depa, ale v stanici Archway sa odpojil bez vodiča sa rútil, až kým sa nezastavil na stúpaní pri stanici Warren Street. Premávka v rannej špičke bola pozastavená na celej vetve. Všetky vlaky museli byť odklonené na vetvu prechádzajúcu stanicou Bank[6].

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér vlakovej súpravy premávajúcej na Northern Line.

V súčasnosti na Northern Line premávajú vlakové súpravy typu 1995. Majú šesť vozňov a podobne ako ostatné vlaky premávajúce na razených linkách londýnskeho metra patria k tým menším. Dĺžka jednotlivých vozňov je 17,77 m, šírka 2,63 m a výška 2,87 m. Do prevádzky boli uvedené v rokoch 19982001. Súpravy typu 1995 vyrobila spoločnosť Alstom v Birminghame.

Celková kapacita vlaku pri šiestich vozňoch je 914 osôb. Spolu sa v súprave nachádza 200 sedadiel, 48 výklopných sedadiel a 20 opierok. V súprave je 24 miest pre osoby na invalidnom vozíku.

Vlaky sú vybavené digitálym systémom hlásenie staníc. Ženský hlas na nahrávke patrí Celii Drummond.

Trasa[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa Northern Line

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážka tradičného architektonického štýlu Charing Cross, Euston and Hampstead Railway, ktorého autorom bol Leslie Green. Stanica Hampstead.
Zrenovovaný keramický obklad v stanici Camden Town.
Nástupište na stanici Euston. Navigačný systém znázorňuje prestup medzi jednotlivými vetvami Northern Line.
Nová budova stanice Angel na rohu Islington High Street otvorená v roku 1992.
Vstup do stanice Clapham Common.
Jedno z posledných nástupiští s ostrovčekom v sieti londýnskeho metra.

Vetva High Barnet[upraviť | upraviť zdroj]

Vetva Edgware[upraviť | upraviť zdroj]

Uzol Camden Town[upraviť | upraviť zdroj]

Spojnice medzi dvoma severnými vetvami a dvoma južnými vetvami Northern Line sa nachádzajú južne od stanice Camden Town.
Stanica ma dvojicu nástupíšť na oboch severných vetvách, takže vlaky smerujúce na juh môžu vyraziť smerom k Charing Cross alebo Bank z ktoréhokoľvek južného nástupišťa.

Vetva Charing Cross[upraviť | upraviť zdroj]

Vlaky smerujúce na juh zvyčajne končia v stanici Kennington, kde sa otáčajú.

Vetva Bank[upraviť | upraviť zdroj]

Obe vetvy sa spájajú pred stanicou Kennington.

Vetva Morden[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kennington (prestup medzi jednotlivými vetvami Northern Line)

Uzatvorené a premiestnené stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Uzatvorené stanice[upraviť | upraviť zdroj]

  • North End (stanicu nikdy neotvorili, výstavba zastavená roku 1906)

Premiestnené stanice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stockwell - nové nástupištia boli premiestnené na juh od pôvodných počas prestavby v rokoch 19221924
  • Euston - severné nástupištia na vetve Bank boli premiestnené a prestavané, pôvodné nástupište s ostrovčekom bolo prestavané na nástupište s jedným koľajiskom.
  • Angel - podobná úprava prebehla aj na stanici Angel. Pôvodné nástupište s ostrovčekom bolo prestavané kvôli zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich a zvýšeniu kapacity. Stanicu znovu otvorili v roku 1992 s novým vchodom na rohu Islington High Street, pôvodný vchod na City Road ostal pre verejnosť uzavretý.
  • London Bridge - na konci 90. rokov, v súvislosti s prípravou predĺženia Jubilee Line a v snahe zvýšiť kapacitu stanice bol severný tunel a nástupištie prestavané na staničnú halu a zároveň bol vybudovaný nový tunel a nástupište.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica Camden Town - jeden z dôležitých prestupných bodov na Northern Line v súčasnosti trpí kapacitnými problémami.
Južný terminus Northern Line, Morden, je najjužnejšie položenou stanicou londýnskeho metra.

Northern Line mala prejsť na automatickú obsluhu vlakov v roku 2012, s použitím systému SelTrac, ktorý od roku 2009 funguje na Jubilee line a dlhé roky na Docklands Light Railway [7]. Práce na implementácii systému mali začať po dokončení prác na Jubilee Line, ale vyzerá to tak, že projekt nebude dokončený skôr ako na jar 2011, realistickejšie odhady však hovoria až o roku 2014.[8]

Transport for London v publikácii “Transport 2025 - Transport vision for a growing world”[9] potvrdilo svoju dlhotrvajúcu ambíciu rozdeliť do roku 2025 Northern Line na dve samostatné linky. Súčasná premávka súprav vo všetkých kombináciach medzi vetvami totižto obmedzuje počet vlakov na 20 až 22 za hodinu, pretože súpravy na seba musia navzájom čakať na koľajových kríženiach. Úplné oddelenie liniek umožní vypraviť až 32 vlakov za hodinu na všetkých častiach trasy. Ale aby to bolo možné uskutočniť,bude nutné prestavať stanicu Camden Town, pretože pri svojej súčasnej konfigurácii by nezvládla nápor prestupujúcich pasažierov. Napriek víziám, má TfL problém so získaním povolenia pre projekt a prestavbu[10]. Plány na prestavbu stanice Camden Town sú v súčasnosti odložené aj vďaka rozpočtovým škrtom.

Keďže úplné rozdelenie linky nie je možné bez prestavby prestupného uzlu Camden Town, TfL pristúpilo k čiastnočnému oddeleniu liniek, v snahe zvýšiť prepravnú kapaciu. V súčasnosti väčšina vlakov, mimo rannú špičku, na vetve Charing Cross končí v stanici Kennington, pričom vlaky zo stanice Morden premávajú cez vetvu Bank.

V prípade realizácie by sa mohol zmeniť názov a farba jednej alebo obidvoch liniek. Linka vetvy Charing Cross by končila v stanici Kennington, odkiaľ by potenciálne mohla byť predĺžená ďalej na juh. Návrh na predĺženie predložila v roku 2008 spoločnosť Treasury Holding vlastniaca elektráreň Battersea. Linka by pokračovala zo stanice Kennington do novo-prebudovanej oblasti v mieste dnešnej elektrárne. Existujú spolu štyri varianty tohto predĺženia[11].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Northern line facts. Transport for London. prístup: 2010-07-28.
  2. "Call for action on Northern Line", BBC News Online, 12. október 2005.
  3. Stebbings, Peter, "Five more years of Northern line pain", This Is Local London, 11. september 2006.
  4. "Travel Delays as Tube Line Shut", BBC News Online, 13. október 2005.
  5. Map of Upgrades. (PDF) Tube Lines. archivované na [http://www.tubelines.com/explorer/tubelines_map.pdf originál z 6. apríl 2008 prístup: 30. jún 2008.
  6. Runaway train on London Tube's Northern Line. British Broadcasting Corporation: (2010-08-13). prístup: 2010-08-18.
  7. "Network Tests for New Signalling Systems", Tube Lines, 2008-07-21.
  8. "Jubilee line Tube upgrade will be ready next spring", BBC News Online, 4. november 2010.
  9. Transport 2025 - Transport Vision for a Growing World. (PDF) Transport for London: (11 November 2006). prístup: 2008 – 07-21.
  10. Camden Town Redevelopment. Alwaystouchout.com: (25 January 2006). prístup: 2008-06-30.
  11. Battersea Power Station: Northern Line extension. battersea-powerstation.com. Retrieved 2010-}07-11.