Bakerloo Line

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bakerloo Line
Bakerloo line flag box.png
Farba na mape Hnedá
Rok otvorenia linky 1906
Typ linky Podzemná
Vlakové súpravy Model 1972
Počet staníc 25
Dĺžka (v km) 23,5 km
Depá Stonebridge Park
London Road
Počet cestujúcich 95,947,000 (per annum)
Linky Londýnskeho metra
  Bakerloo
  Central
  Circle
  District
  Hammersmith & City
  Jubilee
  Metropolitan
  Northern
  Piccadilly
  Victoria
  Waterloo & City
Ostatné linky
  DLR
  Tramlink
  Overground
Transport for London
Bakerloo Line

Bakerloo Line je jedna z liniek Londýnskeho metra a na mapách je vyznačená hnedou farbou. Prechádza mestom v smere juhozápad – severozápad, v tuneloch hĺbených aj razených. Je to siedma najvyťaženejšia londýnska linka metra.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

S pôvodným názvom Baker Street & Waterloo Railway linku postavila spoločnosť Underground Electric Railways Company of London Limited a prví cestujúci sa zviezli 10. marca 1906. Financoval ju banský prevádzkovateľ a zakladateľ spoločnosti Whitaker Wright, ktorý zanedbával pravidlá finančnej správy a nakoniec spáchal samovraždu v Royal Courts of Justice po usvedčení v roku 1904. Dnešný názov „Bakerloo“ vznikol skrátením pôvodného návzu Baker Street & Waterloo Railway.

V roku 1913 bola Bakerloo Line predĺžená z pôvodnej konečnej stanice na Baker Street ďalej na západ cez štvrť Marylebone, a novovybudovanú stanicu Edgware Road až do stanice Paddington.

O niečo neskôr v roku 1915 bola linka opäť predĺžená z Paddingtonu až do Queen's Parku, kde bol umožnený prestup na London and North Western Railway (dnes West Coast Main Line) a do roku 1917 linku ďalej predĺžili pozdĺž už existujúcej prímestskej trate London and North Western Railway až do Watford Junction.V 60. rokoch sa intervaly do Watfordu postupne predlžovali a v roku 1982 sa novou konečnou stala stanica Stonebridge Park.

Obsluha úseku Stonebridge ParkHarrow & Wealdstone bola od roku 1984 postupne obnovovaná a v roku 1989 bola zavedená celodenná obsluha. Vlaky dnes ešte stále zdieľajú trať so sieťou London Overground, ktorá vedie z Eustonu do Harrow & Wealdstone.

V roku 1939 sa dobudoval úsek medzi Baker Street a Finchley Road, ktorý umožnil spojenie Bakerloo Line s už existujúcou vetvou do Stanmore na Metropolitan Line. Táto vetva zostala súčasťou Bakerloo Line až do roku 1979, keď ju následne prebrala novopostavená Jubilee Line.

V roku 1949 padol návrh na predĺženie linky na juh do Camberwellu a na Denmark Hill, ale nebol nikdy zrealizovaný.

Zaujímavosťou tejto trasy je, že v období rokov 19061917 tu premávali vlaky s obrátenou polaritou vodičov v napájacích koľajniciach (t. j. vonkajšia koľajnica mala náboj záporný a stredná kladný). Bolo to preto, lebo Bakerloo Line zdieľala zdroj napájania s District Railway, čo predstavovalo problém. Riešenie spočívalo v obrátení polarity na Bakerloo Line, čiže záporná koľajnica by fungovala v oboch systémoch. Od roku 1917 sa stali obidva systémy izolované, pretože London and North Western Railway zahájilo premávku na novej linke medzi Eustonom a stanicou Watford Junction a Bakerloo Line by s ňou zdieľala trať severne od Queen's Parku. V dôsledku toho bol obnovený normálny systém napájania.

10. marca 2006 linka oslávila svoje sté výročie[1] Pamätné tabule sa ocitli zavesené na stenách vo vstupných vestibuloch na každej stanici na linke. Taktiež okná vozňov zdobili nálepky pripomínajúce storočnicu linky. V období ďalších pár rokov severná časť linky možno znova zmení konečnú stanicu, pretože vo februári 2006 sa rozhodlo o tom, že vedenie prímestskej dopravy do Watfordu prevezme spoločnosť Transport for London.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Súprava z roku 1938 v stanici Harlesden.
Interiér súpravy z roku 1972 na Bakerloo Line.
Nástupište stanice Edgware Road.
Nástupište stanice Paddington.
Eskalátory na stanici Paddington.
Nástupište stanice Oxford Circus.
Nástupište stanice Waterloo.


Po otvorení na Bakerloo Line premávali súpravy z roku 1906, známe tiež aj ako Gate Stock trains. Boli zkonštruované v Trafford Parku, v Manchestri. Po predĺžení linky do Queen's Parku v roku 1914 bolo dodaných ďalších 12 vozňov – 10 vyrobili v Brush of Loughborough a zvyšné 2 v Leeds Forge Company.

Po následnom predĺžení Bakerloo Line na sever od Queen's Parku spoločnosť Metropolitan Carriage, Waggon and Finance Company of Birmingham skonštruovala ďalších 72 vozňov. Tieto súpravy známe aj ako Watford Joint Stock boli rozdelené medzi London Underground a London and North Western Railway (LNWR). Spočiatku boli všetky natreté vo farbách LNWR. Dvere súprav neboli vybavené tlakovými zariadeniami na otváranie a zatváranie a ukázali sa ako pomalé a nespoľahlivé, takže v roku 1930 boli nahradené inými súpravami (aj keď niektoré boli ponechané u LNWR). Na pôvodných súpravách typu „Watford“ bol v 30. rokoch namaľovaný výrazný modrý pruh na úrovni okien.

V roku 1932 boli na linku presunuté ďalšie súpravy, ktoré v roku 1919 vyrobila Nottinghamská spoločnosť Cammell Laird pre Piccadilly Line. Tieto súpravy boli na Bakerloo Line prvé, ktorým sa dvere otvárali a zatvárali vzduchovým tlakovým zariadením. Tieto súpravy boli neskôr, postupne vymenené za súpravy z roku súpravy z roku 1938 a 1949.

Pred otvorením Jubilee Line v roku 1979 tvorili vozový park na Bakerloo Line dva typy súprav, súpravy z roku 1938 a 1972. Súpravy z roku 1972 však zamýšľali dať na Jubilee Line a preto od jej otvorenia (1979) na Bakerloo Line premávali len súpravy z roku 1938. Od roku 1983 sa vozový park začal znova obmieňať za súpravy z roku 1959, ale takéto opatrenie bolo len dočasné, pokiaľ sa neuvoľnili súpravy z roku 1972 z Jubilee Line. Posledná súprava z roku 1938 bola vyradená 20. novembra 1985. Od roku 1986 súpravy z roku 1959 premávali na Northern Line.

Vozový park dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Na Bakerloo Line dnes premávajú výhradne súpravy z roku 1972, ktoré sú deponované v depách Stonebridge Park a London Road. Všetky sú natreté vo farbách Londýnskeho metra, teda v červenej, modrej a bielej.

Interiér vozňov bol donedávna dôkladne vynovený a hnedé poťahy sedadlá boli vymenené za príťažlivejšie modré. Umiestnenie sedadiel je pozdĺžne aj priečne, ale niektoré vozne majú sedadlá usporiadané len pozdĺžne.

Do roku 2020 by mal byť vozový park obmenený za novšie súpravy.

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Za názvom stanice sa nachádza jej prípadný pôvodný názov alebo názvy, dátum jej otvorenia, prípadne aj dátum jej uzavretia alebo znovuotvorenia.

Úsek medzi stanicami Harrow & Wealdstone and Queen's Park vlastní spoločnosť Network Rail a premávajú na ňom prímestské vlaky siete London Overground. Na tomto úseku platí cestovná tarifa National Rail, ako aj londýnskeho metra. Do roku 2007 to premávali vlaky spoločnosti Silverlink, ktoré nahradil železničný okruh London Overground.

Bývalé úseky Bakerloo Line[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek za stanicou Harrow & Wealdstone[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1917 a 1982 trasa Bakerloo Line premávala aj ďalej na sever od stanice Harrow & Wealdstone pozdĺž London and North Western Railway (neskôr British Rail) až do stanice Watford Junction.

Aj keď je dnes tento úsek obsluhovaný prímestskou železničným okruhom London Overground, metro tu už nejazdí. Zrušené bolo z dôvodu kopírovania hlavnej trasy British Rail, kde vlaky premávali oveľa častejšie ako súpravy Bakerloo Line (tie v tomto úseku premávali len v rannej a popoludňajšej špičke). Vtedy bolo navrhnuté, aby kompletnú obsluhu prevzala už spomínaná British Rail.

Vetva do Stanmore[upraviť | upraviť zdroj]

Vetvu do Stanmore prebrala 1. mája 1979 Jubilee Line. K hlavnej trati trasy Bakerloo Line sa pripájala v stanici Baker Street.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (po anglicky) „Tube line's 100 year celebration “. BBC.co.uk. prístup: 23. júla 2007.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]