Piccadilly Line

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Piccadilly Line
Farba na mape Tmavo modrá
Rok otvorenia linky 1906
Typ linky Podzemná
Vlakové súpravy Model 1973
Počet staníc 52
Dĺžka (v km) 71 km
Depá Cockfosters
Northfields
Počet cestujúcich 176 177 000 (per annum)
Linky Londýnskeho metra
  Bakerloo
  Central
  Circle
  District
  Hammersmith & City
  Jubilee
  Metropolitan
  Northern
  Piccadilly
  Victoria
  Waterloo & City
Ostatné linky
  DLR
  Tramlink
  Overground
Transport for London
Piccadilly Line
Nástupištia konečnej stanice Cockfosters.
Súprava stojaca v stanici Hounslow West.
Vstup do stanice Finsbury Park.
Schéma po otvorení stanice Heathrow Terminal 5.
Nástupište stanice Piccadilly Circus.
Vchod do stanice Piccadilly Circus.
Interiér súpravy z roku 1973.
Pohľad zo súpravy na nástupište stanice Covent Garden.
Nástupište stanice Bounds Green.
Interiér stanice Arsenal. Tradičné kachličkované múry nesú ešte starý názov stanice - Gillespie Road.
Nástupište stanice Russel Square.
Súprava prichádzajúca do stanice Acton Town.
Zatiaľ najnovšia stanica v sieti - Heathrow Terminal 5.
Súpravy Piccadilly a Metropolitan Line v stanici Uxbridge.
Schéma krátkej vetvy vedúcej do stanice Aldwych.

Piccadilly Line je jedna z liniek londýnskeho metra, na mapách je označená tmavomodrou farbou a prechádza Londýnom v smere severovýchod–západ. V centre sa nachádza hlboko pod zemou, pričom jej úseky v okrajových častiach mesta sa nachádzajú na povrchu. Je to tretia najvyťaženejšia linka v sieti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Piccadilly Line vznikla ako Great Northern, Piccadilly & Brompton Railway (GNP&BR), čo bola jedna z viacerých železníc spoločnosti Underground Electric Railways Co of London Ltd, ktorej riaditeľ bol Charles Yerkes, ktorý však zomrel skôr, ako sa jeho plány stali skutočnosťou.

V roku 1902 sa objavilo pred Parlamentom 26 návrhov zákona, ktoré hovorili o dovolení umiestniť železnicu v Londýne hlbšie do podzemia. Viaceré z nich navrhovali konkurenčné trasy a vyžadovalo sa aby Parlamentný výbor o tom rozhodol. Nakoniec to vyhrala dnešná Piccadilly Line.

Odsúhlasený návrh zahrňoval zlúčenie dvoch navrhovaných podzemných železníc – Great Northern and Strand Railway (GN&SR) a Brompton and Piccadilly Circus Railway (B&PCR), a prevzatie plánovaného podzemného úseku medzi stanicami South Kensington a Earl's Court na District Railway (návrh bol schválený v roku 1897, ale nikdy sa nezrealizoval). V návrhu bol zahrnutý aj spojovací úsek medzi stanicami Piccadilly Circus a Holborn.

Prvý úsek Great Northern, Piccadilly & Brompton Railway bol oficiálne otvorený 15. decembra 1906 medzi stanicami Finsbury Park a Hammersmith.

30. novembra 1907 bol otvorený krátky úsek, ktorý sa vetvil od hlavnej trate v stanici Holborn a smeroval do stanice „Strand“ (neskôr Aldwych). Tento úsek bol plánovaný ako posledný na Great Northern, Piccadilly & Brompton Railway pred zlúčením s Brompton and Piccadilly Circus Railway. V roku 1905 (a znova tiež v roku 1965) bolo navrhnuté predĺžiť tento krátky úsek ďalej na juh pod Temžu do stanice Waterloo, ale táto eventualita sa však nikdy nezrealizovala. Hoci mal dva osobitné tunely, od roku 1918 bol východný tunel uzavretý a v západnom začala premávať kyvadlová doprava.

1. júla 1910 schválený zákon zlúčil Great Northern, Piccadilly & Brompton Railway a ďalšie železnice spoločnosti Underground Electric Railways Co of London Ltd (Baker Street & Waterloo Railway, Charing Cross, Euston & Hampstead Railway a District Railway) do jedného celku – London Electric Railway Company.

10. decembra 1928 bola otvorená nová stanica na Piccadilly Circus, ktorá zahŕňala podpovrchový vestibul a 11 eskalátorov. Toto bol začiatok dôležitého vývoja železníc – teda komplexný program rozširovania stanice na základe rozšírenia Piccadilly Circus.

Predĺženie do Cockfosters[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. rokoch sa na vtedajšej konečnej stanici Finsbury Park začalo objavovať vážne zahltenie, pretože cestujúci museli prestúpiť na povrchovú dopravu smer severný a severovýchodný Londýn. Preto bolo navrhnuté čo najskôr predĺžiť trasu buď smerom na Tottenham a Edmonton alebo na Wood Green a Palmers Green. Začiatok 30. rokov bol obdobím hospodárskeho úpadku a tak z dôvodu zníženia nezamestnanosti vláda uvoľnila svoje finančné prostriedky. Hlavný bod návrhu bolo predĺženie smerom na sever do Cockfosters. V pláne bolo taktiež postaviť stanicu medzi dnešnými Manor House a Turnpike Lane na križovatke ulíc Green Lanes a St Ann's Road v Harringay, ale výstavbu zastavil Frank Pick, ktorý sa domnieval, že električková a autobusová doprava je tu dostatočná. Avšak vetracia šachta v podobnom stavebnom štýle ako ostatné stanice v tom čase je viditeľná dodnes. Predĺžená trať meria 12 km (7,7 míľ), z toho v tuneli vedie trať len po juh stanice Arnos Grove. Celkové náklady na výstavbu činili 4 milióny libier a trať bola predlžovaná na 3 etapy:

Predĺženie na západ[upraviť | upraviť zdroj]

Na mnohých staniciach z tohto predĺženého úseku je badateľný stavebný štýl Art Deco navrhnutý Charlesom Holdenom.

Victoria Line[upraviť | upraviť zdroj]

Počas projektovania trasy Victoria Line bolo navrhnuté, že stanicu Manor House by mala prebrať Victoria Line a ďalej boli plánované nové priame tunely z Finsbury Parku do stanice Turnpike Lane, čím by sa skrátil čas cesty z a do Londýna. Tento návrh bol nakoniec zamietnutý kvôli možnému nepohodliu cestujúcich, ktoré by bolo spôsobené počas prestavby, ako aj kvôli vysokej cene nových tunelov. Avšak, Piccadilly Line bola výstavbou aj tak zasiahnutá, a to najmä v stanici Finsbury Park. Vlaky smerom do centra boli presmerované cez novopostavené tunely, kde využívali nástupište, na ktorom bol umožnený priamy prestup na Victoria Line (predtým nástupištia využívala Northern City Line). Tieto práce definitívne ukončili v roku 1965 a súpravy v smere do centra začali jazdiť v nových tuneloch 3. októbra 1965, tri roky pred otvorením prvého úseku Victoria Line.

Predĺženie na letisko Heathrow[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1975 bol otvorený nový podpovrchový úsek Hounslow WestHatton Cross, pričom sa stanica Hounslow West presunula do podzemia. Ďalej, v roku 1977 bola trasa predĺžená na letisko Heathrow, s prvotným názvom stanice Heathrow Central (dnes Heathrow Terminals 1, 2, 3), pretože v roku 1984 bol otvorený jednosmerný okruh na juh do stanice Heathrow Terminal 4.

Od 7. januára 2005 do 17. septembra 2006 trať cez Heathrow Terminal 4 uzavreli, aby mohli prepojiť tunely do budúcej stanice Heathrow Terminal 5, kde bude premávať každý druhý vlak (ostatné pôjdu cez stanicu Heathrow Terminal 4). V lete 2006 bola na krátku dobu Piccadilly Line skrátená do stanice Hatton Cross z dôvodu napojenia tunelov v Heathrow Terminals 1, 2, 3 a náhradná autobusová doprava premávala do obidvoch staníc – Heathrow Terminals 1, 2, 3 a 4. Toto predĺženie je taktiež nazývané "PiccEx" (skrat.: Piccadilly Line Extension) a novú stanicu spolu s terminálom otvorili 27. marca 2008.

Teroristické útoky 7. júla 2005[upraviť | upraviť zdroj]

7. júla 2005 sa súprava na trase Piccadilly Line stala terčom samovražedných bombových atentátnikov. Bomba vybuchla vo vrcholiacej rannej špičke o 8.50 BST (British Summer Time – Britský letný čas) medzi stanicami King's Cross St Pancras a Russell Square. Bomba bola súčasťou koordinovaných útokov v Londýne a bola zosynchronizovaná s ďalšími troma bombami – 2 vybuchli na Circle Line a 1 v autobuse na Tavistock Square. Pomerne malá trhavina bola ukrytá v ruksaku a všetci 4 atentátnici pri výbuchu zahynuli. A práve táto bomba mala za následok najviac mŕtvych – 21. Evakuácia sa ukázala ako najzložitejšia, pretože Piccadilly Line sa nachádza hlboko pod zemou a bolo tam ťažké dostať záchranárov. Počas zvyšku dňa bola celá trasa uzavretá. Okrajové časti trasy otvorili nasledujúci deň 8. júla (súpravy nejazdili medzi Hyde Park CornerArnos Grove) a plná prevádzka začala 4. augusta, 4 týždne po výbuchu.

Pozri aj: Výbuchy v Londýne 7. júla 2005

Vozový Park[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vlastne na takmer všetkých trasách londýnskeho metra, aj na Piccadilly Line premáva len jeden typ súprav a to z roku 1973. Šesťvozňové súpravy sú natreté vo farbách londýnskeho metra – v červenej, modrej a bielej. V špičke je na plnú prevádzku linky potreba 76 súprav z celkového počtu 88 a len jedna súprava bola vážne poškodená pri teroristických útokoch 7. júla 2005. Aj keď bol vozový park nedávno zrekonštruovaný, do roku 2014 sa plánuje úplne vymeniť stávajúce súpravy za nové. V minulosti tu premávali aj súpravy z rokov 1959, 1956, 1938, 1923 a 1906.

Súpravy sú deponované v dvoch depách – v Northfields (prístup zo staníc Northfields a Boston Manor) a v Cockfosters (prístup zo staníc Oakwood a Cockfosters). Odstavné koľaje sa nachádzajú v staniciach South Harrow, Arnos Grove, Rayners Lane, Down Street, Wood Green, Hyde Park Corner, Acton Town a Uxbridge.

Aktuálna obsluha[upraviť | upraviť zdroj]

Intervaly súprav na Piccadilly Line mimo špičky:

  • 10 min. Cockfosters – Heathrow Terminal 5 (cez Heathrow Terminals 1, 2, 3)
  • 10 min. Cockfosters – Heathrow Terminal 4 (a naspäť cez Heathrow Terminals 1, 2, 3)
  • 20 min. Cockfosters – Uxbridge
  • 20 min. Cockfosters – Rayners Lane
  • 10 min. Arnos Grove – Northfields

Polovica súprav do Uxbridge sa otáča už v stanici Rayners Lane – interval 10 min. je medzi stanicami Acton Town a Rayners Lane a interval 20 min. medzi Rayners Lane a Uxbridge (tento úsek je dopĺňaný Metropolitan Line).

Neskoro večer zvyknú spoje končiť už v stanici Oakwood namiesto pravidelne konečnej v Cockfosters.

Trasa[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Za názvom stanice sa nachádza dátum jej otvorenia, prípadne dátum jej zatvorenia a taktiež jej prípadný pôvodný názov.

Vetva Cockfosters[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchový úsek[upraviť | upraviť zdroj]

Podpovrchový úsek[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný úsek[upraviť | upraviť zdroj]

Predĺženie do Hounslow a Uxbridgu[upraviť | upraviť zdroj]

Linka sa tu rozdeľuje na dve vetvy – do Uxbridgu a na letisko Heathrow.

Vetva Heathrow[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchový úsek[upraviť | upraviť zdroj]

Podpovrchový úsek[upraviť | upraviť zdroj]

Vetva Uxbridge[upraviť | upraviť zdroj]

Uzavreté stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Záverečná pieseň skupiny The Feeling na albume Twelve Steps and Home z roku 2006 je nazvaná Blue Piccadilly.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]