Koptské písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Koptská abeceda)

Koptské písmo
Klasifikácia
ISO 15924: 204 / Copt
Ukážka
ⲠⲖⲞⲄⲞⲤ ⲈⲦϨⲎⲠ ⲚⲦⲀⲠⲞⲪⲀ ⲤⲒⲤ ⳯ⲚⲦⲀ ⲒⲎⲤ ϢⲀϪⲈ Ⲙ⳯Ⲛ ⲒⲞⲨⲆⲀⲤ ⲠⲒⲤⲔⲀⲢⲒⲰⲦⲈⲤ ⳯ⲚϨⲎⲦ⳯Ϥ_Ⲛ ϢⲘⲞⲨⲚ ⲚϨⲞⲞⲨ ϨⲀ ⲐⲎ ⳯ⲚϢⲞ ⲘⲚ⳯Ⲧ ⲚϨⲞⲞⲨ ⲈⲘⲠⲀⲦⲈϤ⳯Ⲣ ⲠⲀⲤⲬⲀ ⳯ⲚⲦⲀⲢⲈϤⲞⲨⲰⲚ⳯Ϩ Ⲉ ⲂⲞⲖ ϨⲒϪ⳯Ⲙ ⲠⲔⲀϨ ⲀϤⲈⲒⲢⲈ ⲚϨ⳯Ⲛ ⲘⲀⲒⲚ Ⲙ⳯Ⲛ Ϩ⳯ⲚⲚⲞϬ ⳯ⲚϢⲠⲎⲢⲈ ⲈⲠⲈⲨϪⲀⲒ ⳯ⲚⲦⲘ⳯ⲚⲦⲢⲰⲘⲈ: [pozn 1]

Koptské písmo alebo koptská abeceda je písmo, ktoré používa koptský jazyk (koptčina, kopt.), posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Súbor znakov je založený na gréckej abecede rozšírenej o znaky prebrané z démotického písma. V skutočnosti jestvuje niekoľko koptských abecied, ktoré zodpovedajú niekoľkým nárečovým vetvám jazyka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Koptské písmená, pochádzajúce z ozdobného bohairského textu

Koptské písmo má históriu, ktorá začína ptolemaiovským obdobím. Už v tomto čase sa grécka abeceda používala na prepis démotických textov kvôli záznamu ich presného znenia. Počas prvých dvoch storočí po Kr. vzniklo v starej koptčine množstvo magických textov. Niekoľko znakov pre špecifické staroegyptské fonémy bolo odvodených z démotického písma a pár z nich (nie všetky) sa ujalo spolu s gréckymi grafémami v „skutočnej“ koptčine. S rozšírením kresťanstva v Egypte v druhej polovici 3. storočia sa postupne stratila znalosť hieroglifického a neskôr aj démotického písma. Zostalo to, ktoré bolo úzko späté s koptskou ortodoxnou cirkvou. V 4. storočí sa koptské písmo „štandardizovalo“ v sahidskom dialekte. Okrem tohto dialektu existovalo ešte niekoľko ďalších,[pozn 2] ktoré sa od seba navzájom líšili v určitých prvkoch, vrátane tvaru a výskytu grafém. V súčasnosti sa koptská abeceda používa len v prostredí koptskej cirkvi. Všetky gnostické kódexy nájdené v Nag Hammádí boli napísané koptskou abecedou.

Stará núbijská abeceda, ktorú používala stará núbijčina, obsahovala znaky gréckej unciály a koptské a meroitské písmená, ktoré mali svoj pôvod v démotickom písme.

Forma[upraviť | upraviť zdroj]

Koptská abeceda bola prvým egyptským systémom zápisu, ktorý uvádzal samohlásky, a dokázala zaznamenať interpretáciu aj prípadných starších egyptských textov. Pred ňou síce niektoré egyptské slabiky obsahovali sonory, ale bez samohlások, čo sa neskôr v sahidskom dialekte koptčiny značilo vodorovnou čiarkou nad slabikou a označovalo vlastne skratku, napr. . Existovali rôzne diakritické značky, ktoré používali koptské pisárske školy. Niektoré používali apostrof na označenie slov a príkloniek, iné používali dvojbodku (angl. dieresis) nad a na označenie začiatku ďalšej slabiky, príp. striešku (vokáň, angl. circumflex) nad každou samohláskou pre ten istý účel.[1]

Koptská abeceda je založená zväčša ne gréckej abecede.[2] Obsahuje 24 pôvodom gréckych grafém a ďalších 6, príp. 7, ktoré sa vyskytujú v staroegyptskom démotickom písme. Táto variácia počtu rozširujúcich znakov závisela na nárečí koptčiny, ktoré abecedu používalo: 6 znakov používal sahidský dialekt, 7 bohairský a achmínsky.[1] Koptská abeceda obsahuje viac príbuzných prvkov s materskou gréckou alfabetou ako ďalšia dcérska abeceda – cyrilika. Dokonca je možné, že práve koptská abeceda mala vplyv na formovanie cyriliky. Koptskú abecedu je možné prirovnať analogicky k islandskej abecede založenej na latinke, ktorá má tiež za pôvodnými latinskými znakmi aj skupinu ďalších rozširujúcich grafém.

Abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Zobrazenie
majusky
Zobrazenie
minusky
Font
majusky
Font
minusky
Číselná
hodnota
Názov
(Krupa)
Názov
(ang.)
Grécky
ekvivalent
Translit.
(IPA)
1 alfa alpha Α, α a
2 véda bēta Β, β b
3 gamma gamma Γ, γ g
4 dalda dalda Δ, δ d
5 éje ei Ε, ε e
6 sou soou Ϛ, ϛ st
7 záda zēta Ζ, ζ z
8 háda ēta Η, η
9 tutte thēta Θ, θ
10 jóda iōta Ι, ι i
20 kabba kappa Κ, κ k
30 lóla laula Λ, λ l
40 méj Μ, μ m
50 ni Ν, ν n
60 eksi ksi Ξ, ξ ks
70 ou ou Ο, ο o
80 bej pi Π, π p
100 rou Ρ, ρ r
200 samma sēmma Σ, σ, ς s
300 daú tau Τ, τ t
400 he he Υ, υ u
500 fíj phi Φ, φ
600 kij khi Χ, χ
700 ebsí psi Ψ, ψ ps
800 ó ō Ω, ω
Ϣ ϣ šáj šai Ϸ, ϸ ʃ
Ϥ ϥ 90 fáj fai f
Ϧ ϧ cháj xai x
Ϩ ϩ hóri hori Ͱ, ͱ h
Ϫ ϫ džandža ḏanḏia
Ϭ ϭ šíma qima Ϙ, ϙ q,
Ϯ ϯ díj ti ti
900 psis ənše Ϡ, ϡ

Písmená prevzaté z démotického písma:

Hieroglyf Démotický znak Zoptský znak Translit.
SA
Ϣ š
f
Ϥ f
M12
Ϧ
F18
Y1
Ϩ h
U29
Ϫ
k
Ϭ q, ḳ
D37
t
Ϯ ti

Znak cháj má tvar ‹Ⳉ› ‹ⳉ› v achmínskom a ‹Ⳋ› ‹ⳋ› v bohairskom nárečí, oba pre neznelú velárnu frikatívu (IPA: x).

Unicode[upraviť | upraviť zdroj]

V norme elektronického typografického systému Unicode bola najskôr väčšina znakov spoločná s gréckou abecedou, ale od verzie 4.1 z roku 2005 sa táto skupina rozdelila na dva samostatné bloky. Nový blok koptskej abecedy je v intervale U+2C80 – U+2CFF. Starší grécky blok obsahuje aj teraz sedem koptských písmen prebratých z démotického písma a je potrebný pre úplnú implementáciu koptčiny v elektronickej typografii.

Grécka abeceda a koptské rozšírenie
(Greek and Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+037x Ͱ ͱ Ͳ ͳ ʹ ͵ Ͷ ͷ     ͺ ͻ ͼ ͽ ;  
U+038x         ΄ ΅ Ά · Έ Ή Ί   Ό   Ύ Ώ
U+039x ΐ Α Β Γ Δ Ε Ζ Η Θ Ι Κ Λ Μ Ν Ξ Ο
U+03Ax Π Ρ   Σ Τ Υ Φ Χ Ψ Ω Ϊ Ϋ ά έ ή ί
U+03Bx ΰ α β γ δ ε ζ η θ ι κ λ μ ν ξ ο
U+03Cx π ρ ς σ τ υ φ χ ψ ω ϊ ϋ ό ύ ώ Ϗ
U+03Dx ϐ ϑ ϒ ϓ ϔ ϕ ϖ ϗ Ϙ ϙ Ϛ ϛ Ϝ ϝ Ϟ ϟ
U+03Ex Ϡ ϡ Ϣ ϣ Ϥ ϥ Ϧ ϧ Ϩ ϩ Ϫ ϫ Ϭ ϭ Ϯ ϯ
U+03Fx ϰ ϱ ϲ ϳ ϴ ϵ ϶ Ϸ ϸ Ϲ Ϻ ϻ ϼ Ͻ Ͼ Ͽ
Koptská abeceda
(Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+2C8x
U+2C9x
U+2CAx
U+2CBx ⲿ
U+2CCx
U+2CDx
U+2CEx          
U+2CFx                   ⳿

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coptic alphabet na anglickej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Tajné slová zjavenia, ktoré riekol Ježiš Judášovi Iškariotskému, tri dni pred slávením sviatku pesach.“ (Kasser a Wurst 2006)
  2. Hornoegyptské nárečia: sahidské (najpoužívanejšie a preto východzie, používalo sa do 14. storočia po Kr.), achmínské (používalo sa v okolí mesta Achmín, zaniklo v 5. storočí po Kr.), lykopolské (príbuzné achmínskemu), mesokemické (pochádzalo z oblasti Oxyrynchu, doklady v tomto dialekte sú veľmi vzácne, bolo objavené až v 20. storočí); dolnoegyptské nárečia: bohairské (druhé najrozšírenejšie), fajjúmske (používalo sa v 3.–10. storočí po Kr., rozšírené v uzatvorenej oblasti Fajjúmskej oázy). (Kozák 2008, s. 61)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ritner 1996, s. 287 – 290
  2. Campbell 1991, s. 415

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]