Mennofer

Memfis a jeho nekropola – pyramídové polia od Gízy po Dahšúr*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Egypt
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	I, III, VI
Identifikačné č.	UNESCO 86
Región**	Arabské štáty
História zápisu
Zápis	1979  (3. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Mennofer alebo Mennefer alebo Memfis (tiež staroeg. Inebu-hedž alebo Hut-ka-Ptah, starogr. Μέμφις – Memfis, lat. Memphis, arab. منف‎) bol hlavným mestom prvého dolnoegyptského nomu s názvom Kraj Bielych múrov (staroeg. jnb.w-ḥḏ /inebu-hedž/) a v období Starej ríše prvým hlavným mestom zjednoteného Egypta, tj. od jeho založenia až približne po rok 2200 pred. Kr. Potom bol hlavným mestom ešte počas krátkeho obdobia cez Novú ríšu a správnym mestom počas celého staroveku. Od roku 1979 je súčasťou lokality, ktorá je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, spolu so nekropolou, rozprestierajúcou sa medzi dedinou Abú Rawáš a Dahšúrom.

Názov

Jeho pôvodný názov bol Inebu Hedž – „Biele múry“, podľa opevnenia z bielych nepálených tehál, ktoré sa vinulo okolo mesta. Grécky názov Memfis je skomolenina egyptského názvu pyramídy Pepiho I. a jej okolitej zástavy staroeg. Men-nefer, ktorá splynula postupne s mestom, a to prebralo jej názov pravdepodobne niekedy v období Strednej ríše, neskôr z neho vzniklo Menfe (kopt. Μενϥε). V staroveku bol známy aj pod menom staroeg. Ankh Tavi – „To, čo spája dve Zeme“, pretože sa nachádzal na strategickom mieste, medzi Horným a Dolným Egyptom. Egyptský historik Manehto nazýval Mennofer náboženským názvom Hut-ka-Ptah (staroeg. ḥwt-k3-ptḥ – „Miesto ducha Ptaha“), čo je približne starogr. Aίγυπτoς -Aigyptos. Z toho vzniklo lat. Aegyptus a súčasný názov Egypt. V biblii je Mennofer nazývaný Mof alebo Nof.

Inebu hedž (jnb.w (-ḥḏ)) v hieroglyfoch

Mennofer (mn-nfr) v hieroglyfoch

Hut ka Ptah (ḥw.t-k3-ptḥ) v hieroglyfoch

Miesto

Ruiny Mennoferu sa nachádzajú asi 20 km južne od Káhiry, na západnom brehu Nílu. Dnešné sídla Mit Rahina, Dahšúr, Sakkára, Abú Sír, Abú Guráb a Záwíja al-Arján ležia vnútri administratívnych hraníc historického Mennoferu. Ako mesto prvoradého významu a dlhej histórie, mal Mennofer rozsiahle pohrebiská na západnom brehu Nílu, podľa ktorých si môžeme dnes vytvoriť aspoň približnú predstavu o celej aglomerácii. V súčasnosti je mennoferská nekropola pre ľahšiu orientáciu rozdelená na územia, ktoré nesú mená najbližších sídiel: Abú Rawáš (arab. ابو رواش‎, ang. Abu Rawash), Gíza (arab. الجيزة‎, ang. Giza), Záwíja al-Arján (arab. زاوية العريان‎, ang. Zawyet el-Aryan), Abú Sír (arab. ابو صير‎, ang. Abusir), Sakkára (arab. سقارة‎, ang. Saqqara) a Dahšúr (arab. دهشور ‎, ang. Dahshur).

Mesto bolo vďaka svojej polohe veľmi závislé na okolitých prírodných podmienkach. Dôležitá bola ochrana jeho územia proti každoročným nílskym záplavovým vodám a proti postupnému pohybu riečneho koryta na východ. Preto bola skoro vybudovaná hrádza, podľa Hérodota už kráľom Menim, ktorá ho chránila.

Dejiny

Založenie

Podľa Hérodota bolo mesto založené ako pevnosť okolo roku 3100 pred Kr. kráľom Menim (starogr. Menés), ktorý zjednotil obe egyptské kráľovstvá. Predpokladá sa, že Meni bol tým mýtickým kráľom, ktorý ako prvý vládol Egyptu, podobne ako Romulus vládol Rímu. Nie je pochýb, že zjednotenie oboch kráľovstiev bolo vzájomne potrebné a prospešné, keďže medzi nimi existovali úzke kultúrne a obchodné väzby. Tento príbeh nám podáva hlavne Hérodotos. Egyptológia zvykne identifikovať legendárneho Meniho s historicky doloženým kráľom Narmerom, zobrazeným na Narmerovej pelete, ktorý dobil Deltu Nílu v Dolnom Egypte a odvtedy vládol ako faraón. Paleta je datovaná do obdobia okolo roku 3000 pred Kr. a tým sa kryje s legendou o zjednotení Egypta kráľom Menim. Novšie Meniho identifikujú niektorí egyptológovia podľa nálezu z hrobky manželky Narmera kráľovnej Neithotep, s faraónom Ahom, jej synom, ktorého ďalšie meno mohlo byť Men.

Obyvateľstvo

Odhady o počte obyvateľstva sa dosť rôznia. Podľa T. Chandlera mohol mať Mennofer 30 000 obyvateľov a bol v čase svojho vzniku ďaleko najväčším sídlom v známom svete, až približne do roku 2250 pred. Kr. a neskôr v rokoch 1557–1400 pred Kr. K. A. Bard je opatrnejší a počet obyvateľov odhaduje na 6000 ľudí počas Starej ríše.

Význam

Približne od roku 2950 pred Kr., počas Starej a Strednej ríše bol Mennofer pokladaný za skutočné hlavné mesto, aj keď panovníci sídlili v priebehu dejín na rôznych miestach. Bolo neoddeliteľne späté s veľkým Ptahovym chrámom. Podľa Hérodota bolo živým mestom, mali v ňom štvrte a chrámy Gréci, Féničania, Líbyjčania, Aramejci alebo Židia. Mesto dosiahlo vrchol významu počas 6. dynastie ako centrum kultu boha Ptaha. Význam upadol po 18. dynastii, so vzostupom dôležitosti mesta Vesetu (starogr. Thébai) v Hornom Egypte. Neskôr zažilo znovu vzostup počas perzskej okupácie, až kým neskončilo na druhom mieste po tom, ako bola založená Alexandria. Alexandria ostala najdôležitejším egyptským mestom aj počas Rímskej ríše, Mennofer, vtedy už starogr. Memfis, vydržal byť druhým až do založenia nového hlavného mesta Fustatu Arabmi roku 641 po Kr. Obyvateľstvo z Memfisu odišlo a zakrátko sa stalo zdrojom stavebného materiálu, hlavne kameňa, pre okolité sídla. Ešte v 12. storočí sa na jeho území nachádzali impozantné ruiny, ale dnes sú tu už len nízke rumoviská a rozptýlené kamene.

Pozostatky

Miesto, kde sa Mennofer nachádzal, objavili až v 19. storočí. Vykopávky priniesli menej, ako sa očakávalo, no napriek tomu napr. „neuveriteľné údaje o jeho rozlohe: chodec potreboval štyri hodiny na to, aby prešiel z jedného konca na druhý. Nebola to metropola nášho typu, skôr reťaz mestských sídiel, chrámových obvodov, palácov s parkmi a záhradami, vojenských táborov a dedinských osád, oddelených poľami a sadmi. Ťažisko mesta ležalo pravdepodobne medzi dnešnými dedinami Mitrahínou a Bedrašénom, kde sa našli aj ostatky tehlových múrov, ktoré snáď pochádzajú z ‚bielych hradieb‘ Meniho pevnosti.“

V súčasnosti sú odkryté pozostatky Ptahovho a Hapiho chrámu, niekoľko sôch, vrátane dvoch štvormetrových alabastrových sôch Ramesseho II. alebo sfingy, ktorá stála pred Ptahovým chrámom. V blízkosti sa nachádza aj sakkárska nekropola, ktorá patrila kedysi Mennoferu. Na časti územia bývalého mesta je zriadené prírodné múzeum, kde sú vystavené sochy, okrem iných je tu aj 10-metrový Kolos Ramsesa II., umiestnený v jednopodlažnom objekte múzea.

Zachované objekty

Zo staroveku sa dodnes zachovali pozostatky týchto hlavných objektov, ktoré boli kedysi súčasťou antického Mennoferu:

• Mit Rahina:
  • Ptahov chrám a kolosálne sochy Ramesseho II. a sfingy;
  • niekoľkých menších chrámov z rôznych období;
  • Dom balzamovania Šešonka I., v ktorom sa balzamovali posvätní býci Ápidovia;
  • menší Pthahov chrám (lok. Kóm el-Kalaa);
  • Merenptahov palác (lok. Kóm el-Kalaa);
  • hrobky veľkňazov z 22. dynastie.

• Abú Rawáš:
  • Radžedefova pyramída;
  • pohrebiská z Archaického obdobia, Starej ríše a grécko-rímskeho obdobia.

• Gíza:
  • Chufuova, Rachefova a Menkaureho pyramída;
  • pohrebiská nekráľovských hrobiek späté pyramídami, väčšinou z obdobia Starej ríše;
  • Veľká sfinga a jej chrám;
  • Hrobka Chentkaus I.
  • Harmachetov chrám z obdobia Novej ríše.

• Záwíja al-Arján:
  • Vrstvená pyramída z 3. a Nedokončená pyramída zo 4. dynastie.

• Abú Guráb:
  • Niuserreho slnečný chrám.

• Abú Sír:
  • Veserkafov slnečný chrám;
  • pyramídy z 5. dynastie;
  • nekráľovské hrobky z rôznych období.

• Sakkára:
  • viacero kráľovských hrobiek z 2. dynastie;
  • pyramídy z 3. až 13. dynastie;
  • nekráľovské hrobky zo všetkých období, začínajúce 1. dynastiou;
  • Serapeum a ďalšie objekty zvieracieho pohrebiska s chrámami z Neskorého a grécko-rímskeho obdobia.

• Dahšúr:
  • pyramídy zo 4., 12. a 13. dynastie;
  • nekráľovské hrobky z rovnakého obdobia.

Galéria

• 

  Kolos Ramessa II. (fotka z 19. storočia)

• 

  Kolos Ramessa II. dnes

• 

  Ramesse II.

• 

  Sfinga

• 

  Ruiny sály hypostylu a
  pylónu Ramessa II.

Pozri aj

• Egyptské pyramídy
• Téby (Egypt)

Literatúra

• Baines, John; Malek, Jaromir (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, Checkmark Books, ISBN 9780816040360 
• Bard, Katheryn A. (1999), Encyclopedia of the Archaeology of Ancient Egypt, Routledge, ISBN 9780415185899 
• Chandler, Tertius (1987), Four Thousand Years of Urban Growth: An Historical Census, Edwin Mellen Press, ISBN 9780889462076 
• Clayton, Peter A. (2006), Chronicles of the Pharaohs: The Reigh-by-Reign Record of the Rulers and Dynasties of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500286289 
• Janák, Jiří (2005), Brána nebes: Bohové a démoni starého Egypta, Praha: Libri, ISBN 807277235X 
• McDermott, Bridget (2001), Decoding Egyptian Hieroglyphs: How to Read the Secret Language of the Pharaohs, Chronicle Books, ISBN 9780811832250 
• Hérodotos, Euterpe, http://www.greektexts.com/library/Herodotus/Euterpe/eng/index.html, dost. 2009-05-04 
• Manley, Bill (1997), The Penguin Historical Atlas of Ancient Egypt, Penguin, ISBN 9780140513318 
• Meskell, Lynn (2002), Private Life in New Kingdom Egypt, Princeton University Press, ISBN 9780691120584 
• Shaw, Ian (2003), The Oxford History of Ancient Egypt, Oxford University Press, ISBN 9780192804587 
• Watterson, Barbara (2005), Egypťané, Praha: Lidové noviny, ISBN 9788071067740 
• Zamarovský, Vojtech (1986), Jejich veličenstva pyramidy, Praha: Československý spisovatel 

Zdroj

• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Memphis, Egypt na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Memphis (Ägypten) na nemeckej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mennofer

Externé odkazy

• On the Memphis Theology (O memfidskej teológii), dost. 2009-05-03.