Nom (Egypt)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa nomov Dolného Egypta
Mapa nomov Horného Egypta

Nom (zo starogr. νομός – „štvrť“) alebo sepat (staroeg. sp3t – „kraj“) bola jednotka administratívneho rozdelenia starovekého Egypta. Používanie gréckeho namiesto egyptského označenia je dôsledkom dlhodobého vplyvu Grékov na Egypt, ktoré sa ustálilo počas obdobia Ptolemaiovcov. Okrem toho boli Gréci natoľko fascinovaní Egyptom, že o ňom zanechali veľa historických záznamov. Práve z nich čerpali európski historici pri poznávaní Egypta.

Staroveký Egypt[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie starovekého Egypta na nomy siaha až do preddynastického obdobia (pred 3100 pred Kr.). Nomy pôvodne existovali ako nezávislé mestské štáty, ale neskôr sa začali zlučovať. Podľa tradície konečné zjednotenie vykonal Meni.[1]

Nielenže rozdelenie zostalo nedotknuté po viac ako tri tisícročia, ale i hranice jednotlivých nomov a ich poradie zostalo takmer nemenné. Niektoré, ako napríklad Xois v delte alebo Chent-min v Hornom Egypte, sa spomínajú po prvý raz na Palermskej doske (5. dynastia), ďalšie, ako Bubastidský nom, sa objavujú až počas Novej ríše. Podľa systému, ktorý sa používal vo faraónskom Egypte, bol Egypt rozdelený na 42 nomov. Staroeg. slovo „sepat“ pôvodne znamenalo zavlažované územie. Nomy sa pravdepodobne vyvinuli z takýchto zavlažovaných oblastí, ktoré delili nílske údolie kvôli daňovým odvodom. Členenie v Hornom Egypte bolo stabilnejšie ako v Dolnom, kde sa hranice nomov priebežne prispôsobovali toku ramien nílskej delty.[2]

Dolný Egypt, od starého hlavného mesta Memfidy po Stredozemné more, sa skladal z 20 nomov. Prvý z nich sa rozprestieral okolo hlavného mesta, dnešnej Sakkáry a Gízy, na mieste Káhiry. Nomy sú očíslované približne v poradí, v akom nasledujú z juhu na sever, pričom začínajú zo západu smerom na východ. Alexandria bola podľa toho v 3. a Bubastis v 18. nome.

Horný Egypt bol rozdelený na 22 nomov. Prvý z nich sa nachádzal v okolí Elefantíny, neďaleko egyptksých hraníc s Núbiou na Prvom katarakte. Dnes sa na tomto mieste nachádza Asuán. Odtiaľto pokračovalo číslovanie po prúde rieky v usporiadanom poradí nílskym údolím. Téby (dnes Luxor) ležal v 4., Amarna (staroeg. Achetaton) v 14. a Mejdúm v 21. nome.

Egypt za vlády Ptolemaiovcov a cisárov[upraviť | upraviť zdroj]

Počas grécko-rimskej nadvlády nad Egyptom boli niektoré nomy pridané alebo premenované. Ptolemaiovci tak premenovali Krokodilopolitský nom na Arsinoitský nom. Hadrián vytvoril nový nom: Antinoopolitský, ktorý mal za hlavné mesto ním založený Antinoopolis.

Nomarchovia[upraviť | upraviť zdroj]

nom, kraj (sp3t) v hieroglyfoch
N24

Na čele každého nomu stál nomarch. V niektorých obdobiach to bola pozícia dedičná, inokedy nomarchov menoval faraón. Pokiaľ bola centrálna vláda silná, nomarchovia slúžili iba ako faraónovi správcovia. V časoch, kedy bola vláda slabá, napríklad v dobách cudzích vpádov alebo vojen, jednotlivé nomy sa dokázali postarať sami o seba a vznikli v nich dedičné vládnúce rody. Konflikty takýchto lokálnych vládcov boli v pohnutých dobách pomerne časté, napríklad počas Prvého prechodného obdobia, kedy došlo k rozpadu centrálnej autority až do doby, kedy sa podarilo jednému z vládcov ovládnuť celú krajinu a stať sa novým faraónom.

Delenie na nomy pretrvalo do rímskych čias. V čase, kedy bol Egypt rímskou provinciou, razili jednotlivé nomy vlastné peniaze, takzvané nomické mince, na ktorých sa stále odrážali miestne tradície. Nomy si udržali svoju dôležitosť pre administratívne členenie Egypta až do reformy byrokratického aparátu za vlády cisárov Diokleciána a Konštantína.

Po rokoch 307 – 308 prebrali úlohu nomov menšie jednotky nazývané pagi, s ktorými získali význam na ich čele stojaci pagarchovia. Úlohou pagarcha bolo v prvom rade zorganizovať výber daní, ale neskôr prijal pagarch aj vojenské funkcie. Pagarchovia boli často bohatí vlastníci pôdy, ktorý vládli tej pagi, z ktorej pochádzali.

Zoznam nomov[upraviť | upraviť zdroj]

Horný Egypt[upraviť | upraviť zdroj]

## kraj historické sídla súčasné sídla božstvo
H01 Kraj zeme Seti (susediacej s Núbiou) Abu (Elefantine), Suenet (Syene) Asuán Chnum, Anuket, Satet, Miket
Sacet (Satis) Sáhel Sacet, Chnum
Senmet (Filai) Fílé Eset, Hathor, Imhotep
Nubet (Ombos) Kóm Ombo Sutech, Harver (Hor), Sobek, Hathor (Tasenetneferet), Chonsu, Panebtauej
H02 Kraj Horovho trónu Džeba / Behdet (Apollonopolis) Edfú Hor, Behdetej, Chonsu
H03 Kraj svätyne Tasenet (Latopolis) Esna Chnum, Menhit, Heka, Neit, Sobek
Nechen (Hierakonpolis) Kóm el-Ahmar Hor, panovník
Necheb (Eileithyiaspolis) el-Káb Nechbet
Per-Hutheru (Pathryris / Afroditopolis) Gebalén Hathor, Mahes
H04 Kraj kráľovského žezla Iunumoncu (Hermonthis) Armant Moncu, Haruer, Cenenet, Iunit, Búchis
Vaset (Thebai / Diospolis Magna) Luxor a Karnak Ipet, Amon, Mut, Chonsu, Hathor, Haruer, Kematef, Irta
H05 Kraj oboch bohov / sokolov Gebtu (Koptos) Kuft Min
Nubit (Ombos) Nagáda Sutech
H06 Kraj krokodíla Tareret / Iunit (Tentyra) Dendera Hathor, Hor, Ihej
H07 Kraj Bat / sistra Hut-sechem (Diospolis Parva) Hiu Bat, Hathor
H08 Kraj veľkej zeme Čenej (This) možno Girga alebo Birba Inheret, Mehit, Šu, Tefnut
Abdžu (Abydos) Arába el-Masfúna Usir, Chentiimentiu, Vepuaut
H09 Kraj boha Mina Ipu (Panopolis) Achmín Min, Aperiset, Repit, Kolanthés
H10 Kraj hada Cebu / Džeu-ka (Antaiopolis) Kau el-Kebír Sutech, Min
H11 Kraj Sutechovho zvieraťa Šashetep (Hypsele) el-Šutb Sutech, Min
H12 Kraj horskej vretenice Per-Nemtej (Hierakon) Dér el-Gebráwí Nemtej (Hor), Matit (Hathor)
Iakemetperantej el-Atáula
H13 Horný kraj sykomory a vretenice / granátovníka Saut (Lykopolis) Asjút Vepuauet, Anup
H14 Dolný kraj sykomory a vretenice / granátovníka Kes (Kusai) Kúsíja Hathor
Meruer (Moirai) Mér
Achetaton Tell el-Amarna Aton
H15 Kraj zajaca Chemenu (Hermopolis Magna) Ešmúmén Thovt, Nehemetauaj, hermopoliská ogdoada (osmička), Hor, Šepsej
H16 Kraj antilopy oryx Hebenu (možno Hipponon) Kóm el-Ahmar Pachet, Chnum
H17 Kraj šakala Herudej (Kynopolis) možno el-Kés Anup
H18 Kraj boha Nemteja Hutnesut (možno Alabastronpolis) Kóm el-Ahmar Nemtej (Hor, Dunanuej)
H19 Kraj oboch kráľovských žeziel Per-medžed (Oxyrhynchos) Bahnása posvätná ryba, Sutech
H20 Horný kraj sykomory Henen-nesu / Hnes (Herakleopolis Magna) Ehnásíja el-Medína Herišef
H21 Dolný kraj sykomory Šenachen (Akanthonpolis) možno Kafr Ammár Chnum
Per-sobek (Krokodilopolis / Arsinoe) Medínet el-Fajjúm Sobek
H22 Kraj noža Tepihu (Afroditopolis) Atfíh Hathor, Hesat, Hor

Hieroglyfy[upraviť | upraviť zdroj]

H01: Kraj zeme seti H02: Kraj Horovho trónu H03: Kraj svätyne* H04: Kraj kráľovského žezla H05: Kraj oboch bohov
t3-sṭj wṯzt-ḥrw nḫn w3st nṯrwj
N16Aa32
U39G5
H6 H6
O48
R19
G5G5
H06: Kraj krokodíla* H07: Kraj sistra H08: Kraj veľkej zeme H09: Kraj boha Mina* H10: Kraj hada*
jqr (?) b3t, zššt t3-wr mnw w3ḏt
H6
I3
Y8
R17
H6
R22
H6
I10
H11: Kraj Sutechovho zvieraťa H12: Kraj horskej vretenice H13: Horný kraj granátovníka H14: Dolný kraj granátovníka H15: Kraj zajaca
stẖ 3tft (?) nḏft-ḫntt (?) nḏft-pḥt (?) wnt
E21
N26
I9
M1
I9
W17
M1
I9
F22
E34
H16: Kraj antilopy oryx H17: Kraj šakala* H18: Kraj boha Nemteja H19: Kraj oboch kráľovských žeziel H20: Horný kraj sykomory
m3ḥḏ jnpwt nmtj w3bwj nˁrt-ḫntt (?)
E28
H6
E15
G7AA
S40D58S40
M1
D36
W17
H21: Dolný kraj sykomory H22: Kraj noža*
nˁrt-pḥt (?) mdnjt (?)
M1
D36
F22
T30

Dolný Egypt[upraviť | upraviť zdroj]

## kraj historické sídla súčasné sídla božstvo
D01 Kraj bielych múrov Inebuhedž / Mennofer (Memfis) Mítrahína Ptah, Hathor, Sachmet, Nefertem, Apis, Imhotep, Sokar
D02 Kraj prednej nohy býka Chem (Letopolis) Ausím Hor, Chentichem, Chertej
D03 Západný kraj Iamu (Momemfis / Apis) Kóm el-Hisn Hor, Hathor, Sobek, Neit, Sechathor
D04 Kraj južného štítu / Južný kraj bohyne Neit neznámy názov (možno Prosopis)    
D05 Kraj severného štítu / Severný kraj bohyne Neit Sau (Sais) Sá el-Hagar Neit, Menhit, Sobek
D06 Kraj horského býka Pe-Dep (Buto) Tell el-Faráin Vadžet, Re
Chasut (Xois) Sachá  
D07 Zápdadný kraj harpúny neznámy názov, možno Meret (Menelaos)   Ha
D08 Východný kraj harpúny Per-Item (Pithom) Tell el-Maschúta Atum, Re
D09 Kraj Andžteja Džedu / Andžu / Per-Usir (Busiris) Tell Umm-Harb / Tell Mustai Andžtej (Usir), Šentait (Eset)
D10 Kraj čierneho býka Hutheribu (Athribis) Tell Atrib Hor, Chentiirtej, Chetichteje, Kemuer
D11 Kraj sčítania dobytka Natchu (Leontopolis) Tell el-Mukdam Šu, Tefnut, Mahes
D12 Kraj teľaťa a kravy / Kraj božského teľaťa Necerit, neskôr Ceb-neceret (Sebennytos) Samanúd Inheret, Šu, Haruer
Per-Hebejet (Iseum) Behdét el-Hagar Hathor, Hor, Min
D13 Kraj mocného žezla Iunu (Heliopolis) severné predmestie Káhiry Atum, Re, Harachtej, Devätoro, Benu, Meruer
D14 Najvýchodnejšieho kraj Sinu (asi Pelusion) Tell eš-Šegír Sutech
Pa-chetem-en-caru (Sile) Tell Abú Sifa  
D15 Kraj Thovtovho ibisa Bah (Hermopolis Parva) Baklíja Thovt
D16 Kraj ryby Džet / Džedet (Mendes) Tell el-Ruba / Tell el-Timai Banebdžedet, Hetmehit, Harpachered
D17 Behdetský kraj Pa-Iuenimen / Behdet (Diospolis Inferior) Tell el-Balamún Amon, Mut, Chonsu, Hor, Inheret
D18 Horný kraj princa Per-Bastet (Bubastis) Tell el-Basta Bastet (Atum, Iusaas, Re, Meruer)
D19 Dolný kraj princa Džanet (Tanis) Sán el-Hagar Vadžet
D20 Kraj Sopdovho sokola Per-sopdu (možno Heroonpolis) Saft el-Henna Sopdu, Chensit

Hieroglyfy[upraviť | upraviť zdroj]

D01: Kraj bielych múrov D02: Kraj prednej nohy býka D03: Západný kraj D04: Južný kraj bohyne Neit* D05: Severný kraj bohyne Neit*
jnbw-ḥḏ ḫm (?) jmntt njt-rswt njt-mḥwt
O36T3
F24
R13
R25M24
R25M15
D06: Kraj horského býka D07: Zápdadný kraj harpúny* D08: Východný kraj harpúny* D09: Kraj Andžteja* D10: Kraj čierneho býka
k3-ḏw wˁ-m-ḥww-gs-jmntj (?) wˁ-m-ḥww-gs-j3btj (?) ˁnḏtj k3-km
N26E2
T21
P13
R14
T21
P13
R15
H6 H6
A23
I6E2
D11: Kraj sčítania dobytka D12: Kraj božského teľaťa D13: Kraj mocného žezla D14: Najvýchodnejší kraj H15: Kraj Thovtovho ibisa
k3-ḥsbw ṯb-nṯrt (?) ḥq3-ˁḏ ḫntj-j3btj ḏḥwtj
Aa2E2
E3E1
S38V27
W18R15
G26A
D16: Kraj ryby* D17: Behdetský kraj D18: Horný kraj princa D19: Dolný kraj princa D20: Kraj Sopdovho sokola
ḥ3t-mḥjt zm3-bḥdt jmt-ḫnt jmt-pḥ spdw
K4
F36F18
D46
X1
A18W17
A18F22
G13

Časom sa udiali nasledujúce zmeny v administratívnom usporiadaní Egypta:[3] Administrácia 3. hornoeg. kraja bola pravdepodobne rozdelená na dve časti – východný (Nechen) a západný (Necheb) breh Nílu; 11. hornoeg. kraj sa neskôr spojil s 13. hornoeg. 4. dolnoeg. kraj splynul postupne s 5. dolnoeg., časť 12. dolnoeg. kraja sa počas 18. dynastie stala samostatným 17. dolnoeg. krajom a 18. a 19. dolnoeg. kraje splynuli do jedného administratívneho celku.

Niektoré kraje sa rozkladali len na jednom brehu rieky: 12. a 18. hornoeg. kraj sa rozkladali len na východnom brehu Nílu, 19. zase len na západnom brehu.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

Hieroglyfy označených krajov (*) nie sú presné a v skutočnosti tvoria osobitné ligatúry, ktoré boli určené len pre vyjadrenie vlastného názvu kraja a nepatrili k bežnému súboru znakov. Systém zobrazovania hieroglyfov vo Wikipédii (WikiHiero) neumožňuje zobraziť tieto špeciálne znaky korektne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Herodotos, Euterpe, 2.4.1 a 2.99.1ff.
  2. Wilkinson 2008, s. 173
  3. Janák 2009, s. 282 – 287

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nome (Egypt) na anglickej Wikipédii, Nomo na španielskej Wikipédii a Nome (Égypte antique) na francúzskej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]