Mut (egyptská bohyňa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mut

Mut (staroeg. mwt, starogr. Μουτ) bola staroegyptská bohyňa-matka, ktorá bola v svojich roznych aspektoch uctievaná v starovekom Egypte. Prvky jej kultu, jej význam i postavenie v panteóne egyptských božstiev sa menili v závislosti od práve vládnucej dynastie a doby.

Mut (mwt) v hieroglyfoch
G14 t
H8
B1

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Mut (znamená „Matka“) bolo povodne len jedným z titulov iného božstva, Nun, prvotných kozmických vod, z ktorých sa vynorilo slnko. V priebehu vekov sa však začalo rozlišovať medzi týmito pravodami a ich materským potenciálom a z Mut sa stalo samostatné božstvo, matka-stvoriteľka, ktorá dala vzniknúť vesmíru.

Počas Strednej ríše vzostup Téb a ich kultového boha Amona viedol k tomu, že Mut bola prijatá za Amonovu božskú manželku namiesto anonymnej Amaunet (čo je jednoducho len feminínny tvar boha Amona). Ich spoločným synom sa stal Chons.

Hieroglyf označujúci Mut a materstvo je sup, pretože Egypťania verili, že supy sú veľmi materské vtáky. Pretože samci a samice supa sa od seba výrazne znakovo neodlišujú, mysleli si Egypťania, že nejestvujú supí samci. Namiesto toho verili, že supy sa nerodia ako iné tvory, ale sú počaté samotným vetrom. Preto ani Mut nemala rodičov ale bola stvorená z ničoho a nemala vlastné deti. Chonsa si musela adoptovať.

Povodne bol týmto adoptovaným synom bohyne Menthu, boh vojny, ktorý tvoril s Amonom a Mut Tébsku triádu. Pretože však posvätná nádrž Mutinho chrámu mala podobu polmesiaca, nahradil Menthua neskor ako Mutin syn mesačný boh Chons.

Mut ako bohyňa-ochrankyňa Egypta[upraviť | upraviť zdroj]

Horný i Dolný Egypt mali povodne svoje ochranné božstvá – supicu Nechbet a kobru Vadžet. Obe časti zeme mali tiež svoje bohyne-ochrankyne v boji (s podobou levice), dolnoegyptskú Bast a hornoegyptskú Sechmet. Po tom, ako sa Téby stali strediskom celého Egypta, Mut postupne tieto staršie bohyne vytlačila z ich pozícii. Už skor došlo k syntéze Nechbet so Sechmet a Vadžet s Bast, ale Mut ich navyše asimilovala ako Mut-Vadžet-Bast a Mut-Sechmet-Bast. Mut splynula tiež s Menhit, ďalšou bohzňou-levicou a manželkou svojho syna Chonsa, ako Mut-Sechmet-Bast-Menhit. Nakoniec sa stala i Mut-Nechbet.

V dosledku ďalších zmien v staroegyptskom panteóne, po stotžnení bohov a Amona, prenikla Mut i do Enneady. Ako panenská matka bola stotožňovaná s Réovou manželkou Hathor, kravskou bohyňou a matkou Hora. V tejto funkcii neskor splynula s inou matkou Hora Eset a nakoniec bola známa ako Mut-Hathor a Mut-Eset-Nechbet. Stala sa tak najvýznamnejším staroegyptským ženským božstvom, ktoré v sebe zlučovalo aspekty všetkých egyptských bohýň (titulované jednoducho ako Eset), a ochrankyňou kráľovny.

Podoba[upraviť | upraviť zdroj]

Mut bola zobrazovaná ako žena so supími krídlami držiaca anch, korunovaná spojenou korunou Horného a Dolného Egypta, s perom bohyne Maat pri svojich nohách. Býva odetá v modrej a červenej. V dosledku početných premien býva zobrazovaná aj roznymi atribútmi iných bohýň – ako kobra, mačka, krava alebo levica.

Mutina titulatúra obsahuje označenia: „Matka sveta“, „Oko boha Ré“, „Kráľovná bohýň“, „Pani nebies“, „Matka bohov“ a „Tá, ktorá rodí, ale sama nebola nikým zrodená“.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]