Geb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Geb (gb) v hieroglyfoch
G39bA40

Geb alebo Seb alebo Keb bol jedným z osmice prvotných božstiev Onskej kozmogónie (Enneady), boh zeme a jej priame zosobnenie (jeho meno znamená priamo zem). Jeho smiech bol považovaný za príčinu zemetrasení. Keďže Egypťania verili, že druhý svet sa nachádza pod zemou, Geb bol niekedy vnímaný ako ten, kto obsahuje všetkých mŕtvych a väzní tých, ktorí nie sú hodní dosiahnúť Usirovo kráľovstvo Aaru.

Gebove manželky[upraviť | upraviť zdroj]

V Enneade je Geb bratom a manželom bohyne-nebies Nut, synom prvotných živlov Tefnut (vlhkosti) a Šov (sucha) a otcom štyroch bohov – Usireho, Eset, Sutecha a Nebtet. Podľa niektorých variant mýtu jestvovali pôvodne Geb a Nut v nekonečnom sexuálnom styku a museli byť od seba odtrhnutí Šovom (alebo Tefnut). Z tohoto dôvodu je niekedy Geb zobrazovaný so vztýčeným údom, ako sa naťahuje za Nut.

Pre spojitosť s rastlinstvom a občas i s podsvetím bol niekedy Geb považovaný za manžela Renenutet, menej významnej bohyne úrody, ktorá bola matkou Nehebku, boha spájaného s podsvetím.

Geb v rôznych funkciach[upraviť | upraviť zdroj]

V egyptskom ponímaní sveta bol Geb-zem obrovským kotúčom plávajúcim vo vodách hviezdnej Nut. Pôvodne bol vnímaný iba ako zosobnenie nežívej hmoty zeme, nie jej vegetácie a plodnosti ani jej nerastného bohatstva. Egypťania verili, že v najstarších dobách Geb vládol na zemi a považovali jeho vládu za Zlatý vek, podobne ako Gréci vládu titána Krona a Rimania Saturna. Faraóni sa považovali za Gebových dedičov, ktorý vládli nad celou jeho rozsiahlosťou.

Geb ako boh vegetácie[upraviť | upraviť zdroj]

Časom začal byť Geb stotožňovaný aj s obývateľnou, úrodnou egyptskou pôdou, a teda s vegetáciou. Hieroglyf používaný pre zapisovanie jeho mena sa stal súčasne s tým znakom pre vegetáciu a Geb bol zobrazovaný so zelenými fľakmi rastlinstva na svojom tele. O jačmeni sa hovorilo, že rastie na Gebových rebrách. Ešte neskôr Gebov hieroglyf označoval niečo, čo je tučné, hojné, aká mala byť podľa Egypťanov aj uroda.

Geb ako boh-stvoriteľ[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju spojitosť s tučnotou a rastlinstvom sa stal znak pre Geba aj znakom pre hus. Vláda nového faraóna bola oznamovaná vypustením štyroch divých husí na štyri strany sveta, aby bola jeho vláda požehnaná. Z tohoto spojenia vznikol Gebov titul Veľký gagotač a jeho zobrazenie v podobe čiernej husy (čierna symbolizujúca úrodnú nílsku zem). Po splynutí Enneady a Ogdoady bol Geb považovaný za hus, ktorá zniesla vajce, z ktorého sa vykľul .

Geb bol osobitne uctievaný ako ochranca pred hadmi a škorpiónmi a ako vynálezca zaklínadiel proti ich štipnutiu, ktoré prezradil prostredníctvom kňazov aj ľuďom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Geb