Ptah
Ptah alebo Peteh (staroeg. ptḥ), podľa rekonštruovanej výslovonosti Pitáh, bol jeden z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Strediskom jeho kultu bol Mennofer, kde bol uctievaný ako stvoriteľ vesmíru. Gréci, ktorí ho nazývali Ftha (starogr. Φθα), ho stotožňovali s Hefaistom.
Obsah |
Podoba [upraviť]
Ptah bol zobrazovaný ako mumifikovaná ľudská postava s priliehavou čiapkou a od Strednej ríše aj s briadkou. V ruke držal anch symbolizujúci život, žezlo was symbolizujúce moc a džed symbolizujúci stabilitu. Mal povesť starostlivého dobrodinca, ktorý pozorne načúva ľudským modlitbám, preto bol niekedy zobrazovaný s veľkými ušami. Niekedy je zobrazovaný ako škaredý nahý trpaslík, ktorý rozosmial perzských dobyvateľov.
Posvätný býk Ápis sa považoval za Ptahove vtelenie.
Ptah ako Stvoriteľ [upraviť]
| Ptah (ptḥ) v hieroglyfoch | ||||
|
Ptah bol v memfidskej kozmogónii považovaný za prvotný pahorok. V tejto funkcii bol označovaný aj ako Ta-tenen (tiež Tathenen), čiže Vyvýšenina, alebo ako Tanen, čiže Ponorená zem. Podľa Šabakovho kameňa dal vesmíru vzniknúť Ptah tým, že sníval o stvorení v svojom srdci a vyslovil ho – bol teda akýmsi staroegyptským logom. Meno Ptah má význam Otvárač v spojitosti s obradom Otvárania úst, ktorý sa vykonával pri pohrebe a pri ktorom mala duša opustiť telo. Podľa memfidskej kozmogónie stvoril Ptah Atuma a usadil ho na prvotný pahorok, aby odtiaľ vládol jeho stvoreniu. Po tom, ako začali splývať Ogdoada a Enneada a Atum bol stotožňovaný s Réom, Ptah bol vytlačený z pozície hlavného boha a stal sa manželom bohyne Sechmet a otcom boha Nefertuma, mladšej formy boha Atuma. Zriedkavejšie je za jeho manželku považovaná Bast a za jeho syna Imhotep, staviteľ prvej pyramídy.
Ptahova dôležitosť je zrejmá v tom, že označenie Egypt, z gréckeho Aigyptos, bolo odvodené zo staroegyptského pomenovania memfidského chrámu boha Ptaha, Hewet-Ka-Ptah (Hut-Ka-Ptah), teda „Dom Ptahovho ka“. Podľa egyptskej povery vyrieknutie Ptahovho mena prinesie manželke toho, kto meno vyslovil, plodnosť.
Ptah-Sókar: Ochranca remesiel [upraviť]
Ako boh-stvoriteľ bol Ptah súčasne ochrancom umelcov a remeselníkov, hlavne tých, ktorí pracovali s kameňom. Remeselníci, ktorí pracovali na tesaní hrobiek, pri najobvyklejšej práci s kameňom, dokonca tvrdili, že Ptah osobne zodpovedá za ich osud. Z toho vyplynula viera, pôvodne rozšírená medzi remeselníkmi, neskôr aj medzi ďalšími, že Ptah je bohom znovuzrodenia. Iný boh s rovnakými funkciami, Sókar, bol neskôr stotžnený s Ptahom ako Ptah-Sókar.
Ptah ako podsvetné božstvo [upraviť]
Z Ptaha-Sókara sa postupne stalo zosobnenie slnka putujúceho v noci podsvetím, jednak preto, že sa slnko každé ráno nanovo rodilo a Ptah-Sókar bol bohom znovuzrodenia, jednak i preto, že Ptah bol prvotným pahorkom Ta-tenen, ktorý sa nachádzal pod zemou. V dobách Strednej ríše bol nakoniec Ptah-Sókar stotožnený s Usirom, vládcom podsvetia, a podľa toho bol niekedy označovaný ako Ptah-Sókar-Usire.
Referencie [upraviť]
- ↑ Baines a Malek 2000, s. 213
Iné projekty [upraviť]
Literatúra [upraviť]
- Baines, John; Malek, Jaromir (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, Checkmark Books, ISBN 9780816040360
- Hart, G. (2006), Egyptské mýty, KMa
|
|||||||||||||
![Q3 [p] p](http://bits.wikimedia.org/static-1.22wmf3/extensions/wikihiero/img/hiero_Q3.png)
![X1 [t] t](http://bits.wikimedia.org/static-1.22wmf3/extensions/wikihiero/img/hiero_X1.png)
![V28 [H] H](http://bits.wikimedia.org/static-1.22wmf3/extensions/wikihiero/img/hiero_V28.png)
