Šov alebo Šu (staroeg. šw), starogr. Sosis je jedným z deviatich prvotných egyptských božstiev (Enneady) podľa onskej (heliopolskej) kozmogónie. Jeho meno znamená "sucho" alebo "Ten, ktorý zdvíha" a je zosobnením vzduchu. Pôvodne bol Šov snáď tiež solárnym božstvom či mal aspoň spojitosť so slnkom, ale táto jeho funkcia bola potlačená na úkor iných solárnych božstiev.
Šov bol stvorený podľa jedného mýtu tým, že ho Atum vyprskol (sloveso jšš, prskať, má snáď evokovať jeho meno) alebo častejšie pri Atumovej masturbácii. Spolu so svojou sestrou Tefnut (vlhkosť) splodili dvojicu Geb (zem, boh) a Nut (obloha, bohyňa). Na Atumov príkaz nakoniec dve božstvá, ktoré zotrvávali v nekonečnom sexuálnom styku, oddelil a postavil sa medzi nich, takže podopieral Nut nad Gebom. Pretože Šov predstavoval vzduch, bol považovaný za chladivý, upokojojúci vplyv a bol spájaný s pokojom a poriadkom maat. Bol zobrazovaný s pštrosím perom na hlave, čo bol i hieroglyfický znak pre jeho meno.
V mýte neskoršieho dáta, ktorý rozpráva o prírodných katastrofách na konci Starej ríše, sa hovorí o tom, ako sa Šov a Tefnut pohádali a Tefnut odišla z Egyptu do Núbie (kde bolo podnebie vždy miernejšie ). Podľa mýtu Šov rýchlo zistil, ako veľmi mu Tefnut chýba, ale ona sa premenila na mačku a odohnala každého boha i človeka, ktorý sa k nej chcel priblížiť. Až keď boh Thovt použil prevlek, podarilo sa mu ju presvedčiť, aby sa vrátila.
