Šu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Šov)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boh Šu

Šu alebo Šov (staroeg. šw), starogr. Sosis, je jedným z deviatich prvotných egyptských božstiev heliopoliského Devätora – kozmogonického konceptu z mesta Iunu (starogr. Heliopolis, 13. dolnoegyptský kraj). Jeho meno znamená „sucho“ alebo „Ten, ktorý zdvíha“ a je zosobnením vzduchu. Pôvodne bol Šu snáď tiež solárnym božstvom či mal aspoň spojitosť so slnkom, ale táto jeho funkcia bola potlačená na úkor iných solárnych božstiev.

Šu (staroeg. šw) v hieroglyfoch
H6 G43 A40

Šu bol stvorený podľa jedného mýtu tým, že ho Atum vyprskol (sloveso staroeg. jšš – „prskať“ malo snáď evokovať jeho meno) alebo častejšie pri Atumovej masturbácii. Spolu so svojou sestrou Tefnut (vlhkosť) splodili dvojicu Geb (zem, boh) a Nut (obloha, bohyňa). Na Atumov príkaz nakoniec dve božstvá, ktoré zotrvávali v nekonečnom sexuálnom styku, oddelil a postavil sa medzi nich, takže podopieral Nut nad Gebom. Pretože Šu predstavoval vzduch, bol považovaný za chladivý, upokojujúci vplyv a bol spájaný s pokojom a poriadkom maat. Bol zobrazovaný s pštrosím perom na hlave, čo bol i hieroglyfický znak pre jeho meno.

V mýte neskoršieho dáta, ktorý rozpráva o prírodných katastrofách na konci Starej ríše, sa hovorí o tom, ako sa Šu a Tefnut pohádali a Tefnut odišla z Egyptu do Núbie (kde bolo podnebie vždy miernejšie). Podľa mýtu Šu rýchlo zistil, ako veľmi mu Tefnut chýba, ale ona sa premenila na mačku a odohnala každého boha i človeka, ktorý sa k nej chcel priblížiť. Až keď sa boh Thovt preobliekol, podarilo sa mu ju presvedčiť, aby sa vrátila.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šu