Iunu

Obelisk faraóna Sesotrisa v One

Iunu (staroeg. iwnw – „Stĺpy“) alebo v Biblii On (starogr. Ὂν) alebo Héliou polis (starogr. Ἡλίου πόλις / Ἡλίουπόλις – „Mesto slnka“), tradične prepisované ako Héliopolis, alebo lat. Heliopolis, bolo jedno z najstarších miest starovekého Egypta a hlavné mesto 13. egyptského nomu. V staroveku bolo strediskom uctievania slnka, podľa čoho dostalo svoj grécky názov. V biblickej hebrejčine sa jeho meno objavuje ako אן‎ /ˀôn/ a און‎ /ˀāwen/.

Na mieste starovekého mesta existovalo osídlenie od preddynastických čias, pričom počas Starej a Strednej ríše tu bola uskutočnená masívna výstavba. Do dnešných čias sa z neho nanešťastie takmer nič nezachovalo, keďže väčšina stavebného materiálu sa použila pri výstavbe stredovekej Káhiry.

Hlavným božstvom Iunu bol Atum, ktorého uctievali v hlavnom iunuskom chráme Per-Aat (Veľký dom) nazývanom aj Per-Atum (Atumov dom). Okrem toho bol Iunu strediskom kultu Enneady (Božskej deviatky). Neskôr tieto božstvá nahradil Ré-Harachtej. Ré tu bol uctievaný v podobe posvätného býka Mnevisa. Počas panovania faraóna Achnatona bol v Iune postavený chrám slnečnému kotúču Atonovi Veces Aton (staroeg. wṯs-jtn – „Pozdvihujúci Atona“). Kamenné bloky z tohoto chrámu sa použili pri výstavbe mestských hradieb stredovekej Káhiry a vidieť ich v niektorých z mestských hradieb.

Iunu v niektorých obdobiach slúžil ako zásobáreň obilia na obdobia záplav, kedy doň prichádzali ľudia z okolia, aby tu dostali svoj prídel. Podľa toho bolo staroveké mesto pomenované Miesto chleba. V Knihe mŕtvych sa spomína legenda o tom, ako v Héliopolise boh Hor nasýtil zástupy pomocou siedmich bochníkov chleba.