Aššurbanipal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Aššurbanipal, po akkadsky Aššur-báni-apli, v Biblii Sardanapal (*685 pred Kr. – † 627/626 pred Kr.) bol v rokoch 668 - 627/626 pred Kr. panovník Novoasýrskej ríše. Člen sargonovskej dynastie.

Bol synom Asarhaddona. Bol mimoriadne vzdelaný, podporoval staviteľstvo a umenie. Vo svojom paláci v Ninive vybudoval významnú knižnicu (ninivská knižnica) s tisícami tabuliek skopírovaných z babylonských archívov (okrem iných Epos o Gilgamešovi). Táto je dnes hlavným prameňom poznania sumerského a akkadského písomníctva.

Po striedavých dobytiach a stratách Egypta (pri ktorých bol aj vyplienený Memfis a Téby) sa Dolný Egypt okolo roku 655 pred Kr. opäť stal nezávislým. V Babylónii vládol Aššurbanipalov starší brat Šamaš-šum-ukín. Keďže bol nespokojný so svojim postavením voči svojmu bratovi, pridal sa k početným vzburám v Babylónii proti asýrskej nadvláde. Roku 652 pred Kr. na území ovládanom Šamaš-šum-ukínom vypuklo obrovské povstanie podporované aramejskými a chaldejskými kmeňmi, Arabmi, Elamom a sýrskymi mestami, ktoré roku 648 Aššurbanipal dobytím Babylonu potlačil. Na východe Aššurbanipal potom „na oplátku“ v roku 647 pred Kr. naveky zdecimoval starodávnu ríšu Elam (zničenie hlavného mesta Súsy) - čím sa nechtiac otvorila cesta Médom do Mezopotámie - , a na juhu podobne poničil tábory kočovných Arabov.