Ranodynastické obdobie (Egypt)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Staroegyptská chronológia
Prehistorický Egypt
Preddynastický Egypt
00. 0.
Ranodynastický Egypt
1. 2.
Stará ríša
3. 4. 5. 6.
Prvé prechodné obdobie
7. 8. 9. 10.
Stredná ríša
11. 12. 13. 14.
Druhé prechodné obdobie
15. 16. 17.
Nová ríša
18. 19. 20.
Tretie prechodné obdobie
21. 22. 23. 24. 25.
Neskoré obdobie
26. 27. 28. 29. 30. 31.
Helenistický a rímsky Egypt
Alexander Veľký
Ptolemaiovský Egypt
Rímsky Egypt
Byzantský Egypt

Ranodynastické obdobie alebo archaické obdobie alebo archaická doba alebo obdobie cenejských (tinidských) dynastií alebo tinidská ríša je obdobie dejín Egypta zodpovedajúce 1. a 2. dynastii (teda asi 3150/3000 – 2700/2600 pred Kr.).

Niekedy medzi rokmi 3150 a 3100 pred Kr. sa podarilo jedinému vládcovi z Abydu zlomiť nezávislosť Dolného Egypta a zjednotiť Egypt od nílskej delty po prvý katarakt pri Asuáne. Podľa egyptského historika Manetóna bolo jeho meno Meni. Tento kráľ by mohol byť tou istou osobou ako Narmer z Narmerovej palety alebo vládca známy pre historikov ako Hor-Aha, nedostatok dokladov z tej doby a zmätenosť neskorších prameňov však znemožňujú presne určiť panovníkovu identitu. S istotou možno povedať len, že od zjednotenia prijali faraóni titul nebtej (Obe pani), ktorý sa vzťahuje na hornoegyptskú Nechbet a dolnoegyptskú Vadžet, ochranné bohyne dvoch zemí.

Podľa Herodota založil Meni na pomedzí Horného a Dolného Egypta nové mesto, Memfis, ktoré sa stalo hlavným mestom zjednoteného kráľovstva, hádam preto, aby vybudovaním nového sídla Meni posilnil svoju autoritu a z bližšieho Memfisu mohol účinnejšie zasahovať proti odporu v Dolnom Egypte. Ako sa zdá, za jeho života a za vlády jeho nástupcov nebola jednotnosť Egypta istou záležitosťou a faraóni mnohokrát museli potláčať snahy o odtrhnutie delty až do nástupu 3. dynastie. K ich politike voči Dolnému Egyptu patrilo prijímanie severských princezien za hlavné manželky a výstavba kráľovských hrobiek v Hornom aj Dolnom Egypte.

Za vlády ôsmich kráľov prvej dynastie a ďalších ôsmich kráľov dynastie druhej došlo v Egypte k všeobecnému rozvoju. Už pred Meniho zjednotením mali Egypťania svoju úradnícku vrstvu. Počas archaickej doby sa z úradníkov stal nástroj, ktorý dokázal udržať Egypt jednotný. Na konci 2. dynastie máme zmienky o výkonnom štátnom aparáte a o stabilnej zemi. Poľnohospodárstvo dokázalo vyprodukovať nadbytok potravín, ktoré boli predmetom obchodu so Sýriou a Palestínou. Piaty kráľ 1. dynastie, Den, za ktorého dosiahla svoj vrchol, podnikol vojenské ťaženie na Sinaj a zmocnila sa tamojších dolov.

Bohatstvo Egypta, ktorý bol navyše chránený púšťou a o to bezpečnejší, podnietilo rozvoj písomníctva, umení aj remesiel. Začali sa vyrábať umelecké nádoby z rôznych druhov nerastov, predmety z tepanej aj odlievanej medi a vďaka objavu čapovaného spoju aj drevený nábytok a lode. Za vlády posledného kráľa 2. dynastie, Chasechemueja, došlo k pokroku v sochárstve. Jeho sochy, ktoré sa našli v Hierkanopoli, majú už typickú egyptskú podobu a stali sa vzorom pre zobrazovanie panovníka po nasledujúce tisícročia.

1. dynastia (asi 3100–2890 pred Kr.)[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: 1. dynastia Egypta


2. dynastia (asi 2890–2686 pred Kr.)[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: 2. dynastia Egypta


Z obdobia druhej dynastií máme málo záznamov a nevieme s istotou určiť ani mená vládnúcich faraónov. Podľa Manethóna sídlili v tomto období faraóni v meste Tinis (Čenej), ale minimálne prvý traja vládcovia dynastie boli pochovaní v Sakare, čo naznačuje, že sa mocenské centrum ríše presunulo do Memfidy. Posledný faraón dynastie, Chasechemuej, je jediný, o ktorom máme presnejšie záznamy. Mnohí egyptológovia čítajú jeho meno ako „Dve sily sú korunované“, čo by mohlo naznačovať, že za jeho vlády došlo k znovuzjednoteniu Egypta. Podľa niektorých to bol dokonca Chasechemuej, ktorý definitívne zjednotil Egypt, nie jeho predchodcovia.