Menkaure
Menkaure
- 4. dynastia
- okolo 2490 – 2470
Vlastné meno
|
|
|
|
(Reov syn)
| Manželka/y | Chamerernebtej II. |
|---|---|
| Potomkovia | Chuenre (legitímny následník trónu, ktorý predasne zomrel) Šepseskaf (možný Menkaureho syn s vedľajšou manželkou) Chentkaus I. (možná Menkaureho dcéra) |
| Rodičia | Rachef — Chamerernebtej I. |
| Hrobka | Menkaureho pyramída |
|---|
Menkaure (tiež Mykerinos alebo Mencherés) bol piaty faraón 4. dynastie. Podľa staroegyptského dejepisca Manehta údajne nastúpil Menkaure na trón po krátkej vláde faraóna Bakarea. Podľa archeologických dôkazov však bol takmer určite nástupcom Rachefa. Ríšu zdedil vnútorne oslabenú a vyčerpanú jednak nákladnými monumentálnymi hrobmi jeho predchodcov, ale svoj podiel na tom mali aj ľudové vzbury a náboženské a dynastické boje. Taktiež kráľovská moc vtej dobe stratila na prestíži, a preto musel po svojom nástupe obnoviť predchádzajúce postavenie faraóna – boha.
Menkaure sa preslávil svojou hrobkou Menkaureho pyramídou v Gíze a súsoším, na ktorom je zobrazený kráľ spolu s jeho manželkami Rechetre a Chamerernebtej II. ako rôznymi božstvami.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Menkaure bol syn faraóna Rachefa a kráľovnej Chamerernebtej I.. Na trón nastúpil asi v roku 2490 a odhaduje sa, že vládol 20 rokov. Predpokladá sa, že Menkaure mal najmenej dve manželky, kráľovnú Chamerernebtej II. a kráľovnú Rechetre. Niekoľko jeho nevlastných bratov (vrátane Nebemakheta, Duaenre a Nikaure) slúžilo počas jeho vlády vo funkcii vezíra.[1]
V čase, keď prevzal vládu, bola zem vnútorne oslabená večnými rozmarmi predošlých kráľov. Ľudia už boli unavení dynastickými a náboženskými bojmi, aj obrovskými stavbami, na ktorých museli pracovať.
Priame správy o Menkaureovej vláde sa nezachovali, ale niet pochýb, že si udržoval postavenie veľmi nábožensky založeného panovníka. Za jeho vlády Egypt prekvital a menil sa opäť v silnú a stabilnú krajinu.
O Menkaureovi sa toho veľa dozvedáme z Herodotovych zápiskov, v ktorých sú zaznamenané výpovede egyptských kňazov. Faraón vraj bol pravým opakom svojich predchodcov Rachefa a Chufua. Nechal si tiež zhotoviť pyramídu, ako sa na silného panovníka patrilo, ale bola oveľa menšia. Ctil bohov, navštevoval chrámy a vôľu bohov sa nikdy nepokúsil prevrátiť vo svoj prospech. Ale čo bolo možno najdôležitejšie, miloval svoj ľud a neznepríjemňoval mu život nezmyselnými rozkazmi, za čo si získal obľubu u prostých Egypťanov.
Vojtech Zamarovský cituje Herodotove zápisky takto: Dal zase otvoriť chrámy, prepustil ľud, ktorý bol na najvyššiu mieru zbedačený, k jeho vlastnej práci a obetiam. Zo všetkých kráľov vraj súdil najspravodlivejšie; teší sa preto tiež najväčšia chvála medzi všetkými kráľmi, čo ich kedy Egypt poznal.[2]
Hoci Menkaure žil zbožne, postihlo ho v živote dvakrát veľké nešťastie. Po prvý raz, keď zomrela jeho jediná dcéra, a po druhý raz, keď mu oznámili veštbu, že bude žiť len šesť rokov a na siedmy skoná. Akonáhle sa kráľ uistil, že sa jeho osud tak skoro naplní a že je to nezvratné, dal zhotoviť veľké množstvo lámp, ktoré mali presväcovať noci a meniť ich v dni. Tým sa malo šesť rokov predĺžiť na dvanásť. Od tejto veštby Menkaure vo dne v noci popíjal, oddával sa pôžitkom a vyhľadával všetky miesta, o ktorých sa dopočul, že sa tam dá dobre zabaviť.[3]
Nie sú dôkazy, že to tak naozaj bolo, ale rýchlosť, s akou bola jeho pyramída stavaná, naznačuje, že mali stavitelia veľmi naponáhlo. Ale aj tak sa kráľ dokončenie stavby svojho posledného odpočinku nedožil.
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Menkaure bol panovník milujúci výtvarné umenie, ktoré v jeho dobe začalo nadobúdať na dôležitosti. Sochy aj reliéfy sú prepracovanejšie a tvorené s neobyčajnou jemnosťou. Pravdepodobne veľmi miloval svoju manželku Chamerernebtej II., s ktorou sa nechával veľmi často zobrazovať. Ich spoločná bridlicová socha v podživotnej veľkosti z údolného chrámu jeho pyramídy patrí medzi najznámejšie staroegyptské pamiatky.
Menkaureho pyramída je najmenšia z troch hlavných pyramíd v Gíze, ale to jej ani v najmenšom neuberá na dôležitosti. Bola údajne neporovnateľne krajšia, než monštruózne pyramídy Rachefa a Chufua. Do 15 metrov od základne bola obložená červenou asuánskou žulou, zvyšok bol obložený bielym vápencom a pyramidión bol opäť z červenej žuly. Menkaureho pyramída zaberá plochu necelej štvrtiny plochy Rachefovej pyramídy, teda 1,179 ha. Je orientovaná severojužným smerom, dĺžka pôvodných strán 108,61 metrov sa príliš nelíši od dnešných 104,6 metrov a ani jej pôvodná výška nebola oveľa väčšia – pôvodná výška bola 66,45 metrov oproti dnešným 62,18 metrov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ The Pyramid of Menkaure | The Last Pyramid of Giza [online]. pyramid-of-giza.com, [cit. 2023-08-02]. Dostupné online.
- ↑ ZAMAROVSKÝ, Vojtěch. Bohové a králové starého Egypta. [s.l.] : Brána, 2005. 360 s. ISBN 8072432672.
- ↑ JACQ, Christian. Egypt Veľkých faraónov. [s.l.] : Remedium, 2002. 255 s. ISBN 9788088993476. S. 88.
Menkaure
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Rachef |
Egyptský faraón 2490 pred Kr. – 2470 pred Kr. |
Nástupca Šepseskaf |