Vyvretá hornina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gabro, tmavá (bázická) magmatická hornina

Vyvretá hornina alebo magmatická hornina alebo zriedkavo eruptívna hornina[1] je hornina, ktorá vznikla kryštalizáciou z chladnúcej magmy.

Magmatické horniny sú tvorené prevažne kremitými minerálmi (kremeň, sľudy, živce, pyroxény, amfiboly a olivín, celkovo viac ako 90 % obsahu). Ostatné minerály, ak sú prítomné, sa nazývajú akcesorické. Momentálne je opísaných asi 700 druhov magmatických hornín, väčšina z nich sa tvorí v zemskej kôre, sú však známe aj z iných vesmírnych telies.

Intruzívne a extruzívne horniny[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávame dve hlavné skupiny vyvretých hornín:

  • intruzívne - keď proces kryštalizácie prebieha pod povrchom Zeme (nazývajú sa aj hlbinné, alebo plutonické - podľa Pluta - rímskeho boha podzemia). K nim sa občas priraďujú aj žilné horniny - ak daná intruzívna hornina vypĺňa pukliny a praskliny v nadloží intrúzie a vytvára žily. Žilné horniny majú oproti klasickým intrúziám často odlišné zloženie, aj odlišné textúry.
  • extruzívne horniny - keď kryštalizácia prebieha na povrchu (nazývajú sa aj výlevné, alebo vulkanické - podľa Vulkána, rímskeho boha ohňa).

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Klasifikácia magmatických hornín je komplikovaná. To má viacero príčin (čiastočne historické, čiastočne závisiace od vlastností samotnej magmy, čiastočne aj od samotných klasifikačných kritérií, ktoré môžu byť rôzne). V minulosti bolo opísaných a klasifikovaných iba zopár hornín. V súčasnosti je tendencia dávať každej opísanej hornine nové meno. Príčina tkvie v rôznych podmienkach (teplotné podmienky kryštalizácie, odlišné chemické zloženie magmy, vplyvy prostredia), takže existuje množstvo rôznych variet hornín. Vyvreté horniny sa klasifikujú na základe minerálneho a chemického zloženia, výskytu a textúr.

Podľa minerálneho (modálneho) zloženia[upraviť | upraviť zdroj]

Základ rozdelenia vyvretých hornín podľa minerálneho zloženia je obsah felzických, alebo mafických minerálov:

Na presnejšiu klasifikáciu vyvretých hornín sa používajú ternárne diagramy, kde jednotlivé vrcholy trojuholníka predstavujú zastúpenie určitého minerálu. Najbežnejší je QAP (Quartz (kremeň), Alkali (Na-K) feldspar (alkalický živec), Plagioclase (plagioklas)) pre horniny so zvýšeným obsahom kremeňa, alebo FAP (Foid (foid), Alkali feldspar (alkalický živec), Plagioclase (plagioklas)) pre horniny bez, alebo s akcesorickým množstvom kremeňa.

Často sa tieto dva diagramy spájajú do tzv. QAPF diagramu. Tieto diagram však môžno využiť len na klasifikáciu bežných svetlých a tmavých hornín (granit, granodiorit, diorit, bazalt, atď). Na klasifikáciu ultrabázických hornín sa využívajú modifikácie QAPF diagramu (s inými minerálmi vo vrcholoch trojuholníka).

Podľa textúry a štruktúry[upraviť | upraviť zdroj]

Textúra je dôležitý rozlišovací prvok vyvretých hornín, najmä výlevných, aj keď informácia o textúre horniny je iba doplnková. Textúra horniny, zahrňujúca opis veľkosti, tvaru, orientácie a distribúcie minerálnych zŕn, ako aj medzizrnovej výplne umožňuje určiť, či sa má výlevná hornina označiť termínom tuf, ignimbrit, alebo jednoducho láva.[1]

Podľa chemického zloženia[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie hornín podľa chemického zloženia.

Klasifikácia podľa chemického zloženia je odvodená od TAS diagramu, ktorý dáva do pomeru obsah alkálií (Na2O + K2O) voči obsahu SiO2. Základné rozdelenie je nasledovné:

Ďalšie typy hornín sú:

  • Vysokodraselné - pomer K2O/Na2O > 3
  • Peralkalické - pomer Na2O + K2O/Al2O3 > 1
  • Vysokohlinité - pomer Na2O + K2O/Al2O3 < 1

Galéria vyvretých hornín[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^ Termín eruptívna hornina slovenská odborná komunita neodporúča používať v dôsledku podobnosti s významom vulkanický, čo by mohlo vniesť mylné predstavy, že sa jedná iba o sopečné (extruzívne) horniny.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bard, J. P., 1986, Microtextures of Igneous and Metamorphic Rocks. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 264 s.
  2. Ondrejka, M., Huraiová, M., Petrík, I., Kohút, M., Spišiak, J., Šarinová, K., Konečný, V., Vančová, I., 2015, Klasifikácia a nomenklatúra magmatických hornín - slovenské vydanie. Mineralia Slovaca, 47, 1-2, s. 97-112

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]