Preskočiť na obsah

Felzický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Felzický je geologický termín, ktorým sa označujú vyvreté horniny, magmy alebo minerály so zvýšeným obsahom prvkov kremík, kyslík, hliník, sodík a draslík. Názov pochádza zo spojenia angl. výrazov feldspar“ (živec) a silica“ (oxid kremičitý, SiO2).

Minerály označené ako felzické majú svetlú farbu a hustotu obvykle pod 3 kg.dm-3. Do tejto skupiny patria: kremeň, svetlé sľudy (muskovit), ortoklas a sodný plagioklas. Občas sa používa aj termín kyslá hornina, takto sa však označujú len výlevné horniny s vysokým obsahom SiO2 (> 63 %), napríklad ryolit. Najčastejšie sa vyskytujúca felzická hornina je granit.

Klasifikácia felzických hornín

[upraviť | upraviť zdroj]

Pojmom felzický sa označujú horniny s obsahom felzických minerálov viac ako 75%. Ak je obsah vyšší ako 90%, tak sa nazývajú leukokratné (svetlé). Na rozlíšenie jednotlivých druhov hornín sa používa pomer kremeňa (Quartz), alkalického živca (Alkali feldspar), Plagioklasu a Foidov - QAPF diagram, v danej hornine. Toto je však dobre realizovateľné, iba ak sú jednotlivé minerály dobre identifikovateľné (čo je často možné iba u hlbinných vyvrelín).

Horniny, u ktorých nie sú jasne identifikovateľné jednotlivé minerálne zrná (najčastejšie výlevné), sa klasifikujú podľa iného diagramu: TAS (Total Alkali-Silica).

Hornina sa pomenuje podľa toho, do akého poľa v danom diagrame sa na základe výskytu minerálov premietne. Ak sa v hornine vyskytujú výrastlice (olivínu, pyroxénov, atď.), toto sa pridá k názvu danej horniny (napr. pyroxenický tonalit, hornblendický andezit).