z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vrátiť sa Pomoc:Obsah
Vitajte v Kaviarni.

Táto stránka sa používa na diskusie o technických otázkach, politike, novinkách a pripravovaných zmenách na Wikipédii. Je rozdelená do ôsmich stolov. Vyberte si na diskusiu o probléme, ktorý Vás trápi, správny stôl z tabuľky. Podpíšte sa menom a dátumom (použite --~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov počas úpravy).

Ak nechcete diskutovať na tému týkajúcu sa Wikipédie, možno chcete:

Vymazať vyrovnávaciu pamäť stránky
Kaviarenské stoly

Pridať oznámenie o novinke na Wikipédii

Pre diskusiu o aktuálnej a navrhovanej politike

Pre diskusiu o technických veciach

Pre diskusiu o gramatických veciach

Pre diskusiu o nápadoch a návrhoch, netýkajúcich sa politiky

Autorské práva
Pre diskusiu o autorských právach na Wikipédii

Wikimedia Slovensko
Pre diskusiu o WMSK, jej aktivitách a projektoch

Pridať poznámku, ktorá sa nehodí k inému stolu

Chcem… Kam mám ísť
Pomoc pri používaní Wikipédie Pomoc
Oznámiť chyby v softvéri wiki alebo požiadavky na nové črty Phabricator (po anglicky) alebo chyby oznámte pri stole Technické
Žiadosti o príznak bota – Requests for bot status Žiadosť o príznak bota
Pozrieť si iné projekty Wikimedia Foundation Meta-wiki

On-line diskusia o Wikipédii je na IRC kanáli #wikipedia-sk na serveri


Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané na podstránky každej sekcie (nazývané (meno sekcie)/Archív).


Stôl pre diskusiu o novinkách v Kaviarni sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole noviniek

Archív noviniek

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Movement Strategy and Governance News – Issue 7

Movement Strategy and Governance News
Issue 7, July-September 2022Read the full newsletter

Welcome to the 7th issue of Movement Strategy and Governance News! The newsletter distributes relevant news and events about the implementation of Wikimedia's Movement Strategy recommendations, other relevant topics regarding Movement governance, as well as different projects and activities supported by the Movement Strategy and Governance (MSG) team of the Wikimedia Foundation.

The MSG Newsletter is delivered quarterly, while the more frequent Movement Strategy Weekly will be delivered weekly. Please remember to subscribe here if you would like to receive future issues of this newsletter.

  • Movement sustainability: Wikimedia Foundation's annual sustainability report has been published. (continue reading)
  • Improving user experience: recent improvements on the desktop interface for Wikimedia projects. (continue reading)
  • Safety and inclusion: updates on the revision process of the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines. (continue reading)
  • Equity in decisionmaking: reports from Hubs pilots conversations, recent progress from the Movement Charter Drafting Committee, and a new white paper for futures of participation in the Wikimedia movement. (continue reading)
  • Stakeholders coordination: launch of a helpdesk for Affiliates and volunteer communities working on content partnership. (continue reading)
  • Leadership development: updates on leadership projects by Wikimedia movement organizers in Brazil and Cape Verde. (continue reading)
  • Internal knowledge management: launch of a new portal for technical documentation and community resources. (continue reading)
  • Innovate in free knowledge: high-quality audiovisual resources for scientific experiments and a new toolkit to record oral transcripts. (continue reading)
  • Evaluate, iterate, and adapt: results from the Equity Landscape project pilot (continue reading)
  • Other news and updates: a new forum to discuss Movement Strategy implementation, upcoming Wikimedia Foundation Board of Trustees election, a new podcast to discuss Movement Strategy, and change of personnel for the Foundation's Movement Strategy and Governance team. (continue reading)

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 13:39, 3. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

Hi everyone,

The Community Voting period for the 2022 Board of Trustees election is now open. Here are some helpful links to get you the information you need to vote:

If you are ready to vote, you may go to SecurePoll voting page to vote now. You may vote from August 23 at 00:00 UTC to September 6 at 23:59 UTC. To see about your voter eligibility, please visit the voter eligibility page.


Movement Strategy and Governance

This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 13:03, 24. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

Hi everyone,

The Community Voting period for the 2022 Board of Trustees election is now open. Here are some helpful links to get you the information you need to vote:

If you are ready to vote, you may go to SecurePoll voting page to vote now. You may vote from August 23 at 00:00 UTC to September 6 at 23:59 UTC. To see about your voter eligibility, please visit the voter eligibility page.


Movement Strategy and Governance

This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee

MNadzikiewicz (WMF)

Invitation to join the Movement Strategy Forum

Šablóna:More languages

Hello everyone,

The Movement Strategy Forum (MS Forum) is a multilingual collaborative space for all conversations about Movement Strategy implementation.

We are inviting all Movement participants to collaborate on the MS Forum. The goal of the forum is to build community collaboration, using an inclusive multilingual platform.

The Movement Strategy is a collaborative effort to imagine and build the future of the Wikimedia Movement. Anyone can contribute to the Movement Strategy, from a comment to a full-time project.

Join this forum with your Wikimedia account, engage in conversations, and ask questions in your language.

The Movement Strategy and Governance team (MSG) launched the proposal for the MS Forum in May 2022. There was a 2-month community review period, which ended on 24 July 2022. The community review process included several questions that resulted in interesting conversations. You can read the Community Review Report.

We look forward to seeing you at the MS Forum!

Best regards,

the Movement Strategy and Governance Team

User:MNadzikiewicz (WMF) 11:32, 29. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

The Vector 2022 skin as the default in two weeks?

The slides for our presentation at Wikimania 2022

Hello. I'm writing on behalf of the Wikimedia Foundation Web team. In two weeks, we would like to make the Vector 2022 skin the default on this wiki.

We have been working on it for the past three years. So far, it has been the default on more than 30 wikis, including sister projects, all accounting for more than 1 billion pageviews per month. On average 87% of active logged-in users of those wikis use Vector 2022.

It would become the default for all logged-out users, and also all logged-in users who currently use Vector legacy. Logged-in users can at any time switch to any other skins. No changes are expected for users of these skins.

About the skin

[Why is a change necessary] The current default skin meets the needs of the readers and editors as these were 13 years ago. Since then, new users have begun using Wikimedia projects. The old Vector doesn't meet their needs.

[Objective] The objective for the new skin is to make the interface more welcoming and comfortable for readers and useful for advanced users. It draws inspiration from previous requests, the Community Wishlist Surveys, and gadgets and scripts. The work helped our code follow the standards and improve all other skins. We reduced PHP code in Wikimedia deployed skins by 75%. The project has also focused on making it easier to support gadgets and use APIs.

[Changes and test results] The skin introduces a series of changes that improve readability and usability. The new skin does not remove any functionality currently available on the Vector skin.

  • The sticky header makes it easier to find tools that editors use often. It decreases scrolling to the top of the page by 16%.
  • The new table of contents makes it easier to navigate to different sections. Readers and editors jumped to different sections of the page 50% more than with the old table of contents. It also looks a bit different on talk pages.
  • The new search bar is easier to find and makes it easier to find the correct search result from the list. This increased the amount of searches started by 30% on the wikis we tested on.
  • The skin does not negatively affect pageviews, edit rates, or account creation. There is evidence of increases in pageviews and account creation across partner communities.

[Try it out] Try out the new skin by going to the appearance tab in your preferences and selecting Vector 2022 from the list of skins.

How can editors change and customize this skin?

It's possible to configure and personalize our changes. We support volunteers who create new gadgets and user scripts. Check out our repository for a list of currently available customizations, or add your own.

Our plan

If no large concerns are raised, we plan on deploying in the week of October 3, 2022. If your community would like to request more time to discuss the changes, hit the button and write to us. We can adjust the calendar.

Request for more time to discuss the change

Also, if you'd like ask our team anything, if you have questions, concerns, or additional thoughts, please ping me here or write on the talk page of the project. We will also gladly answer! See our FAQ. Thank you! SGrabarczuk (WMF) (diskusia) 03:14, 22. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@MNadzikiewicz (WMF): As I have written already, to me the skin has more disadvantages than advantages and I doubt I will use it as my default. The biggest drawback for me is the disorganized interwiki links: having the listed on the side in alphabetical order makes navigation very easy. Clicking on a drop-down menu with unintuitive ordering makes navigation a lot slower. I hardly use the table of content (much less frequently than interwikis). Has any research been done on this wiki? Did you look at the interwiki problem? If the new skin makes tool-scrolling 16% better but interwiki scrolling 60% worse (for example), I do not think the changes are worth it.--Jetam2 (diskusia) 06:54, 22. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2, thanks for the engagement! Let me ping @SGrabarczuk (WMF), as the person responsible for this. Cheers! MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 02:37, 23. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hi @Jetam2. Thank you for your comment.
  • We've been working on this skin since 2019; it's been the default on some wikis since 2020. Statistically, in its current state, it is a net improvement already. But there are some tradeoffs that won't work for everyone. We're still working on some details. On your side, currently, you may easily opt-out and never see the skin again. We won't disable Vector legacy. You may also switch back and forth between the skins. You can configure Vector 2022. So, there are many options, and you may change your mind whenever you want.
  • We've done research on a number of wikis, close to 30. These were small and big projects, Wikipedias and sister projects, LTR and RTL scripts - all the variety.
  • Regarding the language switching:
    • The primary goal for moving the list to a button at the top of the page was the problem of readers not knowing that interwiki exist. They would search, say, Carpathians in Slovak instead of going straight to sk:Karpaty. You can learn more about that on this page.
    • The sorting itself is, I admit, arbitrary. That's because there's no Universally Working Solution. Our colleagues, the Language team, have found out that this method is just good enough. In some cases, all you need to do is to type the language code in the language menu search widget, eg. pl or cs.
    • Based on a discussion with some members of the Russian and Ukrainian-language communities, we're considering three other options to keep the button but also make it easier for users like you. You can take part in the discussion here.
SGrabarczuk (WMF) (diskusia) 16:51, 23. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Announcing the preliminary results of the 2022 Board of Trustees election Community Voting period

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

Hi všetci,

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili na voľbách do správnej rady v r. 2022. Vaša účasť pomáha zvoliť správcov, ktorých komunita hľadá, aby boli v správnej rade Nadácie Wikimedia.

Toto sú predbežné výsledky volieb do správnej rady v roku 2022:

Môžete vidieť aj viac informácií ohľadom výsledkov a štatistik týkajúcich sa voľby do tohtoročnej správnej rady.

Správna rada dokončí preskúmanie kandidátov s najvyšším počtom hlasov vrátane vykonania previerok. Rada plánuje vymenovať nových členov na svojom decembrovom zasadnutí.


Movement Strategy and Governance

This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 06:17, 23. september 2022 (UTC), preklad a zvýraznenie: --Dušan Kreheľ (diskusia) 07:32, 23. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Stôl o wikipolitike v Kaviarni sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky

Archív diskusií o wikipolitike

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.

Významnosť prezidentských poradcov

Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom Jana Kobzová, ale formulujme všeobecnejšie závery).--Jetam2 (diskusia) 05:33, 24. máj 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Autopatrolled flag

Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na en:Wikipedia:Autopatrolled. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki.

Ve stručnosti, správcům se na seznamu nových stránek zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu.

Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -OJJ 06:42, 13. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav

Diskusia z : Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam

Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie.

Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in Encyclopaedia Beliana vs. Kia Čadongčcha in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in Encyclopaedia Beliana a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad Terénní automobily encyklopedie od A do Z. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre.

Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne Wikipédia:Názov článku. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia (Sobor Pokrovu, čo je na Priekope). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in Большая российская энциклопедия; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in Encyclopaedia Beliana). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!-- 13:00, 22. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo.
Čo sa týka budov, i World Trade Center má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v bulváre alebo i v spravodajstve, tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. KingisNitro (diskusia) 01:44, 24. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare Chung-chaj ťing-mi kung-jie. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: "Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--Róbert Jahoda (diskusia) 20:18, 24. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo).
Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež.
Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad Ostankinská televízna veža (vyslovene len generické označenie objektu + kde), Čching-taoská televízna veža, Tiencinská vysielacia a televízna veža (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. Tókjó sukai curí je z anglického Tokyo Skytree alebo N Soul tawo (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad Námestie Tchien-an-men na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď prekladá aspoň slovo námestie, alebo prekladá názov celý), most Čching-ma je na Čching-ma ta-čchiao, svätyňa Icukušima je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach.
Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn.
Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.

Predbežný návrh pravidla

1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný
(A) Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola NIE Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža).
(B) Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.).
(C) Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže:
  • (Ca) použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského);
  • (Cb) preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. || V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „Tour de télévision du Chamois“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola „Veža Jozefa Mrkvu“) – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.
  • (Cc) použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.  
(D) Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté:
  • tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
  • uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.
2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný
(A) Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto:
  • (Aa) ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie „Näsiská ihla“), Kaknästornet;
  • (Ab) ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad Petronas Twin Towers;
  • (Ac) ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
  • (Ad) ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. || Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. Taškentská televízna veža, nie Toškentská). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.
(B) ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný.
(C) Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté:
  • tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
  • uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.
Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.
3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke
(A) Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne:
  • (Aa) ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
  • (Ab) ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). || Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.
  • (Ac) ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – Dračia veža, 青岛电视塔 – Čching-taoská televízna veža, 吳淞無線電塔 – Wusungská rádiová veža, Останкинская телебашня – Ostankinská televízna veža, Київська телевежа – Kyjevská televízna veža atď. || Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.
  • Preklad býva buď:
    • (Ac1) kompletný – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: Wusungská rádiová veža, Čching-taoská televízna veža. Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. Tiencinská rozhlasová a televízna veža, nie Tchien-ťinská)
    • (Ac2) čiastočný – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang).
|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo „drak veža“, čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).
|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs Liao-ningská vysielacia a televízna veža (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia Liao-ning (辽宁 liáoníng), vysielanie [rozhlasom] (广播 guǎngbō), televízia (电视 diànshì) a veža (塔 tǎ), pričom ale názov provincie Liao-ning sa skladá zo znakov pre významy rozľahlý, nekonečný (辽 liáo) a pokojný (宁 níng), vysielanie [rozhlasom] zo znakov pre významy široký (广 guǎng) a vysielať (播 bō), televízia zo znakov pre významy elektrina (电 diàn) a pozerať sa (视 shì) a veža je veža (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku „rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“, jeho o chlp menej blbý kumpán by získal „Liao-ning vysielanie televízia veža“. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar Liao-ningská vysielacia a televízna veža.
  • (Ad) Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova wat ako chrám) a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „slovenské národné špecifikum“.
(B) Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom burdž (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. Burdž chalífa, Burdž al-Arab (namiesto prekladov typu Kalifova veža, Veža Arabov či Caliph Tower, Tower of the Arabs). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. Jumeirah Emirates Hotel Tower, Emirates Office Tower (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib).
Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.
4. Spoločné záverečné vyjadrenie
Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku ALE Eurovea Tower; Hotel Lux ALE Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška ALE Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku.
KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL. V&ltz (diskusia) 08:01, 25. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Návrh/y by bolo dobré ešte doladiť a rozdeliť do jednotlivých kategórii viď. Neviem, skús si to dať zatiaľ do piesku a dôsledne to premyslieť. Potom ak to budeš mať hotové môže sa to dať do Wikipédia:Kaviareň/Návrhy.--Róbert Jahoda (diskusia) 09:42, 27. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Všeobecne k návrhu:
  • Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci).
  • Text pravidla mi pripadá miestami príliš obšírny. Pokiaľ je potrebný komentár, treba ho zahrnúť vo forme poznámok pod čiarou. Niektoré pasáže komentára pokladám za nadbytočné, napr. metodologickú pasáž o preklade z čínštiny, keďže redaktori vedia, že čínština je jazykom s logografickým písmom.
  • Ak je písm. (D) rovnaké pri bodoch 1 a 2, treba to zahrnúť ako spoločné ustanovenie, nech sa to neopakuje.
Ad Bod 1:
  • Ad (A) a (B) – zaužívaný slovenský názov by mal mať prednosť.
  • Ad (Cb) – preklad treba mať doložený spoľahlivým zdrojom.
  • Nerozumiem potrebe mať (Cc). Ak hrozí zámena s iným miestom pre identické pomenovanie, používa sa rozlišovacia stránka. „Generické označenie“ by sa malo používať len pokiaľ pre danú stavbu neexistuje vlastné meno.
Ad Bod 2:
  • Ad (Ab) nie je dôvod používať anglický názov pokiaľ existuje pôvodný oficiálny názov v latinke. Jedine, že by ten anglický názov mal prednosť v slovenskojazyčných spoľahlivých zdrojoch.
  • Ad (Ad) platí to isté, čo pri Bode 1 (Cb).
  • Ad (B) – poriadne nerozumiem, čo sa snaží tento odsek povedať. Nejaký príklad?
Ad Bod 3:
  • Ad (Ab)
    • „miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu“ – to by nemalo byť rozhodujúce. Napr. za hypotetického predpokladu, že oficiálny názov stavby je 東京スカイツリ (a stavba nemá oficiálny anglický názov), tak je to pre nás – v rómadžiTókjó sukai curí. Nám nenáleží zaoberať sa pôvodom názvu.
    • osobne sa mi protiví uprednostňovať anglický názov, ktorý je nevyhnutnosťou na prilákanie kapitálu, pred miestnym názvom, ale pokiaľ ide o oficiálny anglický názov, zrejme má väčší zmysel prikloniť sa k nemu (sranda nastane v momente, keď tam bude oficiálny názov aj v inom jazyku, ktorý používa latinku);
  • Ad (Ac) – nuž toto je ten najkontroverznejší bod. Nielen že vytvoriť správny prepis si od redaktora vyžaduje isté znalosti, pri preklade je potrebná aspoň obstojná znalosť prekladaného jazyka, inak to budú preklady sprostredkované cez angličtinu. Ruštinu tu ovláda viacero redaktorov, japončinu zopár, čínštinu pravdepodobne nikto z aktívnych redaktorov a to sme ešte pri tých najmainstreamovejších jazykoch s nelatinským písmom (taká thajčina či bengálčina bude ešte problematickejšia). Ideálne by zrejme bolo postupne zozbierať tieto názvy a potom dať celý súbor preložiť profesionálnemu úradnému prekladateľovi alebo (poprípade aj českému) orientalistovi v danom odbore.--Lišiak(diskusia) 16:23, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zverejnený text je moja predstava, nemal som zámer koncipovať to rovno ako záväzné pravidlo "se vším všudy" podľa predošlých návrhov pravidiel (v živote som to nerobil), takže niektoré pasáže netreba brať automaticky celkom relevantne (obšírnosť textu, komentáre, opakovanie bodu D).
Nuž ale k jednotlivým bodom:
  • "Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci)." Delenie podľa zrozumiteľnosti malo za cieľ vyhradiť okruh názvov, kde vieme zachovať pôvodný názov a nebolo by to pre priemerného čitateľa kontraproduktívne (nezrozumiteľnosť). Iste, vždy sa nájde niekto, kto môže niečomu nerozumieť, ale nedá sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo absolútne komukoľvek. Tam to potom možno trochu suplovať presmerovačkami. K vysoko zrozumiteľným som zaradil prevažne tie jazyky, ktoré sa na slovenských školách zväčša vyučujú ako prvé (druhé) cudzie alebo je veľmi blízky (čeština). Takéto delenie latinkových názvov zároveň malo odlíšiť prípady, pri ktorých sa latinkovými grafémami zapisujú iné fonémy, než zvykneme my (resp. okruh zrozumiteľných jazykov), teda by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu vlastne viedlo k nesprávnemu chápaniu výslovnosti (niektoré africké, ázijské ap. jazyky s latinkou), alebo by nebol zrozumiteľný ("vieme prečítať znaky a máme správnu výslovnosť, ale netušíme, čo tie znaky dokopy znamenajú").
Bod 1:
  • (A, B) Zaužívaný slovenský preklad som uviedol schválne až po prvej možnosti (hoci so "silou" ju prebiť), lebo sa môže stať, že sa daná veža premenuje alebo je zaužívaný slovenský preklad chybný. Ale za bežných okolností by bol ten zaužívaný preklad nadradený, ak zodpovedá tomu, čomu má.
  • (Cb) Ten preklad som uvádzal pre situácie, keď je oficiálny/pôvodný názov z nejakého dôvodu nepoužiteľný a zaužívaný slovenský preklad nie je (nie je zaužívaný preklad = nie sú zdroje). Pokojne sa môže stať, že tu niekto bude chcieť písať o nejakej málo známej cudzokrajnej stavbe, kde to inak nepôjde, keďže ten pôvodný názov by bol fakt nepoužiteľný. Zmienka o vyjadrení viacerých redaktorov mala teda za cieľ, že sa na vzniknuvší preklad pozrie niekoľko ľudí a posúdi jeho vhodnosť, čo by istým spôsobom nahrádzalo práve neexistenciu vhodných pomenovaní.
  • (Cc) Tam som mal na mysli prípady, keby boli viaceré podobné názvy (najmä tie najtriviálnejšie) a s ohľadom na tie šablóny na spodku článku, čiže by boli napr. tri názvy lieskovský televízny vysielač a jeden sa týka obce Liesková, druhý obce Lieskovo a tretí obce Lieskové. Teda ten bod vlastne hovorí, že vhodnejší tvar by bol Televízny vysielač (Liesková), Televízny vysielač (Lieskovo), Televízny vysielač (Lieskové). Ale zrejme by sa to dalo riešiť aj rozlišovačkou či nejako inak.
Bod 2:
  • (Ab) Toto je bod hlavne s ohľadom na tie menej zrozumiteľné jazyky, keď je síce pekné, že je názov v latinke, ale reálne je tak významovo priezračný, že by mohol byť aj v marťanskom písme. Ak existuje nejaký oficiálny anglický názov, ktorý je rozšírený a zrozumiteľnejší než miestny a k tým vežiam nie sú žiadne relevantné slovenské zdroje s iným riešením, tak pokladám za vhodnejšie nazvať článok tým globálnym anglickým názvom (hoci potom sa na prvom mieste v texte článku môže uviesť pôvodný), pod ktorým si človek vie dohľadať aj iné zdroje na internete.
  • (B) To je taký hypotetický, špekulatívny a v praxi asi veľmi nepoužiteľný preventívny bod. Mal som na mysli situácie, kedy by sa napríklad vytvorila nejaká nová, diametrálne odlišná vysielacia technológia alebo bol použitý na stavbu materiál (a prejaví sa to v názve), pre ktorý proste neexistuje žiadny vhodný ekvivalent a potrebovali by sme to nejako zachytiť. Čiže príklad nemám uviesť aký, ale keby sa to náhodou stalo, tak by sme vedeli, čo s tým.
Bod 3:
  • (Ab) Tento bod mal riešiť súčasnú situáciu, keď vlastne prepisujeme prepisy, lebo tie nelatinkové písma nejako potrebujú zachytiť anglický latinkový názov. Neviem si celkom predstaviť situáciu, keby by stavba síce nemala oficiálny anglický názov, ale zároveň by bol jej oficiálny názov prepisom anglického názvu. Ak by však stavba nemala anglický ekvivalent a zároveň to nevieme preložiť, proti prepisu nič nemám, no tu sa prepisovali aj také triviálne názvy typu [televízna veža + kde], ktoré by sme vedeli úplne v pohode preložiť a zachovať význam a zrozumiteľnosť. Ázijský oficiálny názov v latinke, ale nie angličtine, pokladám v súčasnosti za vysoko hypotetickú situáciu.
  • (Ac) Ono v takýchto prípadoch dochádza k situácii, že ak je nejaká takáto stavba v krajine bez latinky s trochu kreatívnym menom, tak je ako-tak známa a zväčša už na ňu existujú nejaké zdroje (ktoré, ak neberú rovno EN názov, to zväčša riešia tak, že generickú časť názvu preložia a to konkrétne vlastné meno prepíšu). Potom tu ostávajú také všeobecné, triviálne pomenovania, kde by som skutočne nepovedal, že treba úradného prekladateľa. Napr. 辽宁广播电视塔 je názov veže v Liao-ningu a to pomenovanie sa skladá zo znakov s významami Liao-ning (辽宁), vysielať [rozhlasom] (广播), televízia (电视) a veža (塔), teda preklad v podobe Liao-ningská vysielacia a televízna veža (tú kongruenciu si tam musíme pri preklade dodať sami) mi príde adekvátny a omnoho prínosnejší než nikým nekázaný fonetický prepis Liao-ning kuang-po tien-š' tcha. Spomínal som to u Jetam2-a na diskusnej stránke Vasiľovi, že mám doma fajn česko-čínsky (čínsko-český) slovník. Na umelecký preklad by som si netrúfol, ale tento druh pomenovaní je fakt skutočne taký primitívny a triviálny (kde? + čo?), že sa to dá preložiť bez ujmy. Takisto napríklad Останкинская телебашня (Ostankinská televízna veža), skutočne si nemyslím, že by sme normálnym prekladom akokoľvek riskovali. Možno sa dá trochu s výsledkom pohrať v slovenčine, aby to bolo čo najvhodnejšie (spojky, slovosled, ap.), ale inak fakt nevidím dôvod držať to v takýchto prípadoch na tých prepisových tvaroch. Pri tých nemainstreamových jazykoch, ak v ich krajinách vôbec budú relevantné stavby, to potom možno riešiť úradným prekladom.
V&ltz (diskusia) 18:28, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@V&ltz: Po odrážkach zhora:
  • Nesúhlasím s kritériom „chápania výslovnosti“ u priemerného čitateľa. Nás by pri názve článku mala zaujímať písomná podoba názvu, nie blízkosť jazyka k slovenskej výslovnosti. Napr. na Đồng Hới smeruje presmerovanie z tvaru bez diakritických znamienok (Dong Hoi) a výslovnosť (ideálne IPA) patrí do úvodu článku. Všetky tie grafémy, ktoré sú nám kvázi cudzie sú ošetrované presmerovaniami.
  • 1. (A, B) Treba to potom stanoviť tak, že prednosť má zaužívaný slovenský názov doložený spoľahlivými zdrojmi, pričom výnimkou je prípad, kedy je takýto názov nesprávny.
  • 1. (Cb) Lenže ak ide o vlastný preklad do slovenčiny, „posúdiť jeho vhodnosť“ môže len redaktor, ktorý ten jazyk ovláda. Nakoľko sa tento bod má týkať tých „Slovákom blízkych“ jazykov, niet dôvodu vymýšľať vlastné preklady, treba tam dať originál.
  • 1. (Cc) Objekt má buď vlastný názov alebo je opísaný len všeobecným názvom. Ak by čisto hypoteticky bol vlastný názov „Lieskový televízny vysielač“, tak to musí byť v názve článku a v prípade ďalších rovnako pomenovaných objektov treba použiť rozlišovacie zátvorky. Lenže ak to je len všeobecné pomenovanie „televízny vysielač“ s pripojením miesta, tam sa používa to riešenie „Televízny vysielač (Liesková)“.
  • 2. (Ab) Nerozumiem potrebe pchať tam angličtinu, ak to má miestny názov a dokonca ešte aj v latinke. Platí to isté, čo pri prvej odrážke – presmerovania to istia. Aby potom nevznikli absurdnosti ako že dostane anglický názov „Trấn Quốc Pagoda“.
  • 2. (B) To mi príde ako nadbytočný futureproofing. Každopádne, východisková pozícia by mala byť použiť pôvodný názov.
  • 3. (Ab) Problém spočíva v tom, že redaktor neznalý jazyka sa môže domnievať, že ide napr. o japonský prepis anglického názvu, avšak pokojne môže o jedno z mnohých zdomácnených slov cudzieho pôvodu v japončine. K vysoko hypotetickým situáciám napr.: lao.ໂຮງຮຽນສາກົນພາສາຝຣັ່ງນະຄອນຫຼວງວຽງ – franc. Lycée français International de Vientiane.
  • 3. (Ac) Áno, jednoduché názvy televíznych veží zrejme vyzerajú ako jednoduchá úloha, avšak jednak by som nepreceňoval svoje schopnosti pokiaľ ten jazyk neovládam aspoň na akej-takej obstojnej úrovni, jednak pod takéto pravidlo spadá široká škála stavieb (a inštitúcií), pre ktoré tie názvy nebudú tak jednoznačné (pre ilustráciu toto).--Lišiak(diskusia) 20:44, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Rozlišovačky po n-té inak

Pozerám práve na stránku Substrát a zaujala ma jedna vec. Niektoré uvedené významy sa vôbec neodkazujú na nejakú stránku - len vysvetľujú možný význam daného slova. Vzhľadom na to, že sme na Wikipédii a predsa len je to rozlišovacia stránka, myslím si, že by nutne(!) za každým možným významom mal byť odkaz na stránku o danom význame. Na rozlišovacích stránkach by nemal byť výčet možných významov, nie sme slovník, ale encyklopédia, a úloha rozlišovacích stránok je "[obsahovať] zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov". Teda navrhujem sa týchto bezvýznamných vyložení daného slova zbavovať a skutočne na rozlišovacích stránkach ponechať len významy s odkazmi na ostatné články s podobným menom. (Tento návrh sa týka mnohých ďalších stránok, nie len substrát; ale i ale; Amerika; anonym (kde je popísaný význam, ale vlastne žiadna stránka neobsahuje nič o anonymoch, takže rozlišovačka vôbec neplní svoj zmysel); brázda; Briti obsahuje vysvetlenie s Britániou (ale neodkazuje sa na ňu) a Brit namiesto vysvetlenia odkazuje na Briti; cenzúra...), niektoré z nich potom vymenovávajú tie isté stránky niekoľkokrát (zbytočne), ev. hlavne ak ide o ovocie (viď ananás a čerešňa). Bol by v tom nejaký problém? Odstraňovať zbytočné slovníkové definície, ktoré nevedú na žiadny obsah?
Fascinuje ma inak, že máme takmer 24 000 rozlišovačiek, to je skoro 10 % celkového počtu stránok Skwiki. (U Cswiki je ich asi 13 000, teda 2,5 %, u Enwiki je to asi 4 %). Možno by to chcelo viac obsahu a menej rozlišovačiek. KingisNitro (diskusia) 22:57, 30. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Väčšina z odkazovaných rozlišovačiek, vrátane substrátu, prekliky na rozlišované čl. obsahuje. Že je časť (niekde väčšina) z nich červená, nepokladám za dôvod ich odstraňovať. Inkluzionistický pohľad na vec je ten, že keď už nemáme o dotyčných významoch heslá, dá sa z RS dozvedieť aspoň tá slovníková definícia (a teda skutočnosť, že taký význam existuje). Plus aj tie červené linky, podobne ako trebárs v navboxoch a zoznamoch, nesú nejakú informáciu – žiadúci tvar názvu; existencia chýbajúceho hesla (napr. pre agregácie ako Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov).
No a napokon je tu potom ešte ten aspekt, že keď už do toho niekto niekedy investoval čas a energiu (a nie sú to vyložené bludy), príde mi deštruktívne investovať ďalšiu energiu do premazávania/redukovania, lebo „sa mi to nepáči“. Energia sa tu dá investovať aj užitočnejšie, napr. do napĺňania toho „viac obsahu a menej rozlišovačiek“ skôr cestou vytvárania chýbajúcich čl., než cestou mazania alebo redukcie obsahu RS. --Teslaton (diskusia) 04:10, 31. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ale ja nehovorím o červených odkazoch. Hovorím o riadkoch a významoch, ktoré proste nikam na tej rozlišovačke nevedú. Napr. na stránke substrát je to:
  • všeobecne:
    • základ, podklad (najmä činnosti, stavu, vlastnosti)
    • živné prostredie, podklad pre vznik niečoho
    • to, čo je podložené, podklad; materiál
  • vo filozofii:
    • všeobecný podklad/základ jednoty rôznych javov, nositeľ ich vlastností
Nič z tohto sa nikam neodkazuje, na rozlišovačke to teda nemá čo robiť. Je to zbytočne uvedený význam, ktorý nevedie na žiadne encyklopedické heslo. Červené odkazy na stránky, ktoré ešte nikto nevytvoril, sú samozrejme v poriadku, s tými problém nie je. KingisNitro (diskusia) 12:31, 31. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ani v tom nevidím problém, snáď len že by sa patrilo, aby to tam bolo doložené citáciami. Ak sú to relevantné významy, hoci z nejakých dôvodov nevhodné na samostatné encyklopedické heslá, je podľa mňa prínosnejšie, ak tam sú spomenuté. Gró funkcie rozlišovačky to nijak nenarúša, stále rozlišuje medzi >10 významami s preklikom. --Teslaton (diskusia) 12:52, 31. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Tak ako uvádza Teslaton, stránke substrát chybajú citácie. Spôsob uvedenia je v poriadku. Encyklopédia je inými slovami náučný slovník a v RS aj významy, ktoré nemajú vlastné heslo, sú odôvodené zastúpené. Vasiľ (diskusia) 19:02, 31. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zmienené rozlišovačky nie sú ideálne. No stále plnia svoju základnú funkciu a síce slovníkovým spôsobom, ale rozlišujú jednotlivé významy. Horšie rozlišovačky sú napríklad mena alebo ekonomika kde sú zmätočne uvedené odtiene významov primárneho významu, ktoré nesmerujú na žiadne články.--Jetam2 (diskusia) 08:56, 1. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Rozlišovačka Briti obsahuje ako význam Angličania. Toto nie je presné. Angličania sú Briti, ale Briti nie sú (nutne len) Angličania. Je to podobné ako pri napr. kežmarčanke uviesť, že je východniarka (správne), ale nie je správne tvrdiť, že východniari sú kežmarčania.--Jetam2 (diskusia) 09:04, 1. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
RS mena je bez problémov, ekonomika bohužiaľ nemá zdroje. Samotný spôsob uvedenia informácii je jasný a prehľadný.
Význam slova Briti ako Angličania je odcitovaný a to kvalitným zdrojom. Vasiľ (diskusia) 11:16, 1. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Čo presne o Britoch a Angličanoch píše EB?--Jetam2 (diskusia) 11:44, 1. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja teda celkom úprimne vôbec nevidím dôvod zdrojovať to priamo na rozlišovačke, tam by som len uviedol význam a odcitoval to na danej stránke, kam sa odkazuje. Na EnWiki som to snáď nikdy nevidel (čo samozrejme neznamená, že je to lepšie bez). Pripadá mi úplne zbytočné mať tam toľko zdrojov (ktoré sú často i tak scestné a tie slová sa tak nie nutne používajú). Viac by som sa orientoval na dohľadávanie zdrojov k stránkam, ktoré nemajú absolútne žiadny zdroj než zdrojovaniu milióna významov, ale to už sa riešilo vyššie.
Mena má viac textu v zdrojoch než v samotnom texte článku (i.e. zozname výnamov), čo je podľa mňa celkom absurdné. KingisNitro (diskusia) 14:57, 1. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Podstatou rozlišovacej stránky je rozlíšiť viacero významov jedného slova. Áno, mnohé RS nemajú dobrú formu. Niektoré sú až príliš preplnené citáciami (niekedy sú tam knihy z 19. storočia) alebo druhý prípad, kde nie je nič odkiaľ autor čerpal. Náš problém nie sú červené linky a početnosť RS, ale jasná stručná definícia, forma, citácie a až potom samotný fakt chýbajúceho článku/ov. Ak má slovo viacero významov alebo komplikovanú definíciu je jasné, že RS bude trochu dlhšia. Jednotlivé významy v RS je žiaduce odcitovať odkiaľ to je a nie halabala (dám to potom do článku). Tak ako už vyššie spomenul Teslaton RS nesie nejakú informáciu a prípadne správny tvar odkazu na budúci článok. Argument: „Na rozlišovacích stránkach by nemal byť výčet možných významov, nie sme slovník, ale encyklopédia“ je dosti chabý, pretože encyklopedické heslo (ak má viac významov) obsahuje jednotlivé definície, napr. brázda in Beliana. Ako príklad RS (ako si ju predstavujem ja) uvediem Prothesis (rozlišovacia stránka). Namiesto snahy započať džihád voči RS by bolo lepšie ich vylepšiť.--Róbert Jahoda (diskusia) 08:31, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nemyslím, že by niekto chcel viesť džihád proti rozlišovačkám. Myslím, že rovnako ja aj KingisNitro chceme jasnejšie a stručnejšie rozlišovačky, aby čitatelia mohli info nájsť rýchlejšie a efektívnejšie. Citovaná Beliana má svoj modus operandi všetky významy a definície a príklady uvádzať na jednej stránke. Na Wikipédii máme modus operandi poskytnúť len rozlíšenie (okrem teda mnohých výnimiek o ktorých tu práve debatujeme). Prothesis (rozlišovacia stránka) je dobrá rozlišovacia stránka. Neobsahuje nadbytočné veci. Pre ilustráciu ako by mohla táto rozlišovačka vyzerať po nesprávnych úpravách som pripravil toto demo.--Jetam2 (diskusia) 11:36, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Úroveň detailu popísanú v deme by mal obsahovať len článok.--Jetam2 (diskusia) 11:41, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Šlo mi skôr o to, že Wikipédia nie je slovník a samozrejme rozlišovacie stránky musia obsahovať slovníkový zoznam, ale mám pocit, ž eniektorým rozlišovačkám sa venuje až - zbytočne - priveľa času. Každopádne ak je komunitný konsenzus, že toto je na SkWiki ok, tak v poriadku a môžeme pokračovať ďalej. :) Len teda keď už niekto nájde zdroje, mohol by rovno stránku založiť a tie zdroje tam použiť - v tom vidím napr. problém v Prothesis (rozlišovacia stránka), ktorá má štyri zdrojoe na tri červené odkazy (i keď na slovníky) a z nich už sa aspoň nejaký základ stránky dal urobiť. Aby sa človek dozvedel viac než päť slov o danom objekte. Každopádne moja snaha bola zlepšiť a sprístupniť Wiki bežnému, nič extra iné. Ďakujem teda za názory. KingisNitro (diskusia) 12:01, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2, KingisNitro: myslí si, že sme trochu nepochopili. Mne sa rovnako nepáči až prehnaný prístup istého redaktora. Jetam dík za ukážku ako sa to (ne)má robiť. :) KingisNitro s týmto s tebou súhlasiť nemôžem: „... v tom vidím napr. problém v Prothesis (rozlišovacia stránka), ktorá má štyri zdrojoe na tri červené odkazy (i keď na slovníky) a z nich už sa aspoň nejaký základ stránky dal urobiť." Jednak heslá ako proskomídia alebo prothesis (modlitba) nie sú moje oblasti záujmu. Základ by sa dal urobiť ale akú takú základnú informáciu už RS poskytuje. Do oblasti, ktorým dobre nerozumiem sa nepúšťam. Radšej nechám priestor pre budúceho redaktora, ktorý o tom má viac vedomostí prípadne je odborník. V mojej predošlej správe som vo všeobecnosti vyjadril kritiku na prístup k zmene tzv. „Hrrr na ně..." Cestu vidím nie v masívnom mazaní RS ale ich prekopaní formy, aby bola stručná a prehľadná viď (síce to nie je RS ale išlo o názov pravdepodobne od toho istého redaktora) Chrám Vasilija Blaženého.--Róbert Jahoda (diskusia) 19:17, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nejde mi o to teraz prejsť všetky rozlišovačky (ani to pri tom počte nehodlám robiť). Skôr o niečo typu "ak na to narazím, môžem opraviť do lepšej podoby". Horšiu stránku ako je vyššie spomenutý anonym som ešte teda asi nevidel; jednou z lepších je podľa mňa napr. pes (i keď sa odkazuje na noha, čo je ďalšia rozlišovačka, takže ten popis je nedostatočný a zároveň na stránke "noha" samotný výraz "pes" uvedený nie je, takže neviem, ktorý ten výraz to má byť, čo je prinajmenšom komické). Resp. možno noha je i lepšia stránka - osobne sa mi páči formát "môže byť: [popis významu], pozi [stránka]", pretože podľa toho hneď viem, či je to správna stránka alebo nie.
I keby sme mali stránky, na ktorých je jeden zdroj a tri vety, úprimne je to lepšie, než polovica prírodovedných stránok, ktorá má jednu vetu, bez zdroja, a je to vyložene slovníkový popis názvu hesla. :)) Inak je samozrejme dobré venovať sa tomu, čomu človek rozumie (i keď ani to pre niektorých nie je dostatočne dobré), než sa rýpať vo veciach, o ktorých nič neviem, s tým samozrejme súhlasím. KingisNitro (diskusia) 19:49, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Pôvodne sme niektorí uvažovali o presune časti významov vyskytujúcich sa v rozlišovacích stránkach do Wikislovníka, ale slovenský Wikislovník je fakticky mŕtvy projekt, ktorý sotva niekto navštívi, tak bude lepšie, ak sa všetky tie historické, expresívne, publicistické a podobné jazykové významy zachovajú na Wikipédii. Lišiak(diskusia) 21:41, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Briti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 312. : „Často sa pod názvom Briti rozumejú samotní Angličania ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina.“ Vasiľ (diskusia) 06:17, 8. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Medzinárodne sporné štáty a údaje v infoboxoch ap.

Pozerám na Prištinu a v infoboxe tam svieti ako štát Srbsko... Dávame to podľa toho, ktoré štáty oficiálne uznala slovenská vláda? Lišiak(diskusia) 21:03, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Tu možno ping na Vasiľa, ktorý revertoval poslednú zmenu na Kosovo. Ako či už tam bude Kosovo alebo Srbsko, čisté riešenie je zrejme doplniť to poznámkou ohľadom statusu (že ide v prípade Kosova o čiastočne uznaný štát; s preklikom na Kosovo#Nezávislosť), podobne ako na en:Pristina. --Teslaton (diskusia) 21:08, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tu by som uviedol najskôr Kosovo s poznámkou, že si nárokuje Srbsko.--Jetam2 (diskusia) 21:16, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton, Jetam2: V zásade sa na to dá ísť buď (prednostným) uvádzaním de facto stavu alebo de iure stavu, pričom pri tom druhom je najlepšie sa riadiť nejakou autoritou (ako napr. vláda SR).--Lišiak(diskusia) 21:47, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Je tu ale de iure stav jednoznačný? Z pohľadu oficiálnej pozície SR ide o súčasť Srbska. Z pozície trebárs už ČR o samostatný štát. --Teslaton (diskusia) 21:54, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Jednoznačný určite nie je. Zo 193 suverénnych štátov OSN uznalo Kosovo 119 štátov, 20 z nich to neskôr zrušilo, takže v súčasnosti je to 99 štátov, čo Kosovo uznávajú vs. 94 štátov, ktoré ho neuznávajú. --Gitanes232 (diskusia) 22:04, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja by som navrhol tam dať Kosovo a za to do zátvorky de facto a pod to Srbsko a za to do zátvorky de iure ak je to teda možné Reacoon (diskusia) 22:05, 2. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Lišiak: De facto a de iure sa tu skoro zlievajú. Pre väčšinu štátov je Kosovo samostatný štát, má demokratické inštitúcie ako vládu, parlament, prezidentku, s mnohými krajinami aj diplomatické styky. Podobne je to aj pri Čínskej republike/Taiwane. Iná situácia je napr. pri Katalánsku alebo Abcházsku.--Jetam2 (diskusia) 09:52, 3. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Slovensko má s Taiwanom zahraničné styky, to isté sa nedá povedať o Kosove ani ďalších príkladoch. ÚGKK uvádza len, že Čína si nárokuje Taiwan ako svoju provinciu. Lišiak(diskusia) 09:47, 5. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pri názvoch štátov sme šli podľa zoznamu geodézie [1]. V ňom je pod Srbskom. Ja by som sa toho držal (podobne ako je v ňom Krym pod Ukrajinou). Vasiľ (diskusia) 20:08, 3. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Súhlasím s tým aby bolo v infoboxe napísané ako štát Srbsko + k tomu vysvetľujúca poznámka (prípadne tam sformulovať de iure a de facto) ako už bolo vyššie uvedené. Rovnaký prípad je napr. Nikózia, kde je ako štát uvedený Cyprus ale de facto je hl. mesto rozdelené medzi Cyprus a Severocyperskú tureckú republiku. Tam by to bolo tiež asi dobré v IB upraviť.--Róbert Jahoda (diskusia) 20:24, 3. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Podľa slovenskej vlády Kosovo nie je samostatné, takže hlasujem za podobné riešenie ako navrhuje Robert - ponechať Srbsko a pridať poznámku o nárokovaní Kosovom, ktoré nie je samostatné, ale vyhlásilo nezávislosť. Podobne u ostatných prípadov, i keď je otázka, či uvádzať i krajiny uznávané jednou inou krajinou, ale asi hej. KingisNitro (diskusia) 23:28, 4. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Bude potrebné upraviť {{Geobox}}, aby bolo možné do položky country (a zrejme aj state, region, district, municipality) poznámku v nejakej rozumnej forme, či už sa vloží do pätičky infoboxu alebo priamo do poznámok na konci článku ({{Ref}}).--Lišiak(diskusia) 12:15, 5. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Významnosť turistických trás

@Gateshebe: Kolegyne a kolegovia, ako vnímate významnosť turistických trás? Máme tu napr. nedávno vznikutú 8855 alebo staršie 2410 či 5145. Názory?--Jetam2 (diskusia) 19:15, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Podľa mňa Wikipédia:Vlastný výskum, keďže nenájdete 2 nezávislé netriviálne zdroje.--Pelex (diskusia) 19:19, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako významné by som videl možno niektoré veľmi populárne trasy (ktoré by mohli mať aj zopár zdrojov), ostatné určite nie. Prvé dve nevýznamné, tretia by možno s prižmúrením troch očí nejakú významnosť mať mohla. --Exestosik (diskusia) 19:25, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2: Zdravím. Podla mňa sú články významné.
PS: Sú aj horšie (neozdrojované) články, ktoré by bolo potrebné riešiť.
@Pelex: Zdravím. Jak nenájdem 2 nezávislé netriviálne zdroje? 1., 2., 3. papierová mapa.
@Exestosik: Zdravím. Neviem podla čoho určujete významnosť článkov, ale prvé dva z hore uvedených majú 2+ zdroje a tretí ledva 1. Článok sa nestáva významným len preto, že po danej trase prechádza viac ludí, ako po iných. Čo je na trase 8855, čiže Štôla – Batizovské pleso nevýznamné? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 19:53, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Gateshebe: Nechystám sa vaše články mazať, ale významnosť niektorých je dozaista sporná. Viete čo je netriviálny a nezávislý zdroj?--Pelex (diskusia) 19:59, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Osobne by som asi riešil zlúčením na "Turistické trasy na Slovensku" a tam do uviedol ako samostatné časti stránky, alebo niečo podobné. Prípadne podľa lokality na Slovensku (Malé Karpaty, Vysoké Tatry...). Pripadá mi celkom nevýznamné vytvárať samostatnú stránku pre každú trasu. Inak uvedené zdroje sa mi na prvý pohľad zdajú byť nezávislé i netriviálne, takže s nimi (asi) úplne problém nemám. Skôr mi to nepripadá ako téma na samostatný encyklopedický článok. Na spoločnej stránke by sa dala urobiť i mapa, ktorá by všetky dané trasy zvýrazňovala, čo by mohlo byť zaujímavé. KingisNitro (diskusia) 20:21, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pelex: Ano, viem čo je netriviálny a nezávislý zdroj.
@KingisNitro: Zdravím. Z tohoto uhla pohladu mi príde Váš návrh - zlúčiť články TZT týkajúcich sa jednej oblasti (napr. VT, NT, MK atď.) do jedného, ako lepší.
PS: Dovolil som si opraviť názov Vysokých Tatier na vhodnejší výraz. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:35, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Samostatný článok by mohli mať červené - významné trasy (hrebeňovky) + výnimočne niektoré významné lokálne trasy, no článok o každom jednom chodníku je nezmysel. Tu by stačil zoznam trás podľa pohorí, resp. oblastí (podcelkov/častí) s popisom. Ešte zmysel by malo spracovať podrobnejšie topkové oblasti ako Vysoké, Západné a Belianske Tatry, Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, VF - Krížnu, MF - Krivánsku MF, Pieniny, Poľanu, Slov. raj a pod.--Pe3kZA 20:45, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pe3kZA: Zdravím. Keby som zlúčil všetky TZT vo Vysokých Tatrách do jedného článku - Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách (podobne, ako navrhoval KingisNitro), bolo by to vhodné riešenie? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:57, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Napr. takto. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 21:19, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Podľa mňa je to takto v poriadku, nechal by som ešte na posúdení ostatných; upravil by som akurát infoboxy, nech sú vždy pri správnom podnadpise, pretože ak ich bude veľa a budú poposúvané, budú tam trochu zbytočne. Napr. 8861 je vedľa referencií namiesto danej sekcie. Ale neviem, nakoľko to ide zariadiť (ale verím, že ide). KingisNitro (diskusia) 21:58, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
A niečo takéto? Nemusí tam byť práve táto kričavá farba, no ako jasné oddelenie trás je to riešenie. Príp. to dať do komplexnej tabuľky, niečo po vzore napr. článku Zoznam národných parkov na Slovensku, príp. na ten spôsob...--Pe3kZA 08:09, 29. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pe3kZA: Upravil som tú farbu pozadia podla farby TZ s 50% opacity + zaradil jednotlivé sekcie do menu. Mohlo by to takto vyzerať? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 11:01, 29. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Možno by bola vhodnejšia len úplne bledá žltá, aby to nesplývalo. Inak to celkom dobre oddeľuje. Zišlo by sa však ešte zvážiť, čo tam dať, aby to nebolo také strohé, no zároveň bolo "k veci". Ale ako základ ok. Ešte by som možno zapracoval i túto mapu, kde sa dá tiež dať priamy link na lokalitu.--Pe3kZA 11:09, 29. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

The 2022 Board of Trustees election Community Voting is about to close

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.


The Community Voting period of the 2022 Board of Trustees election started on August 23, 2022, and will close on September 6, 2022 23:59 UTC. There’s still a chance to participate in this election. If you did not vote, please visit the SecurePoll voting page to vote now. To see about your voter eligibility, please visit the voter eligibility page. If you need help in making your decision, here are some helpful links:


Movement Strategy and Governance

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 18:00, 3. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Revised Enforcement Draft Guidelines for the Universal Code of Conduct

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

Hello everyone,

The Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines Revisions committee is requesting comments regarding the Revised Enforcement Draft Guidelines for the Universal Code of Conduct (UCoC). This review period will be open from 8 September 2022 until 8 October 2022.

The Committee collaborated to revise these draft guidelines based on input gathered from the community discussion period from May through July, as well as the community vote that concluded in March 2022. The revisions are focused on the following four areas:

  1. To identify the type, purpose, and applicability of the UCoC training;
  2. To simplify the language for more accessible translation and comprehension by non-experts;
  3. To explore the concept of affirmation, including its pros and cons;
  4. To review the balancing of the privacy of the accuser and the accused

The Committee requests comments and suggestions about these revisions by 8 October 2022. From there, the Revisions Committee anticipates further revising the guidelines based on community input.

Find the Revised Guidelines on Meta, and a comparison page in some languages.

Everyone may share comments in a number of places. Facilitators welcome comments in any language on the Revised Enforcement Guidelines talk page. Comments can also be shared on talk pages of translations, at local discussions, or during conversation hours. There are a series of conversation hours planned about the Revised Enforcement Guidelines; please see Meta for the times and details.

The facilitation team supporting this review period hopes to reach a large number of communities. If you do not see a conversation happening in your community, please organize a discussion. Facilitators can assist you in setting up the conversations. Discussions will be summarized and presented to the drafting committee every two weeks. The summaries will be published here.

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 08:37, 11. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Dobrý deň, je povolené použiť v článku kroniku obce? Milan Sojka (diskusia) 15:07, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zdravím, vo všeobecnosti sa pri tvorbe článkov treba držať spoľahlivých sekundárnych a terciárnych prameňov, teda monografií, článkov vo vedeckých časopisoch, štúdií vo vedeckých zborníkoch atď.
Problém s používaním primárnych historických prameňov (archívnych dokumentov, kroník, dobovej tlače, stenozáznamov zo zasadnutí parlamentu atď.) spočíva v tomto:
  • Práca s primárnymi historickými prameňmi si vyžaduje istú úroveň odborných zdatností, ktorú zo strany Wikipédie nemáme ako u redaktora overiť. Napr. zápisy do kroniky sú často poplatné dobe, v ktorej vznikali, preto treba pre ich spoľahlivé použitie dobre poznať historický kontext.
  • Viaceré primárne pramene nie sú ostatným redaktorom ľahko dostupné, čo sťažuje možnosť overiť príslušné informácie (bližšie v odporúčaní Overiteľnosť). To platí predovšetkým pri archívnych dokumentoch a kronikách, keďže niektoré primárne pramene sú dostupné aj na Internete (napr. cez Digitálnu knižnicu Univerzitnej knižnice v Bratislave).
Summa summarum, kroniku môžete v článku citovať, ale používajte ju ako doplnok k poznatkom, ktoré získate z monografií, štúdií ap., napr. ak chcete doplniť nejaké údaje (dátum, meno riaditeľa školy či nejakého funkcionára, údaj o rozsahu škôd spôsobených požiarom ap.). Lišiak(diskusia) 16:15, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Treba na druhej strane uznať, že kroniky sú často jediným a najrozsiahlejším zdrojom info o danej obci. Bohužiaľ, u nás sa zachovalo minimum najmä stredovekých listín a kroník v archívoch, preto pridaná hodnota týchto informácií presahuje ich spochybniteľnosť. Preto ja vítam obohatenie článkov o tieto údaje, ak sa ako zdroj uvedie daná kronika. Napokon, mnohé obce ich majú zdigitalizované sprístupnené, resp. časť z nich, na svojich weboch.--Pe3kZA 16:45, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Súhlasím, najmä pokiaľ je kronika zdigitalizovaná a ešte aj dostupná na webe. Treba ale byť obozretný pri používaní takéhoto zdroja a najmä v prípade hodnotových úsudkov uvádzať, že sa tak píše v kronike (napr. „V kronike obce sa o tejto udalosti uvádza:“, „Podľa obecnej kroniky sa tohto činu dopustili bohatí roľníci v snahe vyhnúť sa odovzdaniu predpísaného kontingentu.“). Zápisy do kroník za jednotlivé roky schvaľovalo obecné zastupiteľstvo, resp. miestny národný výbor, takže tie okrem samotnej faktografie môžu odrážať postoj vtedajšej miestnej „politickej elity“. (To sa týka najmä búrlivých rokov 1938 – 1960: arizácie, kolektivizácia atď.). Lišiak(diskusia) 16:54, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To už sú dosť špecifické info, ja som myslel skôr na zmienky ako "v roku 1912 bol založený dobroovoľný hasičský zbor", príp. "prvá škola bola založená v roku 1755 a využívala drevenú budovu, ktorá stála na mieste terajšej materskej školy..."... Takéto info sa veľmi nedajú získať z iných zdrojov. --Pe3kZA 17:14, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ďakujem pekne vám obom za prínosné odpovede. Milan Sojka (diskusia) 06:26, 21. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zrieknutie sa zodpovednosti

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Stránka Wikipédia:Zrieknutie sa zodpovednosti, na ktorú odkazujeme z pätičky webu neexistuje, no máme stránku Wikipédia:Vylúčenie zodpovednosti – netreba to teda zmeniť v pätičke? Lišiak(diskusia) 18:01, 27. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Asi by to stálo za to. Vďaka za presmerovanie.--Jetam2 (diskusia) 19:07, 27. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Používanie tučného písma (boldu) v článkoch o geografických objektoch

(presunuté z Diskusia:Kyjev#Názov --Lišiak)

Neviem, za mňa to je stále slabé na to, aby to oprávňovalo uvádzať ten tvar tučným v úvode. Trebárs pre Vroclav v sk textoch rovnako nájdeš mrte výskytov ďalších tvarov (Wrocław, Wroclaw, Vratislav). Napriek tomu máme v článku tučným výhradne oficiálne exonymum podľa ÚGKK, tie ďalšie sú kurzívou. Nechal by som to rovnako aj v tomto prípade, inak môžeme rovno tučným vyplúvať zbierky všetkých tvarov, čo kedy aký autor použil. --Teslaton (diskusia) 22:48, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

No ja len že nikde inde to neberieme takou prísnou optikou ako tu, že jedine len štandardizované exonymum je tučným písmom. Pozri napr.: Pej-ťing, Vacovo, Karlov Belohrad, Sennai. Dokonca si dovolím tvrdiť, že skoro žiadne iné mesto tu nemá takýto alternatívny názov podložený toľkými zdrojmi ako Kyjev/Kyjiv. Lišiak(diskusia) 22:57, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To je pravda, v niektorých tých prípadoch to má skutočne charakter voľnej zbierky (tučným uvedených) všetkých tvarov, čo sa niekde v niečom trochu akademickejšom mihli. Druhá vec, že trebárs Alba Iulia alebo Čennai sa od Vroclavu alebo Kyjeva líšia tým, že pre ne zo strany ÚGKK normovaný tvar vydaný nie je. Tzn. tam nezostáva, než ísť podľa literatúry (a nie je vodítko, na základe ktorého by bol niektorý z tam vyskytujúcich sa tvarov „oficiálnejší“ než ostatné). --Teslaton (diskusia) 23:11, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Napr. Abú Dabí (diff) je prípad mesta, ktoré má štandardizované slovenské exonymum a zároveň sú v úvode tučným písmom vyznačené alternatívne názvy z literatúr.
Vyberal som zámerne len mestá, no vo všeobecnosti je tu množstvo článkov o geografických objektoch, ktoré majú štandardizované exonymum a zároveň majú tučným písmom vyznačené alternatívne názvy podľa toho, čo sa vyskytuje v literatúre (námatkovo napr. Skalnaté vrchy). Lišiak(diskusia) 23:27, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Potom je asi na širší konsenzus, ktorý spôsob je vhodnejší (aspoň v tých prípadoch, kde existuje normovaný tvar), prípadne či to nechať voľne na úvahe redaktora, len teda toto má samozrejme potenciál viesť k rv. vojnám, pretože iní samozrejme môžu argumentovať (a upravovať) v zmysle iného spôsobu... --Teslaton (diskusia) 23:33, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Niečo je v Brontovom rozšírení odporúčania k názvom (Wikipédia:Názov článku#Geografické názvy a stavby), kde sa rieši, aký má byť názov čl. (SN) a aké tvary majú byť ďalej v úvodnej def. (SP), nie už ale asi, ktoré tvary (navyše k SN teda) majú byť tučným. --Teslaton (diskusia) 23:40, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Z toho, čo som mal možnosť prejsť vyplýva, že tučným písmom bývajú označované alternatívne názvy z literatúry, kurzívou ostávajú skôr len historické názvy a najmä názvy podľa staršieho pravopisu.
Iste to bude treba metodicky upraviť a akúsi aktualizáciu štylistickej príručky mám v pláne. No pokiaľ nechceš teraz otvoriť diskusiu (kde by sme sa dopracovali k inému riešeniu), zachoval by som tú aktuálnu wikipedickú obyčaj. Čiže mi z toho vychádza: „Kyjev, Kyjiv, podľa pravopisu spred roku 1931 Kijev“. Lišiak(diskusia) 23:49, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja by som v prípade normovaných preferoval bold na oficiálnom tvare (viacero boldov len v prípade predošlých normovaných tvarov, ak sa v čase menili; hoci teda aj to sa dá pokryť kurzívou ako iné staršie tvary). --Teslaton (diskusia) 23:55, 30. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Štandardne presúvam do Kaviarne a pingujem správcov, nakoľko diskusia v tomto bode nadobudla všeobecné rozmery. Otázka znie: Ktoré názvy uvádzať tučným písmom (boldom) v článkoch o sídlach a iných geografických objektoch a ktoré už len kurzívou?

Lišiak(diskusia) 00:36, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Za mňa vo všeobecnosti (a), tzn. normovaný tvar, pokiaľ existuje, inak (b) resp. prepis z pôvodného jazyka /ak nie sú spoľahlivé zdroje ani na (b)/. --Teslaton (diskusia) 00:59, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
A teda špecificky, v prípade Kyjeva, tvar Kyjiv je zároveň mechanickým prepisom podľa akt. pravidiel pre prepis z ukrajinskej cyriliky. A prepisy (líšiace sa od spisovného tvaru), pokiaľ viem, spravidla uvádzame kurzívou za tvar v pôvodnej abecede. Toto je v čl. Kyjev dodržané (prepis je ako v úvodnej def., tak aj v IB a existuje z neho presmerovanie). Tzn. ten tvar tam štandardne prítomný je, nemá tam ale IMHO čo robiť boldom v úvodnej def. --Teslaton (diskusia) 00:59, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To si mohol dať do diskusie ku Kyjevu, ale tuto špecificky platí, že ak sa prepis zhoduje s alternatívnym slovenským názvom (prebrané a adaptované slovo, používané vyskoloňovane atď.), neznamená to, že alternatívny názov je „len“ prepis. Teda ide tu o to, že Kyjiv je prepis endonyma a zároveň neštandardizovaný slovenský názov. Lišiak(diskusia) 01:22, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No to je tvoja interpretácia, podľa mňa nie je zrejmé, ktoré z tých výskytov (mimo N-ka, kde ale zase zdôvodnenie odborne pokulháva, viď reakcie) sú prostým použitím prepisu a kde je za tým ev. niečo viac. Celkovo moc nevidím dôvod stavať sa k tomu nad rámec postavenia prepisu. --Teslaton (diskusia) 01:28, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Toto je už ozaj špekulácia a dokazovať by sa mal práve opak – teda že autor to použil ako prepis – nakoľko je to všetko použité vo vetnej súvislosti, bez kurzívy, bez indikácie, že by malo ísť o prepis. Takto by sme mohli spochybňovať už takmer čokoľvek z alternatívnych názvov približujúcich sa endonymnej ortografickej podobe, kde explicitne nie je napísané „takto sme sa to rozhodli písať lebo...“. Trebárs knižka prof. M. Romanova vyslovene opakuje názov Kyjiv v nadpisoch (napr. „3.5 Kyjiv – hlavné mesto Ukrajiny“, „4.9 Historické mestá Ukrajiny, 4.9.1 Kyjiv“) aj v texte, dokonca to uplatňuje aj pri názve Kyjivská Rus.
(Na margo: Pozorný čitateľ si všimne, že príspevok L. Dvonča indikuje, že Denník N až tak „nepokuľháva“, hoci jednu chybu spravil. Ale vzhľadom na to, že sa to priamo netýka diskusie, to už ponechám na každom, nech zistí, čo mám na mysli... ;-)) Lišiak(diskusia) 02:07, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Jedna otvorená otázka spočíva v otázke, že čo robiť v prípade, ak dôjde k úradnej zmene endonyma (napr. premenovanie názvu mesta), no ÚGKK to (zatiaľ) nereflektoval. V takom prípade by som postupoval akoby šlo o neštandardizovaný názov s uvedením platného štandardizovaného exonyma boldom a s patričnou poznámkou/referenciou. Lišiak(diskusia) 01:25, 1. október 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Stôl diskusií o technických otázkach v Kaviarni sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole technické

Archív technických tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Externé odkazy

Ahojte, zdá sa, že geoportál zasa upratoval, čím boli znefunkčnené linky. Vedel by to niekto zo šikovných redaktorov strojovo prebehnúť? Ide o link: zmenený na

a zmenený na

Je toho dosť veľa na ručnú úpravu... Vopred ďakujem. Pe3kZA 10:58, 27. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

To druhé by som (bez zmeny ostatných náležitostí citácie) nahrádzal asi skôr s
nech to sedí s citovaným stavom (v aktuálnom súbore môžu byť už ev. niektoré položky upravené, tzn. mohlo by sa citovať niečo, čo tam nie je).
Ďalšia korektná možnosť by bola využiť archív a nahradiť to s:
to má výhodu, že sa URL už nezmení.
Ak by sme chceli citovať tak, aby sa čitateľ dostal vždy k aktuálnemu zoznamu, asi by bolo lepšie citovať stránku s rozcestníkom na PDF-ká, napr:
Kriváň : 2494 m. In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel : Názvy vrchov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-05-03, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.
Kriváň : 2494 m. In: Názvy vrchov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-05-03, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.
Len potom je znova problém do budúcna, že citovaný stav sa môže líšiť s tým, čo tam aktuálne nájde. --Teslaton (diskusia) 11:35, 27. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za posledné 3 - 4 roky sa to menilo 2. krát, tak možno by bolo skutočne jednoduchšie a trvácne použiť ten archív.--Pe3kZA 20:24, 27. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2022-26

20:02, 27. jún 2022 (UTC)

(Ne) používanie šablóni Pozri

Ahojte! Prečo nepoužívame šablónu {{pozri}} pri prípadoch kde sa nám priamo ponúka. V prípade Príbeh služobníčky (román) a Príbeh služobníčky (televízny seriál) sú dva významy tohto názvu. Využitie šablóny uľahčí navigáciu. Využitie je badateľné hlavne na mobile kde je o dosť jednoduchšie kliknúť na link než vymazať zátvorky. Niektorí čitatelia pravdepodobne ani nevedia, že takto sa dostanú k ďalším významom. Takže chcelo by lepšie odôvodnenie než len „takto sa to nerobí“.--Jetam2 (diskusia) 17:53, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Toto je zrejme na širší konsenzus, či ich tu prípadne začať systematicky používať všeobecne v týchto prípadoch, osobne ale v princípe nie som proti. Z hľadiska navigácie mi to rovnako príde prínosné (v prípade dvoch významov na druhý, v prípade viacerých na rozlišovačku), človek sa z vyhľadávača môže dostať na iný než hľadaný tvar a rovnako pri tunajšom internom prekliku môže mať význam rovno vidieť, že existuje ďalší/ďalšie významy.
Zrovna teda ale v tomto konkrétnom prípade významy (román, seriál) vzájomne prelinkované sú – zmienkami (s wl.) v úvodnej definícii. Keď pozriem ale trebárs dvojicu elektrický prúd (veličina), elektrický prúd (pohyb častíc), tam už je prelinkovanie jedným smerom zašitejšie a druhým úplne chýba. A to ide o úzko súvisiace významy, v prípade nesúvisiacich (mimo názov) tam prirodzené prelinkovanie nemá prečo existovať. --Teslaton (diskusia) 19:23, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ten tvoj príklad je ešte lepší. Tam už niet nad čím uvažovať a malo by to byť v podstate povinné.--Jetam2 (diskusia) 20:18, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Má ešte niekto námietky/komenty?--Jetam2 (diskusia) 15:04, 19. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Návrh budem teda považovať za schválený.--Jetam2 (diskusia) 08:59, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Teslaton písal o širšej debate, toto asi širšia bude iba ťažko. Vasiľ (diskusia) 10:34, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2: Pri príklade ako Príbeh služobníčky je otázka, či uprednostniť román (ktorý bol prvý) alebo televízny seriál (ktorý má asi širšiu divácku základňu než má román čitateľov).--Lišiak(diskusia) 16:14, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Lišiak: Nie som si celkom istý ako to myslíš. Pri používaní šablóny nemá prvosť či základňa význam.--Jetam2 (diskusia) 19:19, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Pri {{Pozri}} musíš vybrať jeden z dvojice článkov, ktorý bude primárny (do ktorého bude šablóna umiestnená). Tuto mi nepríde, že by jeden z tých dvoch článkov mal byť primárnym. Lišiak(diskusia) 19:33, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Lišiak: Šablóna bude umiestnená do oboch, netreba vyberať. Pozri: Príbeh služobníčky (román) a Príbeh služobníčky (televízny seriál). Obe majú šablónu.--Jetam2 (diskusia) 19:39, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Aha, nuž tak to je novátorské použitie tej šablóny. Ale nemám námietky, pokiaľ tá rozlišovacia stránka obsahuje ozaj len 2 významy. V zásade je to len pohodlnejšie preklinutie na ten druhý význam. Lišiak(diskusia) 19:43, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Pre istotu: ona celá táto debata je práve o zavedení používania š. {{Pozri}} naprieč celou skupinou rovnomenných čl. V prípade dvoch ako prelinkovanie navzájom, v prípade viacerých ako backlink na rozlišovačku. Tzn. ide o použitie, ktoré bolo doteraz aktívne odstraňované ako nežiadúce. --Teslaton (diskusia) 19:48, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Novátorské? Ale načo inak tá šablóna je? Áno, ak sú dva tak jeden na druhý (a druhý na prvý). Ak je viacej tak treba linkovať na rozlišovačku.--Jetam2 (diskusia) 20:05, 29. júl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Okay, ideme teda na to :) --Jetam2 (diskusia) 08:10, 18. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja používanie ako navrhuje Jetam2 nepovažujem za správne. Ty súhlasíš? Alebo si zasa Jetam2 myslí, že má podporu v niečom, ale realita je iná? Vasiľ (diskusia) 08:57, 18. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2022-27

19:31, 4. júl 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-28

19:24, 11. júl 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-29

22:59, 18. júl 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-30

19:27, 25. júl 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-31

21:21, 1. august 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-32

19:49, 8. august 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-33

21:08, 15. august 2022 (UTC)

Kategorizácie vzniku

Ahojte! Momentálne máme kategorizácie vzniku podľa rôznych odvetví, napr. v kategórii pre rok 2001počítačové hry, Podniky, Organizácie a ďalšie. Zároveň však existuje aj kategória Vzniklo v 2001. Tam by, imho, mali vznikové kategórie patriť, podobne ako je to na či alebo Zároveň by vznikové kategórie neboli kategorizované priamo v kategórii roka (v kategórii pre rok 2001). Toto zaradenie by sa mohlo vykonať roboticky. Reakcie? Vďaka.--Jetam2 (diskusia) 08:04, 18. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Osobne by som to pokojne urobil ako to má EnWiki (kto by to čakal), tzn. pod kategóriu pre rok 2001 by som dal Vzniklo v 2001, tam dal Organizácie založené v 2001 a tam konkrétnu organizáciu. Asi by som teda rozlišoval "stalo sa" (samo) a "vzniklo" (z ľudskej vôle). Ale principiálne sú oba ok, možno nechať všetko pod 2001 by to urobil jednoduchšie na dohľadávanie. KingisNitro (diskusia) 09:12, 18. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@KingisNitro: Nie celkom rozumiem:čo všetko by si nechal priamo pod 2001?--Jetam2 (diskusia) 09:35, 18. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No... pokojne všetko. Udalosti i založené firmy a podobne. Pokojne by som Kategória:Organizácie založené v 2001 alebo "Budovy postavené v roku 2001" ponechal priamo pod kategóriou pre rok 2001. Neviem, či má zmysel triediť to až tak precízne, aby sme potrebovali rozdeľovať "stalo sa v 2001" a "vzniklo v 2001". Minimálne aktuálne nie sme veľká Wiki, i keď lepšie mať to urobené poriadne od začiatku. KingisNitro (diskusia) 10:17, 18. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2022-34

00:11, 23. august 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-35

23:04, 29. august 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-36

23:21, 5. september 2022 (UTC)

Technické novinky: 2022-37

01:49, 13. september 2022 (UTC)

Loc Map BA

Ahojte, prosím o radu, ako použiť Geobox locator Bratislava v rámci Šablóna:LocMap+. Použiteľné by to bolo napr. v článku Bratislavské rádio, kde je zbytočné a nepraktické použitie mapy Slovenska. Vopred ďakujem. --Pe3kZA 07:35, 16. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2022-38

MediaWiki message delivery 22:15, 19. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Technické novinky: 2022-39

MediaWiki message delivery 00:29, 27. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Stôl diskusií o gramatických otázkach v Kaviarni sa používa na diskusie o gramatických a pravopisných veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole gramatické

Archív gramatických tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

3. os. sg. vs. 1. os. pl.

Zdravím, mám jednu otázku, ktorú som nenašiel spomenutú v rámci Štylistickej príručky. Osobne pri čítaní encyklopédie silne preferujem vety v 3. os. sg. ("toto sa nazýva", "toto sa radí medzi" a pod.) oproti 1. os. pl. ("toto nazývame", "toto radíme" a pod.). Aký je konsenzus na používanie týchto tvarov slovies? Možno je to tým, že som chemik a jednoducho laboratórne protokoly sa typicky majú písať "bez činiteľa" a podobne preferujem nezaujaté texty a vedecké články, ale zaujíma ma názor ostatných. Ďakujem. KingisNitro (diskusia) 23:07, 26. február 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ahoj, ko hovoríš, keďže ja to nerobím, ani čitatelia, ale iní ľudia, tak to opravujem na 3. osobu.--Lalina (diskusia) 00:25, 27. február 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Koncovka -e alebo -i

Máme na Wikipédii nasledovné kategórie:

Nie som si istý, aká tam má byť koncovka. Či -e alebo -i. Mne sa práve zdá, že je to celé naopak. Čo vy na to? 321fire (diskusia) 15:40, 25. apríl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Podľa Jazykovej poradne, teda priamo Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, patria "podstatné mená mužského rodu, ktoré sú cudzieho pôvodu a sú zakončené na -el, -er s pohyblivými samohláskami, napr. bicykel, [...], slová, ktoré sa končia na -ár (okrem výnimiek), napr. dolár,[...], na -iar a -ier, napr. požiar, [...], a niektoré slová končiace sa na -ál, napr. pedál, [...], zaraďujú do vzoru stroj. Takéto riešenie odporúčame aj v našej poradenskej praxi." Ostatné slová sú potom skloňované podľa duba (pretože končia na tvrdú/obojakú spoluhlásku). Maribor a Winterthur by teda podľa mňa mali byť podľa duba, takže v Maribore a vo Winterthure, zatiaľ čo Stavanger (končí na -er) by mal byť v Stavangeri. Som ale zvedavý na vyjadrenie ostatných, možno sa mýlim. KingisNitro (diskusia) 23:47, 25. apríl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Aj mne to tak vychádza.--Jetam2 (diskusia) 05:27, 26. apríl 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Yes check.svg Hotovo! Tak už som premenoval tie tri nespisovné kategórie a upravil som všetky stránky, ktoré tam odkazovali. 321fire (diskusia) 15:10, 4. máj 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Alana Smith, zámená

(presunuté z Wikipédia:Nástenka správcov#Alana Smith --Teslaton)

Zdravím! Upozorňujem na Smith_(skateboarding)&diff=prev&oldid=7426743 opakované odstraňovanie ozdrojovaných informácií Vasiľom v článku Alana Smith (skateboarding). Vďaka.--Jetam2 (diskusia) 07:25, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Žiadne informácie nie sú odstraňované. Citácia o vyžadovanom oslovení v angličtine v článku stále ostáva. Vasiľ (diskusia) 07:30, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Nemyslím si, že v tomto prípade ide o odstraňovanie ozdrojovaných informácií. Používanie zámien podľa ľubovôle danej osoby je v zahraničí možno bežné, avšak v slovenčine príliš nie, a tak je to skôr vec na diskusiu (prípadne žiadosť o komentár), než na zásah správcov. --Exestosik (diskusia) 08:16, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Napíšem to polopatistickejšie. Zdroje citované v článku Alana Smith (skateboarding) poukazujú na to, že A.S. je nebinárna osoba. Vasiľ sa však svojvoľne, bez žiadneho citovaného (a pravdepodobne aj citovateľného zdroja) rozhodol, že Alana Smith používa mužský rod. No a potom tu máme rozlišovačku Alana Smith kde sa Vasiľ opäť svojvoľne rozhodol, že Alana Smith používa ženský rod. Snáď netreba pripomínať (ale pre istotu pripomeniem), že Wikipédia je stavaná na citovaných zdrojoch a nie na individuálnom rozhodnutí redaktora alebo inakšie: Wikipédia musí reflektovať veci aké sú a nie aké ich chce mať individuálny redaktor.--Jetam2 (diskusia) 11:30, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Krátke zhrnutie histórie a zopár pripomienok:
Vec začala zásahom Vasiľa do článku s odôvodnením „slovenčina“, ktorý som mu revertol, keďže celý článok o nebinárnej osobe úplne na drzovku prepísal do (neodcitovaného a neopodstatneného) mužského rodu. Na to Vasiľ v zhrnutí odpísal, že treba doklad, že sa to takto v slovenčine používa. Keď som mu poslal odkaz na nebinárnu príručku, ktorá to uvádza, prišiel s argumentom, že „píšeme o človeku, takže nejde o oslovovenie“, ktorý som mu revertol, lebo podľa neho by sme vlastne aj o jednotlivých ženách písali v mužskom rode (Ľudmila Podjavorinská bol slovenský spisovateľ...). Vasiľ odpísal, že onikanie v slovenčine neexistuje (pričom ale sa bežne vyskytovalo a vyskytuje, napr. moja stará mama sa vyjadrovala o svojich rodičoch jednotlivo v tretej osobe plurálu: „Mamička, ako sa majú...?“, „Keď otecko boli na vojne...“ "Mamička by išli na pole...", takže ide len o oprášenie staršieho konceptu pre novú komunikačnú situáciu a aj tá príručka to uvádza ako možnosť vyjadrovania sa o nebinárnych osobách). Napriek tomu v opakovaných revertoch zasa tvrdil, že pre slovenčinu je to neodcitovaný novotvar, potom mu už zrazu nešlo o citáciu používania alebo nejaký zdroj, ale požadoval rovno odborný zdroj a nebinárnu príručku označil za „lobistický dokument“. ⇗ Moving the goalposts
Nuž a vyžadovať pri takejto citlivej minoritnej sociálnej téme slovenský a ešte k tomu odborný zdroj je totálny nonsens. Realita nevzniká v Slovenskej akadémii vied a kým si JÚĽŠ všimne a nejako zareaguje na okolitý svet, bol by rok 2 093. Čo však neznamená, že do vtedy máme ignorovať realitu a písať o nebinárnych osobách v rode získanom hodom mincou. Alana Smith žiadajú they/them, ktoré vieme pokojne používať aj tu. Tak, ako používame aj v tisíckach iných prípadov vhodné, no nie hneď akademické zdroje, tak tu môžeme použiť ten, ktorý som linkoval v histórii zhrnutí úprav článku a oprášiť úplne bežný, no trochu starší koncept a uplatniť ho na túto situáciu. V&ltz (diskusia) 12:23, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vďaka za výborné zhrnutie. Dôležitý je hlavne druhý odstavec.--Jetam2 (diskusia) 13:05, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nebinárna príručka je exemplárny príklad aktivistického zdroja, nespĺňa to elementárne kritériá pre spoľahlivý zdroj (problematické aspekty z výčtu v odporúčaní: odbornosť pôvodcu, zaujatosť pôvodcu, redakčný dohľad, uvedenie zdrojov, krížová zhoda, uznanie zdroja, vek zdroja a rýchlosť zmien predmetu). Ktokoľvek to tak cíti, nech sa tým pokojne súkromne riadi, na tejto pôde by ale bol žiadúci spoľahlivý a pokiaľ možno odborný zdroj. --Teslaton (diskusia) 13:05, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
RS Alana Smithová/Alana Smith píše „Alana Smith (skejtbording) (* 2000), súťažiaci v skejtbordingu z USA“. Z tohto som dal gramatický rod do článku Alana Smith (skateboarding). Článok uvádza informáciu aké zámená v angličtine vyžaduje Alana Smith pri oslovení. To však na gramatickom rode, v akom sa píše o ľuďoch na encyklopédii v slovenčine, veľa spoločného nemá. Vasiľ (diskusia) 11:40, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zámená a rod sú úzko prepojené. Keď máš mužský rod tak sa používajú on, jeho, jemu atď, keď máš ženský rod tak sa používajú ona, jej, o nej atď. Nevidíš prepojenie? Nebinárnosť A.S. nie je predsa ohraničnená len do angličtiny.--Jetam2 (diskusia) 11:55, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Riešil by som to ako na frwiki, kde je uvedená ako skateboardistka (keďže súťaží v ženských, predtým dievčenských kategóriách a zrejme teda aj biologicky ide o ženu), tzn. používal by som konzistentne ženský rod. Na používanie „onikania“ v týchto prípadoch by to chcelo nejaký autoritatívny zdroj z oblasti jazykovedy (tzn. nie zo strany gender aktivistov a spol.), že sa to má do slovenčiny takýmto spôsobom preberať. --Teslaton (diskusia) 11:49, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za mňa pokojne aj ženský rod. Vzhľadom na predošlé pôsobenie mi to príde ako dobrý nápad. Rovnako sa stotožňujem s potrebou nejakého návodu od autority ako v takomto prípade postupovať. Vasiľ (diskusia) 11:52, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Lenže toto opäť nemá základ v zdrojoch, ako som už vyššie upozorňoval.--Jetam2 (diskusia) 11:55, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Je absolútne neskutočné, že Vasiľ dokáže napísať vetu "získal striebro v ženskej kategórii" a vôbec ho netrkne, že tento rod možno nie je najvhodnejší. Keby to bolo aspoň celé v ženskom. Odkaz na rozlišovačku je za mňa scestný, "športovec" nemusí byť chlap, rovnako ako pri pracovných inzerátoch sa nie nutne uvádzajú oba varianty pre obe pohlavia. "Nehovoríme anglicky tak je jedno, akým rodom túto osobu oslovujeme" je tiež úplne skvelý prístup. Transfóbia ako vyšitá, bez ohľadu na zdroje a podobne.
Súhlasím s V&ltzom, očakávať v týchto veciach, ktoré sú nové konceptuálne i v zahraničí, odbornú literatúru v slovenskom jazyku, je takisto trochu scestné. Asi by som napísal niekam na Katedru psychológie FF UK BA, či vedia odkázať na nejaké vhodné zdroje, ale keďže nie som osobne fyzicky na Slovensku (zastaviť sa ich napr. požičať), tak to prenechám niekomu inému.
Vasiľovo komandovanie a toto prepisovanie článkov bez toho, aby to najprv rozriešil, aby sa nastavilo nejaké všeobecné pravidlo, a namiesto toho prepíše komplet celý článok, ma trochu prestáva baviť a pripadá mi to i trochu drzé. Ak chce niečo meniť, mal by existovať spoločenský konsenzus Wikipédie, nie len jeho rozhodnutie. Článok by to dovtedy vydržal a pokojne mohol ostať v pluráli. A to platí i o iných veciach. Toto je komunitný projekt (našťastie), nie snaha jednotlivca. KingisNitro (diskusia) 17:04, 19. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

O onikaní som sám do článku onikanie pridával citáciu [34]. Takže nepíš tu o mne klamstvá. Nebinárna príručka je dokument jednej nadácie/autora, ktorého záväznosť či autoritatívnosť ako zdroja je minimálna (ak vôbec nejaká).
Vyžadovať pri takejto téme odborný a slovenský zdroj je jediná záruka toho, aby celá wiki vôbec mala zmysel. Realita možno nevzniká v SAV, ale zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základate spoľahlivých zdrojov. Teda ideálne akademických ako zo SAV či AV ČR. Aktuálny zdroj o onikaní, onikať. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 441. : „používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty)“. Takže to je použitie onikania, ako honoratív (zastarano).
Teslaton: navrhuješ teda prepísanie do ženského rodu? Vasiľ (diskusia) 20:29, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Je to osoba ženského pohlavia, súťažiaca v ženských (predtým dievčenských) kategóriách. Nie je tam ani v tomto nesúlad ako v prípade niektorých iných trans športovcov, tzn. ženský rod tam IMHO prirodzene patrí. Koniec koncov aj článok na enwiki používal až do júla 2021 ženský rod a zámená. --Teslaton (diskusia) 20:38, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nesúhlas. Ako presne píšeš, „zmyslom encyklopédie je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Text článku cituje zdroje v ktorých sa uvádza, že Alana je nebinárna a používa nebinárne zámená. Ak nie je schodné onikanie treba navrhnúť iný spôsob nebinárneho vyjadrovania.--Jetam2 (diskusia) 21:30, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Čo používa (a že na tom a priposratosti všetkých participujúcich dokázala úspešne vytvoriť hype) je v článku uvedené. Na jej ženskom pohlaví a roli športovkyne (osoba súťažiaca v ženských kategóriách sa v príčetnej slovenčine normálne označuje ako športovkyňa) to nič nemení. --Teslaton (diskusia) 21:37, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Lenže pojem nebinárne zámená tak ako chceš mechanicky preložiť z angličtiny, v slovenčine neexistuje. Nikto nepopiera, že Alana o sebe tvrdí, že je nebinárne a že používa zámená they/them. Problém je, že slovenčina nič takého nepozná. Resp. to nikto nedokázal. Ženský rod je to najschodnejšie riešenie. Vasiľ (diskusia) 21:39, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Áno, v istom zmysle je to najjednoduchšie. Dvaja neLGBTQ (aspoň čo mi známe) chlapi sa dohodnú na niekom úplne neznámom, bez ohľadu na zdroje a reálnu situáciu. No sme na Wikipédii kde je „zmyslom [encyklopédie] je opisovať realitu na základe spoľahlivých zdrojov“. Takže takto to nejde. Onikanie sa v slovenčine preukázateľne používa(lo) a preto nevidím problém použiť ho aj tu.r
PS: Je tiež zaujímavé si všimnúť ako argumentácia inými wikipédiami nie je problém v niektorých prípadoch, v iných sa ju snažíte ignorovať. Ako sa momentálne hodí ;) Nicméně teraz na nie je uvedená ako žena. Má to väčšiu váhu, lebo je to novší stav, doložený zdrojmi (rovnako ako tu).--Jetam2 (diskusia) 21:44, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Používa(lo) sa, no na iný účel. Pre používanie na tento účel (vyhlásim, že sa necítim dostatočne komfortne ako „on“ ani „ona“, celý svet pls., ráčte ma odteraz titulovať ako „oni“) treba seriózny sk zdroj – ako doklad toho, že existuje nejaký odborný konsenzus na vhodnosti takéhoto použitia v slovenčine (že to za nevyhnutné pokladajú queer aktivisti nikto nepochybuje). --Teslaton (diskusia) 21:51, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Jasne som ukázal (tu aj v článku onikanie), že ten koncept sa používa na niečo iné. A zdroj z roku 2020 vyslovne píše, že ide o použitie z minulosti. Vasiľ (diskusia) 21:58, 21. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Inak keď sme pritom tak zdroj od Matice slovenskej tiež nie je úplne neutrálny.--Jetam2 (diskusia) 06:26, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Článok som opravil podľa zdrojov. A.S. sú nebinárni, to je dokladované a musíme to rešpektovať. Tečka.--Jetam2 (diskusia) 06:26, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Kodifikačná príručka nie je neutrálna? To je novinka. Nepíš, prosím, hlúposti. Vasiľ (diskusia) 10:44, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No táto konkrétne, ktorej celú redakciu predstavujú traja dôchodcovia (všetci 80< rokov), zaradili do nej kopu nezmyselných tvarov a úprav, nevyskytujúcich sa ani v praxi (ale rovno zapísané ako záväzné namiesto "starých" tvarov), ktoré s nikým verejne nekonzultovali ani ich nenechali verejne pripomienkovať a vydali ju potmehúdsky v Matici slovenskej, hoci všetky jej predošlé verzie a mnohé iné slovníky vychádzali a vychádzajú vo Vede, vydavateľstve Slovenskej akadémie vied, skutočne nemá svoju neutralitu takú jasnú. Táto publikácia napríklad uvádza Holandsko ako príklad krajiny, kde majú neeurový cent (cent ako stotina meny inej než euro), hoci to tak nie je od roku 2002, takže vyvodzovať akékoľvek závery o používateľnosti ktoréhokoľvek konceptu z krátkeho (aj keby heslo hneď malo viac významov, tak ich nemusia uviesť), slovníka (krátke, povrchné definície) a ešte k tomu všeobecného (nezameriavajú sa na konkrétne témy dosť podrobne) a operovať rokom 2020 (hoci kým dôjde k vydaniu slovníka, trvá to niekoľko rokov a nekontrolujú každé slovo každý deň pred vydaním, pokojne ho ani nemusia opraviť od posledného vydania) nevypovedá dobre o autorovi tejto mentálnej operácie. Pričom ani tá ich definícia nie je celkom správna (onikanie nie je len v dialógu, onikanie nie je len o zámene, ale o slovesnom tvare 3. osoby plurálu atď.).
No a vyhláška Ministerstva kultúry (tu MK-3620/2021-110/6659) automaticky nerobí niečo neutrálnym alebo nekritizovateľným. Lebo to je všetko, čo na kodifikáciu treba, a keď sa minister(ka) kultúry a trebárs i jednočlenný autorský kolektív kvalitatívne hocijakého slovníka spoja, môžu si do jazyka pretlačiť ako kodifikované, záväzné a spisovné úplne hocičo. V&ltz (diskusia) 13:35, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Celý príspevok je stereotypné chápanie osôb vo vyššom veku.
Neviem, akosi mi nepripadá, že tie pokusy o citovanie nebinárnej príručky a Jetamom sú ako zdroje lepšie (autori asi budú mladší, ale že by to bola výhoda, tak to pochybujem).
Pokiaľ viem, tak roky majú status kodifikačného diela štyri knihy a z tých čo sa na wiki citujú najčastejšie (PSP, KSSJ) ozaj nejde o dielo jedného autora. Takže aj takáto úvaha je skôr na blog. Vasiľ (diskusia) 17:26, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Odhliadnuc od vyššieho veku autorov, Matica slovenská nie je v týchto témach zrovna neutrálna, majú svoju ideológiu. „Lobistický dokument“ by som to nenazval (ani príručku o písaní o nebinárnych osobách by som tak nenazval), ale od nezávislej výskumnej inštitúcie majú dosť ďaleko. Stačilo mi pri hľadaní onikania otvoriť matične vydávané Slovenské národné noviny 27/2012.
Zdá sa, že treba opäť pripomenúť, že Wikipédia má veci opisovať také aké sú a nie také ako by ich chceli mať.--Jetam2 (diskusia) 20:00, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ak by to boli odborné výhrady, tak ti aspoň napíšem, že kontaktuj autorov. S takýmito nezmyslami, asi iba blog/facebook. Matica slovenská KSSS 2020 vydala. Nie napísala. To je podstatný rozdiel. Na fakte, že je stále kodifikačnou príručkou to nič nemení. Taká je realita.
Vec je taká, že človek, ktorý sútaži v ženskej športovej kategórii chce byť (v angličtine) oslovovaný inak, resp. v inom zámene. Za mňa je to na poznámku do článku, nie na vymýšľanie umelých jazykových tvarov bez opory v akademických zdrojoch. Vasiľ (diskusia) 20:07, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Medzi vydaním a napísaním je rozdiel, pochopiteľne. Ale v poriadku, predpokladajme teda, že Matica vydáva len-tak hocičo, bez nejakej zvlášť kontroly. V tom prípade ale nemôže na zdroj byť spoľah a skôr platí čo písal kolega vyššie. Čo teda slovník KSSS o nebinárnych ľuďoch hovorí?
Nie sú to umelé jazykové tvary, dokázateľne v slovenčine existovali aj existujú. Zapichnutím hlavy do piesku sa problém nestratí.--Jetam2 (diskusia) 20:38, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Kúp si ho/požičaj a pozri, že kto sú autori a kto publikáciu recenzoval. Platí, že je to akademický zdroj a v tomto prípade aj kodifikačná príručka. Spochybnenie s ohľadom na vek autorov a vydavateľstvo je narýchlo ušitý nezmysel.
V kontexte ako to ty chceš používať je to umelý tvar a neodcitovaný neologizmus. Vasiľ (diskusia) 20:41, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Na veku autoroch mi nezáleží. Platí, že daný zdroj sa problematike priamo vôbec nevenuje a z pozadia vydavateľstva sa dá predpokladať, že sa v dohľadnej dobe ani nebude. To som myslel pri onom strkaní hlavy do piesku.
Neologizmus, ktorý sa reálne používa.--Jetam2 (diskusia) 21:25, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako (dosť aktuálny) dôkaz k tomu, čo znamená onikanie je to dosť výpovedné. Kvôli tomu som KSSJ citoval.
To je presne vec, ktorú treba dokázať. A vzhľadom na to, že wikipédia vyžaduje spoľahlivé zdroje, je (aspoň v rámcovo) jasné, aké by to zdroje mali byť. Príručka jednej osoby ani článkok na to nie je. Vasiľ (diskusia) 21:55, 23. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Tak vážení, čo ste urobili pre skutočné vyriešenie tejto otázky? Okrem toho, že sa stále dohadujete, ktorý zdroj je ok a ktorý nie je? Urobili ste i niečo iné, než že ste sa stále rýpali v jednom slovníku? Takto si riešenie nejakej otázky a problematiky skutočne nepredstavujem a osobne som celkom sklamaný z vývoja tejto debaty.
Ja som kontaktoval Katedru psychológie FF UK v Bratislave so žiadosťou o odborné zdroje, ktoré by sa venovali nebinárnym osobám a ich oslovovaniu. Odpoveď, ktorá mi prišla, vraví, že žiadne takéto odborné slovenské zdroje neexistujú, minimálne podľa znalostí osôb, ktoré sa tým na katedre zaoberajú. Takže akúkoľvek snahu dožadovať sa odborného zdroja by som týmto zavrhol. Buď by som sa teda odkázal na české, alebo zaviedol nejaké "naše" pravidlá, kde si to určíme presne. Ale podľa tejto debaty vidím, že sa asi nedohodneme.
Z JÚĽŠu žiaľ odpoveď stále neprišla, takže ako sa k tomu stavajú jazykovedci netuším.
Aktuálne riešenie článku, ktorý hovorí o "osobe" mi pripadá ako najvhodnejší variant uvedenia tejto tematiky. A čo sa týka citovania bulváru, to je forma, v ktorej sa s tým bežný čitateľ stretne. To mi pripadá ako dostatočne dobrý zdroj na bežné použitie; samozrejme nie ja zdrojovanie vedeckých informácií, ale pokojne na to, ako "sa to používa". KingisNitro (diskusia) 18:18, 27. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@KingisNitro: Tiež som pátral a rozhodil nejaké siete. Taktiež som sa nedopátral zdroja typu SAV. Zdá sa, že fenomén onikania pri nebinárnych osobách nebol ešte (v slovenčine) skúmaný (či už z ideologických dôvodov alebo iných). Napriek tomu dôkazy o jeho používaní sú a nemusíme ani citovať bulvár. Kodifikačné príručky nie sú jediné zdroje informácií. Netreba sa tváriť, že čo v nich nie je neexistuje, zvlášť za podmienok opísaných vyššie. Vidím to na držanie sa toho čo osoba o ktorej je článok reálne používa. V tomto prípade onikanie.--Jetam2 (diskusia) 20:01, 27. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Dokiaľ nebude existovať nejaký odborne podložený názor v slovenskej vedeckej obci, tak sa nemáme o čo reálne oprieť. Hypoteticky by sme sa ešte mohli pozrieť na to, ako k tomu pristupujú českí akademici (kvôli blízkosti jazykov). Horším, ale stále ako-tak prijateľným riešením by bolo spraviť rešerš mainstreamovej slovenskej tlače (teda napr. SME, Hospodárske noviny, Denník N či RTVS, ale nie nové internetové médiá ako Refresher, kde ani nie je jasné aký majú redakčný dohľad nad výstupmi). Formálne najlepším riešením je opierať sa o právny stav danej osoby v štáte, ktorej je občanom, nakoľko encyklopédia by mala čo najpresnejšie odrážať skutočný stav vecí. Držať sa toho, čo osoba reálne používa nemožno pokladať za vhodný prístup, nakoľko jednak sa tu snažíme slovenským jazykom reflektovať prvok prítomný v anglickom jazyku, jednak to otvára dvere subjektívnemu ovplyvňovaniu obsahu článkov zo strany osoby, ktorá je predmetom článku. Také niečo je prijateľné ešte pokiaľ ide o upravenie seba identifikujúceho sa údaju o osobe (napr. príklad s národnosťou [35]), ale nie ak ide o zasahovanie do gramatickej integrity článku.--Lišiak(diskusia) 18:28, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Môžme sa oprieť o zdroje, ktoré už k článku existujú. Skutočný stav vecí sa nachádza práve v osobe. Právny stav nasleduje skôr pomaly. Ak vôbec nasleduje. A inak ako by si to vôbec chcel kontrolovať? Bežne nemáme prístup k lekárskym dokumentom alebo legálnym či už domácich alebo zahraničných osobností. Ak máme tak snáď len cez doxing a to snáď nejdeme považovať za správnu cestu. Aký je rozdiel pri národnosti? Ani tu nemáme prístup k potrebným dokumentom a zrazu je seba identifikácia celkom v poriadku? Celkom slušný dvojitý štandard.--Jetam2 (diskusia) 19:31, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Národnosť alebo vierovyznanie je vo väčšine jurisdikcií založené len na vyhlásení (sebaidentifikácii) jednotlivca, takže pokiaľ takáto osoba skontaktuje Wikipédiu (pričom je overené, že ide skutočne o ňu) a požiada o zmenu údaju v článku, tak to možno brať za dostatočný doklad (príklad: Dostálové symbolické menenie si národnosti na webe NR SR).
Ak ide o rodovú identitu, také niečo treba spomenúť, ale nemožno na základe toho svojmyseľne prekopať alebo odignorovať zaužívané pravidlá pravopisu. Ak sa o niečo odborné bude dať oprieť, tak túto otázku môžeme otvoriť, ale ešte aj tie úvahy o onikaní pre nebinárny rod či o alternatívnych zámenách sú len v stave námetu na diskusiu, nejde o uzavreté témy ani len v tej úzkej komunite.
Pokiaľ nemožno zistiť právny stav, tak treba vychádzať z najspoľahlivejších zdrojov, ktoré tento stav reflektujú (príklad: podoba mena biatlonistky Anastasiye Kuzminy). Lišiak(diskusia) 20:58, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Na margo ešte poznámka k tomu, čo vyššie písal @V&ltz: : 5. vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka obsahuje v perexe na neočíslovanej strane 4 nasledovnú informáciu:

Redakcia 5. vydania

Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., PhDr. Mária Pisárčiková, PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Prof. PhDr. Ján Horecký, DrSc., prof. PhDr. Jozef Mistrík, DrSc.

Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., PhDr. Marta Marsinová, PhDr. Ivan Masár, Mgr. Štefan Michalus, PhDr. Štefan Peciar, CSc., PhDr. Mária Pisárčiková, PaedDr. Matej Považaj, CSc., Mgr. Viera Slivková, PhDr. Elena Smiešková, doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc., Mgr. Milan Urbančok


Informáciu o Krátkom slovníku slovenského jazyka vzala na vedomie Ústredná jazyková rada ako poradný orgán ministra kultúry Slovenskej republiky 23. 10. 2019. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyhlásilo toto vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka za jednu zo základných kodifikačných príručiek zahŕňajúcich opis kodifikovanej podoby štátneho jazyka Slovenskej republiky.

Čiže tú nemiestnu narážku na vek editorov (čo mimochodom možno klasifikovať ako prejav ageizmu) alebo na „potmehúdske“ vydanie v Matici slovenskej by som si vskutku odpustil. Ide o riadnu kodifikačnú príručku, ktorá prešla rigoróznou redakčnou kontrolou a recenzným konaním. Pokus o diskreditáciu obsahu slovníka, pretože ho vydala inštitúcia, ktorá zároveň vydáva noviny pochybnej kvality (mimochodom redakcia novín je odlišná ako redakcia vydavateľstva) je rovnako nemiestne. Argumentovať treba ohlasmi a recenziami odborníkov, nie dojmami.--Lišiak(diskusia) 18:57, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Vďaka za zahrnutie zoznamu. Tak či tak ale o nebinárnych ľuďoch nedodali nijaké inštrukcie, ktorých by sme sa mohli (podľa niektorých mali) chytiť. Opierame sa teda o nič iné ako absenciu, prázdno, vákuum... Ovce sú modré, lebo zatiaľ nikto nenapísal, že by neboli. Nech teda odborníci dodajú (odborné a nestranné) ohlasy a recenzie.--Jetam2 (diskusia) 19:31, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Lišiak, takéto uvedenie "nasledovnej informácie" z perexu na neočíslovanej strane 4 je značne problematickým (až zavádzajúcim) vytrhnutím z kontextu a vôbec nereflektuje skutočný stav. Takticky obchádza napríklad skutočnosť, uvedenú na strane 2, že viac ako polovica z autorského kolektívu (7 z 12 ľudí), je po smrti (pri mene označení krížikom: Marsinová, Masár, Michalus, Peciar, Slivková, Smiešková, Urbančok), teda zostali na žive traja spomínaní redaktori, plus Doruľa a Tibenská. Pri piatom vydaní KSSJ sa totižto uvádzajú aj spoluautori predošlých vydaní, lebo sa vychádza zo staršieho textu, ale reálne na finálny obsah súčasnej verzie už nemohli mať žiaden dosah. Takisto zamlčiava informáciu, že popri redakcii 5. vydania (Kačala, Pisárčiková, Považaj) bola aj hlavná redakcia, ktorú tvorili len Kačala a Pisárčiková (teda hlavné slovo pri zmenách oproti staršiemu vydaniu mali oni dvaja, ale už im do toho nemohlo "kecať" toľko ľudí, ako predtým). Ústredná jazyková rada informáciu o KSSJ "vzala na vedomie" [reda: "Robíme novú verziu KSSJ." Rada: "Aha, fajn."], pričom hlavný editor KSSJ bol zároveň predsedom ÚJR, recenzné konanie sa nemôže vzťahovať na aktuálne vydanie, keďže Ján Horecký zomrel v roku 2006 a Jozef Mistrík v roku 2000 (teda súčasná verzia ako celok neprešla recenzným konaním) a rigorózna redakčná kontrola asi nebude celkom rigorózna, keď sa tam spomína napríklad ten holandský neeurový cent, čo nie je pravda od roku 2002 (a nie som si istý, z čoho vlastne vyplýva to presvedčenie o rigoróznosti).
No a k tomu ageizmu (Nemáme k tomu slovu aj slovenský odborný zdroj? Nemali by sme článok spojiť s článkom vek (demografia)?), nešlo mi ani tak o vek samotný (ak sú to schopní ľudia, pokojne nech majú aj dvesto), ako skôr o nízky počet ľudí a vekovú homogenitu. Ľudia v rôznom veku majú rôzne záujmy, patria do rôznych sociálnych skupín, sú im dostupné rôzne možnosti v živote, majú rôzne telesné a duševné prežívanie a ľudia sa na základe rôzneho veku správajú k iným ľuďom rôzne, čo sa, samozrejme, odráža aj na ich svetonázore, schopnostiach, vedomostiach a v tomto prípade aj slovníkovom spracovaní, a to nemožno ignorovať. Ak teda celonárodný slovník, ktorý má zachytávať (spisovnú) pestrosť jazyka zostavujú traja ľudia v podobnom veku a s podobnými názormi a následkom toho v slovníku uvádzajú kopu nezmyselných tvarov (našťastie isté len ako variantné: hárddisk, hepyend, autsajder, vorkšop, rejting, whiska, toust atď. a nanešťastie niektoré rovno ako kodifikované napr. notbuk [notebook], fejsbúk [facebook], aparteid [apartheid]), ktoré síce vyplývajú z ich zaužívaných metodologických názorov, ale nemajú oporu v úze, alebo niektoré témy obchádzajú/neriešia/ignorujú (z objektívnych príčin daných, okrem iného, aj vekom), tak sa nechcem "vasiľovsky" tváriť, že Krátky slovník slovenského jazyka je kľúčom k všetkému poznaniu a ak on niečo neuvádza alebo uvádza v rozpore s objektívnou realitou, tak sa mýli realita. Pričom teda v tomto prípade sa definícia onikania od verzie z roku 2003 nezmenila, ale jeho používanie sa posúva, i keď to teda zatiaľ nie je celkom mainstreamový postup s piatimi červenými pečiatkami a štósmi popísaného papiera. Vydavateľský profil Matice slovenskej je dlhodobo "všakovakej kvality" a som presvedčený, že vzhľadom napríklad na spomínané širšie nekonzultované "poslovenčovanie" niektorých slov voľba padla práve "potmehúdsky" na MS, lebo vo Vede by ich s tým zrejme niekam poslali. Ak by to tak nebolo, nevidím dôvod, prečo by im tam inak nevytlačili piate vydanie slovníka, hoci im tam vytlačili predchádzajúce štyri verzie (s plus-mínus rovnakým autorským zložením okrem zosnulých) a Veda stále tlačí mnoho iných odborných publikácii (vrátane slovníkov).
P. S. Pokiaľ ide o kolektív aktuálneho KSSJ, trebárs taký Ján Kačala je prípad sám o sebe. Mal som tú príležitosť zažiť ho osobne a hoci jeho zásluhy na poli syntaxe sú prínosné a obdivuhodné, niektoré iné jazykovedné počiny a v tomto prípade "lexikografické avantúry" bude slovenčina predýchavať ešte dlho. Na malú ilustráciu odporúčam prečítať si tento článok a následne ho porovnať s týmito troma (od strany 91), prípadne aj článok Purizmus v diskriminačnom diskurze (obe časti) od Slavomíra Ondrejoviča (skvelé čítanie). Nie všetko sa však dostane na stránky vedeckých časopisov, lebo si zachovávajú istú mieru autocenzúry. To však neznamená, že moje postoje k autorom sú veštením z čajových lístkov alebo náhodným hejterstvom. V&ltz (diskusia) 23:17, 28. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ešte jedna poznámka - námet na čítanie: vedecký článok ako podklad k tomu, čo som uvádzal skôr, že kodifikačnú príručku môže vydať aj jeden autor a zaradiť si tam, čo chce, o Matici slovenskej ako vydavateľstve na potmehúdske účely a spomína sa tam aj Ján Kačala. Táto situácia sa reálne týka kodifikačnej príručky Pravidlá slovenskej výslovnosti, ktorú napísal len Ábel Kráľ a hoci text mal množstvo odborných výhrad, vydal ju a to v Matici slovenskej. Teda ten článok: Slovenská výslovnosť a jej kodifikácia z časopisu Slovenská reč (4/2009). V&ltz (diskusia) 15:02, 30. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nuž, tento príspevok síce už ubieha od témy, no jeho implikácie sú dôležité pre redakčnú diskusiu (akurát, že v inom vlákne). Pokiaľ autori uvádzajú vo vydavateľských údajoch recenzentov bez akejkoľvek zmienky, že nejde o recenzentov tohto aktuálneho vydania, tak je to neetické zavádzanie čitateľa. Neviem ako operuje Ústredná jazyková komisia, každopádne sa zdá, že ide o viac politický než odborný orgán. (Opäť: Je to na inú diskusiu, k tejto veci sa spomínala len definícia onikania v KSSJ, ktorá je rovnaká aj v starších vydaniach a inde, tzn. onikanie ako oslovovanie nebinárnej osoby u nás nie je doložené nielenže odborne, ale sotva sa nájdu nejaké zmienky v publicistických výstupoch). Lišiak(diskusia) 16:41, 2. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Osobné nezhody prosím riešiť s dotyčnými osobami, resp. (najmä) určite nie na wiki. Vasiľ (diskusia) 12:21, 30. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@V&ltz: Vďaka za ďalšiu prácu a za linky na články. Vyzerajú zaujímavo, určite prečítam keď bude čas. S pointou súhlasím. Aj tento spor o zámená je vo svojej podstate spor o realitu vs. preskripciu. Vystihol si to, myslím, dobre. Nemôžme sa tváriť, že kodifikačné príručky sú kľúčom k všetkému poznaniu. Rovnako tak nemôžme čerpať len napr. z Biblie.--Jetam2 (diskusia) 12:58, 30. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Realita je taká, že človek súťažiaci v ženskej kategórii športu vyžaduje v angličtine oslovovanie iným zámenom, ako je bežné. Nič čo by vyžadovalo zavádzanie svojvoľných kategórii a konštrukcií v slovenčine, ktoré sú bez opory v akademických zdrojoch. Vasiľ (diskusia) 07:04, 31. august 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Túto debatu možno uzavrieť tak, že pokiaľ nebude doklad aspoň v podobe vyjadrenia odbornej osoby (ideálne jazykovedca, no aspoň od psychológa, sociológa ap.), tak nemá zmysel túto tému ani otvárať.--Lišiak(diskusia) 16:45, 2. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

To ale nie je úplne návrhom riešenia do budúcna. Ako teda takéto články písať? Odosobnene v podobe "osoba"? Alebo podľa pohlavia priradeného pri narodení (AMAB/AFAB)? KingisNitro (diskusia) 17:37, 2. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Vasiľ, Exestosik, Jetam2, V&ltz, KingisNitro: Sformuloval som to do tohto návrhu usmernenia, ktoré je podľa mňa vhodným kompromisom rešpektujúcim aj aktuálnu pravopisnú úpravu. (Ping aj na ostatných diskutujúcich.) Lišiak(diskusia) 18:08, 3. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ďalšia diskusia (k návrhu odporúčania) presunutá sem. --Lišiak(diskusia) 02:34, 4. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Názvy čl. britských kráľovských potomkov, reflektujúce nové tituly

@Jetam2, KasciJ, Lalina, Lišiak, V&ltz: Čaute. V súvislosti s novým titulom pre Williama a Catherine, ktorí už boli presunutí na tvary William, princ z Walesu a Catherine, princezná z Walesu, bude zrejme potrebné popresúvať aj ich potomkov. Nové anglické tvary zhŕňa napr. BBC (Royal Family tree: William confirmed as Prince of Wales).

Otázka je, aké presne tvary použiť tu. Napr. Charlotte má celé meno „(Her Royal Highness) Princess Charlotte of Wales“ a na enwiki je pod tvarom en:Princess Charlotte of Wales (born 2015) (zátvorkové rozlíšenie je tam kvôli historickým princeznám Šarlotám z Walesu, o ktorých tu ale články nemáme, takže to tu nateraz nie je podstatné).

Do úvahy prichádza:

Prípadne ešte inak (prívlastky by sa dali dať do zátvorky ako rozlíšenie), vie niekto, čo je formálne správne? --Teslaton (diskusia) 14:56, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pokiaľ som správne zachytil v diskusii na enwiki, tak titul majú odvodený od rodičovského, kým nezískajú vlastný titul, ale titul nie je „princ/ezná z Walesu“ viď tu a tu, ale len že je to princ/ezná z Walesu. Ale presne z tohto dôvodu som to včera nepresúval, pretože som nevedel ako to formulovať. Ja by som ponechal doterajší tvar a prípadne v zátvorke doplnil princ/ezná napr Charlotte z Walesu (princezná), aby sme sa vyhli nejednoznačnosti, že Princezná z Walesu sa volá Charlotte a nie Kate.--KasciJ 15:23, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako tak pozerám na tie diskusie, ich titul je „princ/princezná [Spojeného kráľovstva]“ a pomenovanie „z Walesu“ je len šľachtický predikát prebraný z titulu ich rodičov, resp. určený podľa vojvodstva ich rodičov (tzn. nejde o titul princa/princeznej z Walesu). Takže sa tiež prikláňam k názvu Charlotte z Walesu (princezná). Korektnou alternatívou by bol názov princezná Charlotte z Walesu. Lišiak(diskusia) 15:37, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zdá sa mi, že dnešné tituly princ z Walesu a princezná z Walesu sa vzťahujú len na následníka trónu a jeho manželku (teda na Williama a Catherine). Osobne by som sa radšej vyhol zápisom, kde je titul na prvom mieste (teda „Princezná Charlotte“). Prípadne môžeme z WMSK oficiálne skontaktovať Katarínu Strýčkovú, ktorá sa dlhodobo venuje britskej kráľovskej rodine (Denník N, viď nedávny rozhovor; avšak vzhľadom na súčasné udalosti môže jej odpoveď prísť neskôr). Lišiak(diskusia) 15:26, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No ten aspekt (s odvodením) je IMHO v angličtine zohľadnený práve tým, že to nie je „Charlotte, princess of Wales“ ale „Princess Charlotte of Wales“, v každom prípade prefix „princess“ je v angličtine podľa zdrojov zjavne súčasťou mena. Otázka je, či sú argumenty prečo to ev. dodržať aj tu, alebo zostaneme pri Charlotte z Walesu („princezná“ ako rozlíšenie v zátvorke, ako spomína vyššie KasciJ, mi tam už príde nadbytočná, keďže názov zrejme bude aj bez toho nateraz jednoznačný). --Teslaton (diskusia) 15:37, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Inak aj doteraz (tzn. pred 8. septembrom) mala na enwiki názov čl. s princeznovským prefixom – „Princess Charlotte of Cambridge“ [36], zatiaľ čo tu len „Charlotte z Cambridgea“. --Teslaton (diskusia) 15:42, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Presunul by som ju zatiaľ na princezná Charlotte z Walesu, čo vzhľadom na metodológiu písania názvov článku trochu neobvyklý, no aspoň korektný tvar. Budeme ale potrebovať diskusiu o názvoch článkov o šľachticoch, najmä moderných monarchistických rodinách (napr. ako je to s predikátom, keďže ten napr. pri uhorských šľachticoch v názve článku nepíšeme). Lišiak(diskusia) 15:49, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Inak, @Lalina: Keď tam dávaš to oslovenie („Jej kráľovská výsosť“, resp. v oficiálnych dokumentoch sa to zvykne písať všetko veľkými začiatočnými písmenami ako „Jej Kráľovská Výsosť“), treba k tomu otvoriť diskusiu, nakoľko takto to nemáme v iných článkoch. Totižto tých oslovení je pomerne veľa a ak to chceme písať, mali by sme to robiť konzistentne aj pri kardináloch, veľvyslancoch atď. (Osobne som radšej za to, aby sme to neuvádzali – encyklopédia je písaná odborným/náučným jazykovým štýlom, pričom toto sa týka viac administratívneho štýlu.)--Lišiak(diskusia) 15:55, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Oslovenie by som do úvodu článku/definície tiež nedával.--Jetam2 (diskusia) 16:26, 10. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To oslovenie tam nepatrí, neviem čo som mala za zatmenie slnka, robila som na viacerých článkoch naraz. Áno, má to byť všetko s veľkými písmenami.
Jej titul je princezná Charlotte z Walesu, keďže je princezná rodom, ale nie je to jej vlastný titul. Ale keďže my nedávame tituly do názvov, tak názov má byť Charlotte z Walesu, tak ako napríklad Magdaléna z Valois.--Lalina (diskusia) 18:11, 10. september 2022 (UTC) P.S. Správne by malo byť napr. Albrecht III. z Habsburgu, nie Habsburský, ale naši jazykovedci ...Odpovědět[odpovedať]

Redaktor:Domi Demko to už začal iniciatívne presúvať na tvary s prefixom Princ/Princezná. Osobne som (rovnako ako Lalina) na pochybách, či je ten prefix žiadúci/nevyhnutný, tzn. či nestačí len Charlotte z Walesu, Louis z Walesu, atď. a prefix uviesť len v úvodnej def. Pokiaľ som si vedomý, pri žiadnom inom princovi/princeznej prefix ako súčasť mena priamo v názve čl. nemáme. --Teslaton (diskusia) 19:14, 11. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Osobne som za tvar bez prefixu, bude to tak konzistentnejšie. Lišiak(diskusia) 15:37, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Presunula som to.--Lalina (diskusia) 16:56, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za mňa určite tvar bez prefixu ako napr. Charlotte z Walesu. Teoreticky by to šlo formou Charlotte z Walesu (princezná). Avšak tradične sa tituly uvádzajú v úvodnej definícii takže by to bola trochu nadpráca. Pozerám, že by trebalo potom presunúť aj Dianu.--Róbert Jahoda (diskusia) 17:02, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Robert Jahoda: Nie je dôvod na princeznú v zátvorke, keďže Charlotte z Walesu musí byť princezná, inak by nebola Charlotte z Walesu.--Lalina (diskusia) 17:12, 12. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Presuňte, pls, Princ Louis z Walesu na Louis z Walesu, mne to nejde. Vďaka. --Lalina (diskusia) 02:22, 13. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Názvy článkov o (bilaterálnych) vzťahoch medzi štátmi

(presunuté zo stránky Diskusia:Slovensko-uzbecké vzťahy --Lišiak(diskusia) 11:18, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Je potrebné zjednotiť zásady určovania názvov takýchto článkov (porovnaj kazašsko-slovenské vzťahy, vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými).

Osobne som hoci aj za dlhší opisný názov „bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom“ (ak nám ide len o bilaterálne vzťahy), „vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom“ (zahŕňajúc aj multilaterálne vzťahy, napr. skrze členstvo v medzinárodných organizáciách) alebo obšírnejšie „[bilaterálne] vzťahy medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou“. Lišiak(diskusia) 11:18, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Otázka je čo presne chceme čo by mali články obsahovať. Názvy „vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom“ alebo „[bilaterálne] vzťahy medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou“ sú striktne vzťahy na úrovni štátov. Názvy typu kazašsko-slovenské vzťahy môžu zahrňovať aj spoluprácu na úrovni miest alebo inštitúcií, celkovo je to voľnejší termín.--Jetam2 (diskusia) 12:10, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nuž ak to pojmeme takto zo širšia (napokon takto je koncipovaný článok kazašsko-slovenské vzťahy), tak sa prikláňam k tvaru „vzťahy medzi Slovenskom a Kazachstanom“, alternatívne k tvaru „kazašsko-slovenské vzťahy“.
Malú nevýhodu pri tvare s adjektívami vidím v tom, že pri štátoch, ktorých názov obsahuje spojovník to môže vytvárať dojem, že článok zahŕňa tri štáty (napr. formuláciu „česko-slovensko-poľské vzťahy“ možno vyložiť aj ako vzťahy medzi súčasným samostatným Českom, Slovenskom a Poľskom, podobne „rakúsko-uhorsko-nemecké vzťahy“, keďže aj pri dualistickej monarchii spadala agenda zahraničnej politiky do kompetencií centrálnej vlády, Rakúsko a Uhorsko nevystupovali ako samostatné subjekty medzinárodného práva). Lišiak(diskusia) 16:55, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Čo sa týka tvarov, keď už tu máme pozakladanú tú fúru podkat. v Kategória:Bilaterálne vzťahy Slovenska (v podobe argentínsko-slovenské vzťahy‎), možno by nebolo zlé použiť identické tvary už aj pri názvoch čl.
Druhá vec potom, že čím je definované poradie? Ad-hoc, alebo sú ohľadom toho nejaké zvyklosti? Lebo čo sa týka kat., v Kategória:Bilaterálne vzťahy Slovenska sú tvary so Slovenskom na druhom mieste, kdežto napr. analogická česká cs:Kategorie:Bilaterální vztahy Česka to má opačne (Česko na prvom mieste). --Teslaton (diskusia) 17:05, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Neviem či na také niečo existuje úprava, no pokiaľ ide analogickú problematiku bilaterálnych medzinárodných zmlúv, ich názvy sa v slovenskom znení uvádzajú v tvare Zmluva/Dohoda/... medzi Slovenskou republikou a XY o XZ (pozri zoznam zmlúv na webe MZV SR, oznámenia MZV SR v Z. z. na Slov-Lex-e). No viac a odbornejšie by k tomu vedel povedať právnik či protokolista. Lišiak(diskusia) 17:40, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]


Stôl s návrhmi v Kaviarni sa používa na diskusie o nových nápadoch a návrhoch, ktoré sa netýkajú politiky.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole návrhov

Skončené, prebiehajúce a navrhované hlasovania nájdete na Wikipédia:Hlasovania.

Archív návrhov

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie alebo vyriešené diskusie) sú presúvané do archívu.

Pomenovávanie článkov o medzinárodných vzťahoch medzi dvoma štátmi

Zatiaľ tu článok takého charakteru (nanešťastie) nemáme, no do budúcna možno predpokladať ich vznik, preto by sme sa mohli dohodnúť na preferovanej forme názvu. Napr.:

  1. medzinárodné vzťahy medzi Slovenskom a Spojenými štátmi alebo medzinárodné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Slovenskom,
  2. bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Spojenými štátmi alebo bilaterálne vzťahy medzi Spojenými štátmi a Slovenskom,
  3. slovensko-americké vzťahy alebo americko-slovenské vzťahy.

Pri možnosti 2. názov naznačuje, že jeho obsahom majú byť len vzťahy medzi tými dvoma štátmi, teda by sa nemal venovať vzájomným vzťahom uzatvoreným na princípe multilaterality (v tomto prípade napr. spoločné členstvo v NATO a čo z toho vyplýva pre vzájomné slovensko-americké vzťahy), preto sa prikláňam k variante 1. Varianta 3. je kratšia, no menej jednoznačná (navyše sa vyhneme problematickým prípadom, kedy je spojovník súčasťou názvu štátu, napr. česko-slovensko-sovietske vzťahy, rakúsko-uhorsko-nemecké vzťahy). Z ostatných variant sa môžu spraviť presmerovania, podľa mňa aj bez nutnosti toho, aby sa presmerovávané výrazy dávali do úvodu článku tučným písmom.

Mali by sme sa dohodnúť aj na poradí písania názvov štátov (abedecne alebo inak?).

V každom prípade by sa mali používať skrátené pomenovania štátov podľa štandardizovaného názvoslovia štátov.--Lišiak(diskusia) 08:20, 13. február 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Máme - Kazašsko-slovenské vzťahy. --2A02:AB04:27BD:D900:58E9:3D53:CB23:B7C6 17:05, 13. február 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vďaka, tak potom je to lepšie než som predpokladal. Každopádne bolo by dobré si dohodnúť tú tvorbu názvu.--Lišiak(diskusia) 06:55, 14. február 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Lišiak: Bez náväznosti na túto diskusiu som pred nejakým časom začal s tvorbou kategórií tohto typu: Kategória:Slovensko-ukrajinské vzťahy, nad ňou sú potom Kategória:Bilaterálne vzťahy Slovenska a Kategória:Bilaterálne vzťahy Ukrajiny.--Jetam2 (diskusia) 22:04, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Návrh na pridanie ukrajinskej bikolóry do loga slovenskej Wikipédie

@Wizzard, Pelex, Pe3kZa, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: V dôsledku prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu a s cieľom vyjadriť solidaritu s brániacim sa ukrajinským ľudom, vrátane našich kolegov z Wikimedie Ukrajina, navrhujem, aby sme ako redaktorská komunita slovenskej Wikipédie umiestnili do loga slovenskej Wikipédie ukrajinskú bikolóru (na inšpiráciu: aktuálne logo ukrajinskej Wikipédie, hoci osobne by som si prestavoval skôr niečo na spôsob šerpy, ale to záleží od „rezidenčného grafika“). Na takýto krok postačí zhoda našej komunity a s podobným krokom máme skúsenosti z minulosti, hoci sa to týkalo príležitostí iného charakteru.--Lišiak(diskusia) 13:25, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Súhlasím. --Wizzard (diskusia) 13:43, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Za mňa ak tak nejak vizuálne decentne (na spôsob toho, ako má UA farby zapracované v logu napr. Denník N alebo Postoj). Nie som ale po pravde moc nadšenec týchto deklaratívnych kampaní, má to trochu charakter takej stádovitej povrchnosti (akákoľvek reálna pomoc, od individuálnej až po štátnu, je samozrejme iná vec). --Teslaton (diskusia) 14:29, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Áno, niečo také som na mysli. (Reálna pomoc samozrejme prebieha tiež.) Lišiak(diskusia) 15:35, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Niežeby som nepodporovala Ukrajinu - aj materiálne - ale nemala by byť Wikipédia politicky neutrálna? --Eryn Blaireová (diskusia) 15:46, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Rozumela by si si asi s von Clausewitzom („vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami“ ;) --Teslaton (diskusia) 15:55, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Vidím to takto: na Wikipédiu chodia ľudia s rôznymi názormi, aby získali dôveryhodné informácie. Tak to bolo pri covide, očkovaní, ďalších témach, ktoré polarizujú spoločnosť. Aj pri invázii Ukrajiny by sme mali zostať neutrálny. Ak čitatelia uvidia ukrajinskú bikolóru hrozí, že si povedia, že načo čítať Wikipédiu, veď je jasne predpojatá. Denníku N vlajočka veľa čitateľov neuberie, nečíta ho veľa ľudí, ktorí majú sklony k hoaxom, veriť ruským trollom, dezinformáciám atď., tí tam už z presvedčenia nepôjdu. Prídu, ale sem a hneď ich stratíme a možno ešte viac prepojíme s tzv. „alternatívnymi“ médiami. IMHO by sme mali predovšetkým pracovať na aktualizácii článku Ruská invázia na Ukrajinu, môžme ho rozšíriť aj o možnosti pomáhania. Toto je náš „produkt“ a naše poslanie.--Jetam2 (diskusia) 18:22, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Súhlasím. Nie je to potrebné. Máme to tu už niekoľko rokov politicky úplne pod kontrolou. Všetky dôležité politické články sú patrične spracované a jednostranné, prípadné opačné názory sa ponechajú len v malej miere, aby to vyzeralo. Kolegu asi zabudli informovať v centrále. Takto okato provokovať neprispieva k našej veci, treba myslieť strategicky. Aj on sám by to radšej mal písať pod nejakým nickom, je príliš nápadný. Sláva Ukrajine! 2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 18:34, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
A ty si ktorý kolega? --Vegetator (diskusia) 19:44, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To je jedno. Hlavne, že to spoločne zvládame. Sláva Ukrajine! Sláva vakcíne proti covidu!2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 19:57, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nepríde mi moc vtipné, robiť si prdel zrovna z národného pozdravu, ktorý im zostal ako symbol vzdoru (siaha btw. ešte nejaké tie desaťročia pred časy banderovcov, s ktorými ho tak radi asociujú ruské kanály). Spomeň si raz, ak na to nebodaj príde a budeš stáť zoči-voči rovnakej primitívnej hrubej sile.--Teslaton (diskusia) 20:53, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Sláva XY znamená sláva XY nič viac a nič menej. A pokiaľ nemáš poňatia o pozadí terajšieho konfliktu, je lepšie mlčať. Aspoň sa nestrápniš nevedomosťami tak, ako si to urobil teraz. 2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 22:24, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hrubé poňatie mám, aj o ruskom naratíve. Nič ospravedlňujúce takéto riešenie v ňom ale nenachádzam. --Teslaton (diskusia) 01:13, 10. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Rovnako ako vyššie kolegovia si myslím, že by sme mali zostať neutrálny. Tak ako Jetam2 spomenul radšej zamerať naše sily na tvorbu kvalitného obsahu a na boj proti vandalom. Rozumná by bola možno nejaká aktivita v rámci Wikijari alebo nejaká reálna či individuálna pomoc.--Róbert Jahoda (diskusia) 19:59, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Napíšem o tom ešte osobitne inde, no reálna pomoc prebieha (viď tu). Lišiak(diskusia) 21:02, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Nemyslím si, že by sme mali mať záujem nabiehať ľuďom, ktorí sa buď zo zlomyseľnosti alebo z neznalosti v tejto vojne zastávajú ruskej vlády. Oni napokon majú na „americkú“ Wikipédiu už dávno utvorený názor (veď stačí pozrieť na články ako ZEM & VEK, Hlavné správy či REPUBLIKA, či v nich budú vzbudzovať dojem nestrannosti). Osobne som toho názoru, že pokiaľ sme svojho času vedeli vyjadriť postoj k návrhu smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, tak by nemal byť problém to isté učiniť pri záležitosti, kde je politicky ďaleko širší konsenzus.--Lišiak(diskusia) 21:00, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Správne. Hlupáci sú to. Na 25 rokov za mreže s nimi. Tak myslia nikým neovplynení vzdelaní Slováci. My vieme, čo je pravda. A natlačíme vám ju aj do dobrovoľného projektu na šírenie informácií. A sme pri tom úplne nenápadní. Nikto si to za tie roky nevšimol. 2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 22:27, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Dodatok: A všetkých, čo tu hore uvádzaš samozrejme zakážame a zablokujeme. To je jasné. Len treba chvíľu počkať. Sme demokrati. A voľby máme v suchu. Tak sa to robí! Dedinčania vedia ako na to. 2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 22:59, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Je to možné, ale určite je „stredný prúd“, ktorý váha čo sledovať. Spomínaná smernica sa Wikipédie priamo týkala. Za mňa nie je bikolóra dobrý nápad.--Jetam2 (diskusia) 21:09, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tak s týmto postojom nesúhlasím. Pokiaľ vieme dôjsť na základe spoľahlivých a nestranných informácií k tomu, že morálne správne a pravdivé je podporiť Ukrajinu, tak by sme nemali byť zdržanliví vyjadriť to aj symbolicky, najmä keď je to takmer jednohlasné gesto šíriace sa celým svetom. Po prvé, ten akýsi „stredný prúd“ zase nie je až tak početný, ako sa snažia navodiť dojem niektorí ľudia na sociálnych sieťach.
Po druhé, podporu Ukrajine verbálne vyjadruje drvivá väčšina politického spektra (nech už majú rôzne postoje k DCA, NATO, dodávkam zbraní či sankciám) a explicitne anti-ukrajinský názor zastáva len ruskí establišment a hŕstka našich exotov.
Po tretie, v minulosti sme tu už riešili „politicky citlivé“ témy. Pri proteste proti reforme autorského práva tu nepadlo slovo, že by to mohlo navodiť pochybnosti o nestrannosti článkov o smernici. Na iných Wikipédiách sa protestovalo proti cenzúre v Turecku. Napokon na Slovensku je politicky ešte citlivejšia téma LGBT a feminizmu, pričom Wikimedia Foundation to dosť propaguje aj skrze Wikipédiu. Lišiak(diskusia) 22:23, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To už by pomaly aj stačilo pán kolega. Kazíte nám dlhé roky budované krytie. Všetky tie články z ministerstva obrany atď., čo sme tu povkladali. Kto nám teraz ešte bude brať vážne? Všetko kazíte. Zavolajte do centrály po ďalšie inštrukcie. Sláva!!!2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 22:31, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Pls. skús udržať príčetnú úroveň debaty. Tieto ironizujúce rádoby vtipné vstupy majú charakter trollingu, nie normálnej argumentácie. --Teslaton (diskusia) 22:47, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ja len informujem príčetného kolegu, aby sa miernil. Kazím nám to. Chlapci z poniektorých východných dedín ešte nevedia, ako sa tieto veci správne robia. Treba ich trochu priučiť. A ty pozdravuj v straníckej centrále. Vždy pripravený!2A02:AB04:3140:7400:DC3E:940E:CA4D:C86A 22:57, 9. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Prestaň dookola verklíkovať tie nezmysly.--Lalina (diskusia) 03:05, 10. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Osobne by som bola za, ale mohlo by sa to obrátiť proti nám. Nepotrebujeme, aby nás vláčili kade-tade pre neobjektivitu a spochybňovali nás potom pri iných veciach. S novinami sa nemôžeme porovnávať, nejaké to smerovanie je u každých jasné.--Lalina (diskusia) 03:05, 10. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ja som skôr proti. Doterajšie zmeny loga sa prevažne týkali vnútorných výročí samotnej wikipédie, nie záležitostí zahraničnej politiky. V tomto by som aj zostal. Vasiľ (diskusia) 07:20, 10. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Vzhľadom na to, že doterajšia diskusia ukazuje, že v tejto otázke chýba konsenzus komunity, môžeme to uzavrieť. Ďakujem za všetky konštruktívne vyjadrenia a týmto sťahujem svoj návrh. Na záver si dovolím upozorniť na tento svoj príspevok so zoznamom dôležitých aktivít vyvíjaných wikimedickým hnutím k tejto problematike.--Lišiak(diskusia) 07:29, 10. marec 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Fotografie bez pridanej hodnoty

Ahojte, natrafil som na fotky, ktore nemaju akukolvek informacnu hodnotu - su to nejake momentky z PR akcie, ktore zachytavaju dav ludi okolo verejne cinnej osoby. Mozno ide len o moj cisto subjektivny pocit ale zda sa mi, ze niektori pochopili wikipediu ako bezplatne ulozisko pre ich sukromne fotografie a spravili si z toho fotobanku.

Otazka na vsetkych, ktori pomahate vytvrat obsaha na wikipedii: myslite si, ze taketo fotografie su prinosom pre rozvoj wikipedie alebo naopak - ide len o zbytocny balast, ktory by mal byt odstranovany? (ak je nasledujuci prispevok v zlej kategorii, prosim presunte, nevedel som ho spravne zaradit) Tomáš Bartovič (diskusia) 19:23, 21. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Tbartovic: Tam je pointa iná. Niekto len cez Flickr2Commons naimportoval komplet album [37] (Cyklistická detská tour vo Svätom Jure 2016) z Flickr kanála Bratislavskej VÚC, keďže ide o jeden z mála použiteľných sk zdrojov slobodných fotiek (nafotených profesionálnym fotografom). Zrejme z toho chcel niekde použiť nejaké zábery (Sagana, predpokladám), tak to pre jednoduchosť importol celé. Ako nie je na tom nič škodlivé, akurát by to chcelo importovať s tým, že sa pre to vytvorí samostatná eventová kategória, namiesto naliatia priamo do kat. mesta (resp. iných všeobecných kategórií). Sám som takto importoval trebárs commons:Category:Solo Lamentos od Slávy Daubnerovej alebo commons:Category:Nivy Station opening, September 30, 2021. --Teslaton (diskusia) 20:12, 21. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Aj ked nie som profesional, no fotim so zamerom uverejnit fotku na wiki, snazim sa, aby mala fotka aspon nejaku uroven (niekedy sa stane, ze ju jednoducho nezverejnim pretoze nestoji za nic). Tvoje fotky maju aspon vysoku obrazovu / informacnu hodnotu kdezto tie, na kt. som poukazoval, su na urovni "rodinneho albumu" resp. "fotme o dusu" = balast ktory urcite nezvysuje uroven wikipedie. Co je skoda. Tomáš Bartovič (diskusia) 21:17, 21. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ešte raz: tie fotky vznikli mimo wiki komunity – ako dokumentácia akcie, na ktorej participovala VÚC. Niekto ich v určitom momente hromadne importol na Commons, keďže sú slobodné a je na nich viacero encyklopedicky významných osôb (pričom niektoré momentky z tej akcie sú ev. v pohode použiteľné aj pri všeobecnejších témach). To je všetko, ničoho úroveň to neznižuje (Wikipédie „automaticky“ už vôbec nie, keďže bez explicitného vloženia niektorej z tých fotiek do článku nejakým redaktorom sa to nikde na žiadnej Wikipédii nikomu nezobrazí), akurát je dobré, aby to bolo kategorizované zvlášť ako event, aby to nezaplavovalo všeobecné kategórie. --Teslaton (diskusia) 21:33, 21. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Presunul som to do commons:Category:Detská tour Petra Sagana, Svätý Jur, 2016. --Teslaton (diskusia) 20:44, 21. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Informácie o MHD linkách k danej lokalite v článkoch

Zdravím, možno sa o tom, už v minulosti písalo, ale nie je kontraproduktívne vkladať do textov o geografických objektoch, hlavne lokalitách či uliciach slovenských miest informácie o tom, ako tam chodí MHD? Pozerám na aktivity redaktora @Gateshebe, napr. Zavadilova ulica, Slavín (Bratislava), Na skale (Bratislava), Brežná ulica a iné. Toto nie je dobrý nápad, lebo pri zmenách, ktoré v organizácii MHD stále dejú je nemožné tieto informácie udržiavať správne a aktuálne. Podľa mňa by sme sa mali držať Wikipédia:Čo Wikipédia nie je. Mal som pocit, že v minulosti sa tam explicitne o niečom takom písalo.--Pelex (diskusia) 13:38, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Pelex: Zdravím, informácie je možné udržiavať aktuálne, nakolko sú doťahované zo šablóny {{Zastávka}}, kde sú pravidelne aktualizované z nasledujúcich stránok:,,, popr. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 13:57, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pelex: Zdar. Vec sa riešila minulý rok. Môj názor sa nezmenil, nemyslím, že by tieto informácie boli encyklopedické. Zastávkové šablóny by som z článkov mazal.--Jetam2 (diskusia) 14:57, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
No priznám sa toto som nezaregistroval. Ale ak to funguje automaticky a je to komunitou považované za štandardnú encyklopedickú informáciu v poriadku.--Pelex (diskusia) 20:49, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako je to hodne na hrane, konsenzus to nemalo a nemá a je to z viacerých hľadísk problematické (zdroje – citácie všetkého s tým súvisiaceho sú len extrémne vágne; udržiavateľnosť – stojí fakticky na nadšení jednotlivca). Otázka je, či to ako viac-menej „súkromnú aktivitu“ jedného redaktora „nechať žiť“, alebo je to na odstránenie. Sám si nie som celkom istý (nemožno nevidieť to množstvo času a energie, čo do toho nepochybne vložil). --Teslaton (diskusia) 20:59, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Inak nič zlom voči uliciam v Devínskej ani aktivitám @Gateshebe, ale niektoré ulice, napr. Ulica Jána Poničana, Ulica 1. mája (Bratislava), Delená ulica, Pieskovcová ulica, Uhrovecká ulica, zjavne nespĺňajú kritérium dvoch nezávislých netriviálnych zdrojov. Obávam sa, že nie každá ulica na Slovensku patrí do Wikipédie, len preto, že tadiaľ chodí nejaká hromadná doprava.--Pelex (diskusia) 21:06, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hej, netriviálne pojednania v spoľahlivých zdrojoch sú pri väčšine bežných ulíc problém. Z minulých diskusií a hlasovaní o mazaní je zrejmé, že viacerí redaktori pokladajú ulice za „implicitne“ významné. Osobne mám problém s implicitnou významnosťou čohokoľvek (vrátane ľudí – poslanci, primátori, profesori), ak „to“ je významné na encyklopedický čl., malo by to IMHO obstáť v 2NNSZ teste. Na druhej strane, ak by sme sa toho skutočne dôsledne držali, nezanedbateľná časť existujúcich článkov (možno desaťtisíce) by musela ísť preč... --Teslaton (diskusia) 21:26, 24. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Áno, tie ulice sú problematické. Upozorňoval som na to Gateshebeho aj na jeho diskusnej stránke. Možno by bolo lepšie ulice zakladať na Wikidátach, českí kolegovia sú v tomto pred nami. No i tak, nemali by sme odbočovať od pôvodnej témy MHD šablón.--Jetam2 (diskusia) 09:44, 25. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ako dá sa to zrejme dať na hlasovanie o zmazaní (nejde síce o jeden čl., hlasovať sa ale dá formálne napr. o šablóne, resp. šablónach/moduloch – Šablóna:Zastávka, Modul:Adjacent stations) a v prípade konsenzu na zmazaní strojovo vyhádzať z článkov (~750) sekcie, kde to bolo použité. Máš ale to srdce zrušiť mu takto jedným rozhodnutím niekoľkoročné snaženie? --Teslaton (diskusia) 20:42, 25. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Zdravím, v prvom rade by som sa chcel ospravedlniť za neskorú odpoveď, spôsobenú výpadkom internetového pripojenia. K veci:
@Pelex: Zdravím, po upozornení od redaktora Jetam2 som v uliciach vymenil starý zdroj, ktorý odkazoval na nefunkčnú URL adresu za dva nové, ktoré sú (myslím si) od seba nezávislé.
Ešte jedna vec. Nevytváram stránky pre ulice len preto, aby som tam mohol dať šablónu s výpisom liniek, ale preto, aby tie ulice jednoducho mali stránku, lebo to v šablóne „svieti“ načerveno. Keby bola ulica napr. v Pezinku, nebudem kvoli tomu vyrábať šablónu pre Pezinok, jednoducho tam šablónu nevložím.
@Jetam2, Teslaton: Informácie ohľadom dopravy, resp. dopravného spojenia sú pravidelne aktualizované z vyššie spomenutých stránok:
Zmeny nenastávajú až tak často, aby to nebolo možné aktualizovať. Prebiehajú ~4x do roka v pravidelnom intervale: pred koncom roka (~13.12.), ~marec, začiatok letných prázdnin (~01.07.), začiatok školského roka (~02.09.) a výnimočne boli minulý rok (2021) aj v novembri, kde boli prečíslované trolejbusy z troj- na dvojciferé. Z toho je vela takých, kde sa „len“ mení interval linky alebo sa pridávajú / rušia zastávky na znamenie, čo sa absolútne nedotýka šablóny {{Zastávka}} ani spomenutého modulu, nakolko v šablóne sa nachádza len výpis liniek na danej zastávke, čo neni až také komplikované a neaktualizovatelné. Pri prečíslovaní trolejbusov stačilo v šablóne {{Zastávka}} vyhladať pomocou CTRL+F napr. linku 201 a prepísať ju na 71. Na všetkých stránkach, kde sa nachádza zastávka s linkou 201 (napr. Hlavná stanica), boli v momente tieto staré údaje aktualizované. Toto sa spravilo so všetkými ostatnými linkami (202 – 212) a na každej stránke, ktorá obsahuje šablónu {{Zastávka}} boli tieto údaje aktualizované. Zabere to max. 5 minút.
Napr. na zastávkach v Devínskej Novej Vsi, ako sú „Na hriadkach“, „Ivana Bukovčana“ alebo „Na Grbe“ prebehne zmena liniek fakt vo velmi zanedbatelnom intervale. Posledná velká zmena v DNV prebehla 02.10.2017 (zrušenie linky 24 a 28; predĺženie liniek 21 na zastávku „Volkswagen, VW2“ a 29 na zastávku „Opletalova, VW2“).
Následne prebehla zmena 13.12.2020 v názvoch zastávok, kedy boli premenované zastávky železničných staníc na medzinárodný zápis (ŽST Dev. Nová Ves > Stn. Dev. Nová Ves), ktorý je ale možné zapísať za oddelovač „|“ za názov „ŽST Dev. Nová Ves“ a tým pádom bude šablóna brať aj starý aj nový názov zastávky. Posledná zmena v DNV prebehla 01.11.2021, kedy bola premenovaná zastávka „ČOV DNV“ na „Napájiská“, čo bolo možné vyriešiť, už hore spomenutým sposobom.
Najbližšiou zmenou (platnou od 01.07.2022) bude pridanie zastávky „Gorazdova“ na linke 147, čo sa zase šablóny netýka. Ostatné zmeny (zmeny intervalov, zrušenie linky 25 do Volkswagenu v nedele) nejsú podstatné. Čiže zmena, ktorá sa týka šablóny (len ak je zastávka v šablóne vytvorená) je jedna.
Za mňa je to aktualizovatelné a bola by škoda to len tak odstrániť. Vďaka. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 10:34, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tie MHD linky sú len jeden okruh problému, nevadí vám, že nespĺňajú kritérium zdrojov?--Pelex (diskusia) 13:41, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pelex: Jak nespĺňajú kritérium? Šablóna obsahuje 2 zdroje na a Po Vašej námietke som pridal ešte 2 na a Je to dostačujúce alebo treba na každú jednu zastávku uviesť zdroj? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 13:51, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Prepáčte asi sme sa nepochopili. Podľa mňa je totiž aj problém, či sú významné samotné články o niektorých tých uliciach, pretože o nich neexistujú netriviálne zdroje.--Pelex (diskusia) 13:59, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Prečo by neexistovali? Napr. Vami navrhnutá ulica Na skale (Bratislava) obsahuje 2 zdroje: tento a tento. Keby bolo treba, je možné doplniť aj zdroj z katastrálnej mapy (ZBGIS). Ak tieto ulice obsahuje šablóna, ktorá sa nachádza v článku inej ulice, prečo by o nej nemohol existovať článok. V šablóne bude táto ulica porád „svietiť“ načerveno? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 14:08, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Len to sú práve ukážkové príklady triviálnych zmienok (prostá položka zoznamu/mapy). Netriv. zmienka (hoci stále v laickom zdroji) je aspoň niečo v duchu [38][39]. --Teslaton (diskusia) 14:12, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: A to je potrebné ku každej jednej ulici hladať netriviálnu zmienku? Lebo z toho pohladu, by „skoro“ žiadna ulica nemala článok. A predsa tie dva hore uvedené zdroje potvrdzujú fakt, že ulica existuje a popr. pridaný zdroj na ZBGIS aj to, kde sa ulica nachádza a s ktorými / kolkatimi ulicami sa križuje. Lebo nájsť netriviálnu zmienku na ulicu v DNV, Devíne alebo inej mestskej časti, nachádzajúcu sa mimo centra mesta, je podla mňa dosť zložité až nemožné. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 14:45, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Myslím, že už zahrnutie ulíc do infoboxov mestských častí bolo chybou. {{Devínska Nová Ves}} imho nie je dobrý prístup. Lepšie je, imho {{Piešťany}} kde je vypichnutých len niekoľko dôležitých ulíc, hlavný dôraz je na iné veci.--Jetam2 (diskusia) 19:12, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Jetam2: V šablóne sa síze výpis ulíc nenachádza, ale nachádza sa tam link na Zoznam ulíc a námestí v Piešťanoch, kde sú vypísané všetky ulice v Piešťanoch. A takisto tam svietia načerveno, čiže je možné z nich vytvoriť samostatný článok. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:03, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
To že je technicky možné vytvoriť nejaký článok automaticky neznamená, že je jeho zakladanie žiadúce. Existencia netriviálnych zmienok vo viacerých spoľahlivých sekundárnych zdrojoch je na Wikipédii hlavné kritérium významnosti. Ak sú k niečomu napriek snahe dohľadateľné výhradne triviálne zmienky (alebo nie je splnená iná vlastnosť z 2NNSZ, napr. ide len o primárne zdroje), je to indikácia nedostatočnej významnosti. Zakladať je žiadúce v prvom rade heslá s bezospornou významnosťou. --Teslaton (diskusia) 20:14, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: V poriadku, ale načo potom existuje zoznam ulíc v Piešťanoch, keď neni možné k nim vytvoriť samostatný článok? Nestačí zdroj na stránku, na ktorej sa ulica nachádza (napr. zoznam ulíc v PDF alebo stránka mesta), popr. zdroj zo ZBGIS, ktorý je spolahlivý? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:40, 26. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Nuž ako sa vraví, je lepšie najprv sa pýtať a až potom strieľať, inak môže dôjsť k nepríjemnému omylu. Pravidlo, že článok by mal mať 2 nezávislé netriviálne zdroje nie je žiadna novinka.--Pelex (diskusia) 18:11, 29. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pelex: Ja netvrdím, že to je novinka. Ja som sa len pýtal, prečo sa za 2 nezávislé netriviálne zdroje nepovažuje dotiahnutý zdroj zo šablóny (DPB,, atď.) + zdroj na zoznam ulíc, ktorý sa nachádza na oficiálnej stránke MČ + PDF dokument s výpisom ulíc + zdroj ZBGIS?
PS: Tento odkaz, ktorý je použitý na tejto stránke sa považuje za relevantný zdroj, alebo ani tento ne? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 18:24, 29. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
V tomto prípade DPB a imhd sú triviálne, nakoľko tieto stránky sa zaoberajú dopravou a nie geografiou. Zoznam ulíc zo stránky MČ je triviálna zmienka. Inak ja nespochybňujem encyklopedickú významnosť tých ulíc. Ale články treba zakladať o tom k čomu máte relevantné zdroje, napríklad aspoň knihu u Denvínskej Novej Vsi... určite nejaká existuje. Vami uvádzaná stránka, stačí si ju trochu pozrieť je podľa úvodného popisu praktická úloha, ktorú nejaký stredoškolák realizoval počas štúdia na Škole knihovníckych a informačných štúdií. Informácie, ktoré tam uvádza si niekde prečítal, zrejme celé opísal. Ani neuvádza zdroje.-Pelex (diskusia) 18:48, 29. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Pelex: Skúšal som hľadať knihu o DNV v elektronickej podobe, žiadnu som nenašiel. Pochybujem, že v papierovej podobe(, ak nejaká existuje,) nájdem nejaké zmienky o „všetkých“ uliciach v DNV. Jediné, čo som našiel, je táto stránka (sekcia „ULICE“). >>> Gateshebe (vita / diskusia) 03:31, 30. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Wizzard: Podobný problém s významnosťou má aj Americké námestie (Bratislavský lesný park).--Jetam2 (diskusia) 12:40, 30. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Šablóna „Urgentne upraviť“ do MediaWiki:Edittools

Zdravím. Bolo by prosím možné pridať do „Edittools-u“ aj šablónu {{Urgentne upraviť}}:



PS: Začal som to riešiť aj tu, ale zatial bez SV. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 18:20, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Gateshebe: Dobrý nápad, vďaka.--Jetam2 (diskusia) 18:23, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Toto by som odporúčal riešiť skôr custom redaktorským skriptom (v závislosti od preferovaného editora/toolbaru, pre 2010 viď napr. toto). Cez edittools by bolo treba doriešiť substovanie akt. dátumu (nestačí tam prosto doplniť výraz ako je navrhované hore, pretože okrem toho, že to je neprakticky dlhá položka do toho zoznamu, šablóna by sa volala každý deň s novým dátumom, čo akosi nie je žiadúce, potrebné by bolo vkladať kód, ktorý substne dátum z momentu uloženia stránky). --Teslaton (diskusia) 19:39, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Teslaton: Teoreticky by stačilo, aby sa vložila šablóna {{Urgentne upraviť|}} s umiestnením kurzora medzi „|“ a „}}“. Dátum by sa dal doplniť aj manuálne. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:39, 28. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Vývoj populácie

Ahojte, na anglickej wiki som sa stretol so zaujimavym riesenim ako usetrit priestor v ramci stranky tym, ze data napr. o vyvoji (napr. poctu obyvatelov v priebehu rokov) su struktorovane do tabulky, ktora je umiestnena pri okrajoch / na boku stranky (podobne ako obrazok). Mam na mysli tabulku 'Historical population' napr. na tejto stranke (en wiki)

- Dokazal by som takuto tabuklu "ukotvit" aj na sk wikipedii? Ako? Ak uz existuje nieco podobne na sk wiki, prosim uvedte link, nech sa inspirujem.

-- ako naformatovat tabulku aby mi vypocitala percentualny rozdiel (ubytok / prirastok obyvatelstva v po sebe nasledujucich rokoch)

Dakujem za odpovede. Tomáš Bartovič (diskusia) 05:35, 15. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Dobrý deň, podarilo sa vám to nájsť? Chcel by som niečo také aj na stránku o svojej obci, ak by to šlo. Milan Sojka (diskusia) 14:51, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Je to jednoduché a prehľadné riešenie. Neviem, nakoľko sú dostupné databázy vývoja počtu obyv. sk sídiel, no zrejme by sa to dalo poriešiť komplexne roboticky. Myslím, že je to celkom zaujímavá informácia pre čitateľov i hľadačov dát. --Pe3kZA 16:33, 20. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ide o túto šablónu.--Pe3kZA 14:53, 21. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Myslím, že by bolo fajn mať túto šablónu, ale na druhej strane nevidím v nej veľkú prioritu.--Jetam2 (diskusia) 15:20, 21. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
nebpotrebujem ich prepajat so ziadnou oficialnou databazou (napokon sk urady, statisticky nevynimajuc este dlho nebudu na takej urovni aby dokazali poskytnut api pre wikipediu), ak by slo len o to - tak data do tabulky dokazem nahadzat aj rucne, lenze uvedene sablony z linku su pre en/us-wiki a nedaju sa pouzit pre sk-wiki. Tomáš Bartovič (diskusia) 14:16, 25. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Na prepájanie (na úrovni využitia niečoho oficiálneho ako zdroja dát) nie je potrebné API, trebárs demografické údaje (minimálne od vzniku samostatnej SR) sú zo strany ŠÚ SR dostupné vo forme, bez problémov použiteľnej na hromadné spracovanie. Staršie údaje sú dostupné z publikácií (a samé o sebe nepodliehajú autorskej ochrane, takže by rovnako boli zapracovateľné). Problém je v neochote ľudí, investovať čas a energiu do komplexnejšej koordinovanej systematizácie spracovania článkov sk obcí. Samotné finálne zapracovanie je riešiteľné z veľkej časti strojovo, príprava, opripomienkovanie a doladenie štandardnej formy čl., prežutie dát do vhodnej podoby, atď., je ale projekt, vyžadujúci relatívne dosť času. Pokúšal som sa to v minulosti pár krát otvoriť, bohužiaľ bez väčšieho záujmu o participáciu.
Čo sa týka formy vkladania, preferoval by som nateraz (bez prípadnej širšej dohody na niečom inom) spôsob, ktorý pokiaľ možno 1. zahŕňa aj vizuálnu reprezentáciu (tzn. nie len samotné číselné údaje) a 2. využíva prostriedky, ktoré tu už sú k dispozícii. Viď napr. riešenie s využitím timeline v čl. Veľké Borové#Obyvateľstvo (údaje v druhom grafe sú z dátovej kocky ŠÚ SR, tzn. z jedného, jednoducho dostupného a triviálne citovateľného zdroja). --Teslaton (diskusia) 14:38, 25. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Dakujem vemi pekne za odpoved - najma ten vystupny graf obce Velke Borove. Pouil som ho ako "template" , no ked som do tabulky nahadzal svoje data (roky a pocet obyvatelov), a hodil som nahlad cez wiki vizualny editor, hadze mi to errory pri vsetkych polozkach - menil som vylucne len roky a pocet obyvatelov, tak nechapem preco mi to hadze tie errory
vkladal som tento zdrojak:
Vývoj počtu obyvateľov mesta Svätý Jur
Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj:
Tomáš Bartovič (diskusia) 06:42, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Upravil som, [40]. --Teslaton (diskusia) 06:58, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
dakujem velmi pekne Tomáš Bartovič (diskusia) 19:16, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Tbartovic: Nz., akurát teda za mňa, aj čo sa týka dlhodobej udržateľnosti (graf by sa v tejto forme nafukoval do šírky alebo zahusťoval s každým ďalším rokom) by bolo lepšie buď (1) uvádzať len trend za posledných N rokov (napr. 20 ako v prípade vyššie odkazovaného VB), alebo potom (2) graf preriediť a uvádzať s krokom po K (dvoch/piatich/desiatich, podľa dĺžky obdobia, pre ktoré sú k dispozícii súvislé údaje) rokoch. Riešenie (1) sa dá kombinovať s grafom s údajmi z historických sčítaní, ktorý pokrýva dlhšie obdobie, je ale bez fixného kroku. Viď znova VB. --Teslaton (diskusia) 19:27, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Plus teda, ak by sa to malo využívať masívnejšie, bude to potrebovať centralizované riešenie modulom s doťahovaním údajov z Wikiúdajov, Commonsu (Tabular Data) alebo lokálnych dátových š., aby bola zabezpečené jednotná forma a hromadná aktualizácia údajov. Separácia zároveň odľahčí zdrojáky článkov od rozsiahleho technického obsahu a zníži priestor na vandalizáciu, experimentovanie a insitné zasahovanie do tých údajov. --Teslaton (diskusia) 19:57, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tieto dáta by boli použiteľné?--Pe3kZA 20:09, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hej, ŠÚ SR dáta z kocky sú použiteľné (sú tam licenčné otázniky, čo sa týka kompatibility CC-BY s CC0, vyžadovanej na Wikiúdajoch, preto môže byť čistejšie umiestnenie na Commons, kde toto obmedzenie nie je), to je ale len jedna parciálna časť problematiky. Druhá je zmysluplné a udržateľné zapracovanie. Nie je optimálne (z viacerých samostatných dôvodov, viď vyššie), aby sa to vkladalo manuálne do každého z 3k článkov obcí. --Teslaton (diskusia) 20:16, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Ručne to nemá zmysel, to by musel byť tím, ktorý by to robil systematicky, no i to by trvalo týždne...--Pe3kZA 20:40, 26. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
1. suhlasim s tvrdenim nafukovania grafu - casom skusim vypustat roky podla tvojho navrhu (aj ked uprimne, je skoda dostupne, uz zadane data mazat, uz len z dovodu, ze si s tym dal niekto pracu a smahom ruky sa to zmaze), mimochodom mozno lepsou zobrazovacou alternativou k stpcovemu grafu by mohol byt aj ciarovy graf (podobne ako tu dole)
2. centralne riesenie modulom a tahanim z databay by bolo, z dlhodobeho hladiska urcite najlepsou volbou. Len tych 28 rokov dat co som tam zadaval trvao dlho a zaroven som niekolkokrat spravil preklep - hotovy zrut casu.
3. co sa tyka starsich dat scitania ludu, tak datacube SU ma len udaje do urciteho roku ale na stranke obce VB som si vsimol ze mas aj starsie / historicke zaznamy poctu obyv. - tieto data, predpokladam, su ziskane manualnym odpisom z matricnych zaznamov? alebo sa k nim da dopracovat aj niekde online? Rad by som sa dopracoval k udajom pre SJ.Tomáš Bartovič (diskusia) 06:04, 27. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Tbartovic:Veď vždy sa to dá rozdeliť, ako to urobil Teslaton v linkovanom článku. Prípadne podrobnejšie sa venovať napr. posledným 20. rokom a tie staršie postupne redukovať na 2, 3 či 5 ročný odstup. Ten čiarový graf neposkytuje taký prehľadný údaj, kde sa dá odčítať menší rozdiel. Tie staršie dáta treba hľadať v rôznych materiáloch obce, ja som vcelku dobré info našiel v dokumente "Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce". Príp. napíš na magistrát, možno majú niečo spracované a budeš to mať z prvej ruky.--Pe3kZA 06:30, 27. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
@Tbartovic: Ad staršie demografické údaje: tie v čl. VB pochádzajú prevažne z uhorských resp. československých sčítaní obyvateľstva, ktorých výsledky samozrejme boli publikované a následne preberané aj do ďalších publikácií (Chytilův místopis ČSR, Kropilákov Vlastivedný slovník obcí na Slovensku a ďalšie). V článku je to komplet ozdrojované, vrátane čísel strán. Či údaje niekde existujú aj vyčistené v elektronickej podobe netuším, ani o skenoch takej kvality, ktorá by umožnila hromadné spracovanie s prijateľnou mierou chybovosti (OCR a následnú konverziu do podoby štruktúrovaného datasetu; aj ten by sa ale musel so súčasnými obcami nie úplne triv. párovať, keďže sa v priebehu rokov samozrejme menili ako názvy, tak aj členenie).
Ad manuálne prepisovanie: čo sa týka preklápania súčasných údajov zo ŠÚ SR kocky, nie je nutné nič manuálne prepisovať. Ak zvládaš základy roboty s Excelom (alebo iným tabuľkovým procesorom), vieš si fragmenty timeline markupu generovať priamo tam z exportnutých údajov. Nie je to nič komplikované, proste si necháš pospájať fixné reťazce s hodnotami z buniek v iných stĺpcoch. Trebárs ak máš v stĺpci K roky a v N hodnoty, získaš výrazmi:
  =" bar: " & K5 & " text: " & K5
  =" bar: " & K5 & " from: 0 till: " & TEXT(N5; "0")
  =" bar: " & K5 & " at: " & TEXT(N5; "0") & " text: " & TEXT(N5; "0") & ""
v iných stĺpcoch nasledovné reťazce, predstavujúce fragmenty kódu:
  bar: 2006 text: 2006 | bar: 2006 from: 0 till: 57 | bar: 2006 at: 57 text: 57
Bloky týchto buniek si stačí z Excelu už len vykopírovať (aj s prípadným ďalším head/tail markupom, ktorý si môžeš rovnako nechať ako text priamo v bunkách nad/pod) a vložiť do zdrojáku. Pričom to je len triv. príklad pre predstavu, reálne si tam môžeš riešiť transformácie podľa ľubovôle. Dajú sa takto pohodlne generovať aj komplexné fancy wikitabuľky alebo akýkoľvek iný štruktúrovaný markup. --Teslaton (diskusia) 07:26, 27. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Návrh odporúčania o prechyľovaní cudzích priezvisk

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik, KingisNitro, Lalina: Dávam do pozornosti návrh odporúčania Prechyľovanie cudzích ženských priezvisk. Viac v diskusii príslušného návrhu. Ďakujem za pozornosť. Lišiak(diskusia) 13:29, 18. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Vďaka. Pozriem keď bude kapacita.--Jetam2 (diskusia) 17:51, 19. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Sídla na rozlišovacích stránkach

Uvádzanie {{Súradnice}} v referencii (bibliografickom odkaze) pri odrážke o sídle

Napadlo mi, že pri sídlach na rozlišovacích stránkach, pri ktorých ešte článok neexistuje (a s vysokou pravdepodobnosťou aspoň v dohľadnej dobe nebude existovať), by sme mohli do referencie (bibliografického odkazu) k príslušnej odrážke uvádzať {{Súradnice}}, príp. s odkazovým slovom „Pozri“, „Poloha“ alebo podobne.


  • v prvom rade, z pohľadu bežného čitateľa sú {{Súradnice}} (odkaz na GeoHack, kde je k dispozícii celá plejáda rôznych mapových služieb) informačne výpovednejšie než samotný stručný opis,
  • sekundárne, z pohľadu iného redaktora zároveň platí, informácia o existencii a názve sídla je overiteľnejšia než pri pátraní po jej zdroji na inej Wikipédii či pod.,
  • napokon, z pohľadu redaktora píšuceho rozlišovaciu stránku je rýchlejšie vložiť {{Súradnice}} než snažiť sa prísť s nejakou inou referenciou (odkaz na domáci register sídel či pod.), ak práve nejde o také sídlo, ktoré má heslo v tlačenej encyklopédii či podobnom zdroji (čo je pomerne zriedkavé).

Príklad implementácie: Dinara

Uvádzanie sídel

Ďalej čo sa týka formulácie, ktorou sa uvádzajú takéto sídla odporúčam lokalizovať ich „odzadu“, teda napr. vo formáte:

[typ sídla, resp. administratívnej jednotky: mesto, obec ap.] v [krajina] v [vyšší administratívny celok: štát, provincia ap.] v [nižší administratívny celok v prípade potreby: okres ap.], pozri [odkaz]“

Súvisí to s tým, že ak máme viac sídel, ktoré sa nachádzajú v rovnakej krajine, rovnakom administratívnom celku ap., táto formulácia sa posúva do spoločnej nadodrážky. Napr.:

  • sídlo:

Samozrejme, typ sídla, resp. administratívnej jednotky podľa administratívneho členenia, v prípade nejasností o type sídla uviesť bezpečnú formuláciu „sídlo“. Pri samotných sídlach ide zväčša o mesto, dedinu, osadu, pri administratívnych jednotkách môžu byť napr. v USA unincorporated community („nezačlenená obec“ – no bolo by dobré overiť vhodnosť prekladu), census-designated place ap. V takýchto prípadoch mi pripadá vhodné ten cudzojazyčný špecifický výraz uviesť do zátvorky, napr.:

  • „sídlo (census-designated place) v okrese Nevada County“,
  • „nezačlenená obec (unincorporated community) v Kalifornii“.

Myslím, že tieto zásady uvádzania sú už dodržiavané, no skôr „živelne“. Sú nejaké pripomienky alebo námietky? Lišiak(diskusia) 07:27, 28. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ako asi sa nič nestane, ak to tak budeš robiť (tie súradnice), reálna využívanosť ale bude, obávam sa, mizivá. Už samotná návštevnosť väčšiny rozlišovačiek je marginálna (môžeš si to pre zaujímavosť skúsiť námatkovo pozrieť na niekoľkých, kde by si trebárs uvažoval o doplnení tejto veci) a tu bude ďalej jedna bariéra, že je to skryté v referencii a ďalšia, že treba ísť cez GeoHack, kde sa treba zorientovať, pochopiť o čo ide, operatívne sa rozhodnúť a na niečo ďalej kliknúť – bežný instantný internetový smrtelník to radšej obratom zavrie (to mám vyskúšané), je to neprehľadné a unfriendly. Podľa mňa náklady (vo forme tvojho spáleného času) výrazne prevýšia prínos.
Inak keď už sme pri rozlišovačkách, svojho času som mal ambíciu podopĺňať strojovo do RS, obsahujúcich viacero rovnomenných slovenských lokalít, locmapky ako majú na cswiki (minimálne v rozlišovačkách sídiel tuším). Viď návrh Wikipédia:Kaviareň/Návrhy/Archív 2015#Klikacie mapky v SK rozlišovačkách resp. dobová ukážka: Redaktor:Teslaton/RozMap/Ukážka. Tam tiež „by eventuálne mohli byť“ zahrnuté aj značky lokalít s chýbajúcim čl., vyžadovalo by to ale ďalšiu extra dávku manuálnej roboty, keďže súradnice chýbajúcich sa samozrejme nedajú vyextrahovať z hesiel. Toto by teoreticky mohlo mať o chlp vyššiu využívanosť (lebo slovenské reálie, ktoré sú na skwiki prirodzene vyhľadávanejšie + interaktivita bližšia instantne dobe). Veľké ilúzie si ale napriek tomu nerobím, dalo by sa asi spraviť si predstavu zagregovaním celkovej mesačnej návštevnosti všetkých RS s názvami sk lokalít. V každom prípade ale k realizácii som sa akosi dodnes nedokopal... (ono demotivujúca je v týchto prípadoch už aj predstava samotného procesu cizelovania a zapracúvania pripomienok, nieto ešte následná samotná realizácia, ale toho si si asi vedomý, keďže riešiš tie návrhy odporúčaní) ;) --Teslaton (diskusia) 08:11, 28. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tiež by som čas venoval radšej vylepšovaniu sk článkov a tento návrh Teslatona je veľmi vhodný a využiteľný na čokoľvek - sídla, vrchy, potoky, stavby a pod. S tým určite rád pomôžem. A čo sa týka RS a zmienky (z môjho pohľadu takmer nevýznamných) sídiel, väčšina užívateľov si zapne en verziu a bude hľadať tam, nakoľko si je vedomá, že najkomplexnejšie info nájde práve tam. Mimochodom, ani tá najobšírnejšia wiki nemá v RS všetky lokality sveta... To je už úloha lokálnych (národných) verzií. Preto som skôr za tento druhý návrh, ktorý by výrazne pomohol orientovať sa čitateľom.--Pe3kZA 08:27, 28. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Už som na to aj zabudol, no kedysi dávno som jeden pokus urobil.--Pe3kZA 07:29, 29. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Súradnice ako referencie nie je zlý nápad, ale tiež si mi veľmi páči české riešenie s mapkou.--Jetam2 (diskusia) 09:43, 28. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

NSFW obrázky

Dobrý deň, chcem sa spýtať či nezvažujete dajaký systém, aby sa nezobrazovali NSFW obrázky hneď návštevníkovi stránky. Ak hľadám dajakú anatomickú či lekársku odbornú informáciu, nechcem hneď vidieť dačij holý penis. Inde máte pekné ilustrácie Komandant Lassard (diskusia) 07:54, 29. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Pozri: Neprístojný obsah. Lišiak(diskusia) 12:34, 29. september 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Autorské práva

Stôl pre diskusiu o autorských právach v Kaviarni sa používa na diskusie o autorských právach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole autorských práv

Erb Spišskej Kapituly

Zdravím, mám jednu technickú otázku. V mojom pieskovisku prerábam článok Spišská Kapitula a chcel by som v článku dať erb Spišskej Kapituly. Neviem ako to je teda s uverejním aby som neporušil autorské právo a zákon o erboch obce. Keďže je dnes Spišská Kapitula súčasťou mesta Spišské Podhradie od roku 1948 a tým pádom používa erb mesta Spišské Podhradie. Ďakujem za odpoveď.Róbert Jahoda (diskusia) 08:31, 2. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Robert Jahoda: Viac krát sa to preberalo, viď:
Dosiaľ vážnejšie nespochybnená možnosť je s využitím slobody panorámy spraviť čo najkvalitnejší záber scény s dotyčným symbolom, pokiaľ je niekde trvalo umiestnený na verejne prístupnom mieste. Konkrétny príklad takto riešeného originálu a orezu, vrátane otagovania š. FoP-Slovakia na Commonse viď [41][42]. --Teslaton (diskusia) 09:20, 2. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Áno, chápem ale tu je to asi iné. Obec Spišská Kapitula bola do roku 1948 ako samostatná obec a potom sa stáva tzv. mestskou časťou Spišského Podhradia. Avšak na mieste sa nenachádza tabuľka Spišské Podhradie-Spišská Kapitula ale len označenie Spišské Podhradie. Na oficiálnych stránkach mesta sa obec Spišská Kapitula spomína len v histórií. sa Bývalý erb Spišskej Kapituly sa už nepoužíva. Moja otázka smerovala, že či by som mohol vytvoriť erb Spišskej Kapituly podľa historických záznamov. AK sa ten erb už nepoužíva ani ako označenie mestskej časti tak by asi nemala byť žiadna prekážka tento erb zverejniť na commons. Róbert Jahoda (diskusia) 13:07, 2. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Robert Jahoda: Ak symbol preukazne nie je chránený autorským zákonom (§ 32 Trvanie majetkových práv [43]) ani zákonom o obecnom zriadení [44] (nie je to symbol súčasnej obce), zrejme by to malo v princípe ísť. Otázka je, akou licenčnou šablónou to označiť. Pokiaľ by bol známy rok úmrtia autora symbolu (a snáď aj v prípade keď konkrétny autor známy nie je, je ale z nejakého zdroja zrejmé, že pred 70 rokmi už nemohol byť nažive), dá sa PD-old-70. Pokiaľ by pred 70 rokmi ešte nažive mohol byť, nedá sa to zrejme brať ako PD. --Teslaton (diskusia) 21:17, 4. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Ok dík za pomoc. Skúsim zistiť od obce Spišské Podhradie, ako je to s tým erbom.Róbert Jahoda (diskusia) 19:50, 5. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Zdroje pri článkoch

Dobrý deň všetkým,

Všímam si, že niektorí autori pri svojom článku neuvádzajú zdroje.

Podľa mňa, každý čitateľ článku by mal vedieť z akého zdroja sú informácie, ktoré číta. Takže všetkých redaktorov Wikipédie, aby pri svojich článkoch uvádzali zdroje. Tiež aj tých, ktorí článok upravujú.

A tiež neklamte pri zadávaní obrázkov, keď sa Vás pýtajú či je obrázok Vaše dielo.


Redaktor Cobroney - -- Cobroney - Cobroney (diskusia) 09:47, 11. júl 2020 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Možný problém s OTRS procesom

(presunuté z Wikipédia:Nástenka správcov#Možný problém s OTRS procesom --Teslaton)

Zdravím, zdá sa, že sa vyskytol problém s OTRS procesom – pozri tu. Sám nemám k tým e-mailovým schránkam prístup, preto prosím o spoluprácu.--Lišiak(diskusia) 22:23, 30. máj 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Proces nedávno premenovali, viď cs:Wikipedie:Pod lípou#OTRS vs. VRT (čo by asi bolo dobré perspektívne zapracovať do relevantných tunajších textov), netuším ale, či s tým súvisia aj zmeny mailových adries alebo spôsobu vybavovania. Šablóny, potvrdzujúce zaslané súhlasy tu zvykol umiestňovať Kandy Talbot, tzn. konkrétny nevybavený/problematický prípad sa dá skúsiť prebrať s ním, mal by mať aktívny wikimail. --Teslaton (diskusia) 12:26, 1. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Exestosik, Jetam2, OJJ, Pe3kZA, Pelex, Teslaton, Tchoř, Wizzard:Mohli by ste na to, prosím, niekto zo správcov (príp. ďalších zbehlých redaktorov) pozrieť? Tento týždeň mám pracovný nával a na Wiki mi neostáva skoro ani minúta. (Viď diskusia s dotyčným redaktorom.)--Lišiak(diskusia) 19:59, 8. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

@Lišiak: Ak správne rozumiem tak treba prístup k OTRS, s tým nepomôžem, prístup nemám. Alebo nerozumiem správne?--Jetam2 (diskusia) 20:08, 8. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Závisí od času a energie, ktorú do toho potenciálny „riešiteľ“ chce investovať. Ako minimum sa dá skúsiť kontaktovať Kandy Talbot (ktorý OTRS requesty pre skwiki doteraz handloval), či je ešte aktívny a či k nemu dorazil tamten konkrétny ticket (prípadne sa s ním dohodnúť a rúru otestovať zaslaním testovacieho mailu s oprávnením). Ak už aktívny nie je, bude to zrejme chcieť iného dobrovoľníka. Iný dobrovoľník by sa zrejme hodil aj čisto z pohľadu zastupiteľnosti, aby to nestálo na jednom človeku. Prípadne to skúsiť prebrať s niekým zorientovaným v problematike, napr. OTRS/VRT dobrovoľníkom na inom projekte (cswiki). Ja osobne momentálne čas ani ambíciu pokrývať túto doménu nemám. --Teslaton (diskusia) 21:01, 8. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Tiež nemám ambíciu sa chytať tohto projektu. Snáď ma pamäť klame, ale nespomínam si, že by bolo OTRS použité na prínosný obsah. Skôr mám pocit, že sa používa ako pomerne jednoduchá cesta ako obísť niektoré zavedené pravidlá a postupy. Človek si prekopne obsah svojej stránky cez OTRS a málokedy riešime významnosť či nebodaj citovanie nezávislých zdrojov. OTRS by som teda výrazne obmedzil. K väčším projektom/preklápkam budeme aj tak pristupovať skôr individuálne.--Jetam2 (diskusia) 07:24, 9. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]
Hej, obsah býva problematický, to je ale separátny problém (a vec patrollingu, dohliadnuť na to, bez ohľadu pôvod obsahu). Je ale trochu problém, ak v šablónach a nápovede ľuďom odporúčame postup, ktorý nikam nevedie. --Teslaton (diskusia) 10:12, 9. jún 2022 (UTC)Odpovědět[odpovedať]

Wikimedia Slovensko

Stôl pre diskusiu o Wikimedii Slovensko v Kaviarni sa používa na diskusiu o slovenskej wikimedickej organizácii a jej aktivitách a projektoch.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole Wikimedie Slovensko

Archív technických tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.

Zasadnutie valného zhromaždenia WMSK

V zmysle čl. VII ods. 3 Stanov občianskeho združenia Wikimedia Slovensko (ďalej len „združenie“) týmto v mene predsedníctva združenia dávam na známosť, že dňa 29. januára 2022 (sobotu) so začiatkom o 14:00 SEČ sa dištančnou formou uskutoční zasadnutie valného zhromaždenia združenia.

Návrh programu:

  1. Otvorenie, kontrola uznášaniaschopnosti
  2. Schválenie programu zasadnutia
  3. Schválenie zmeny stanov
  4. Schválenie zásad hospodárenia a nakladania s majetkom združenia
  5. Schválenie výročnej správy za rok 2021
  6. Schválenie ročného plánu činnosti na rok 2022
  7. Rôzne
  8. Ukončenie

Zmena stanov súvisí najmä so zmenou sídla združenia. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom združenia sú vnútornou smernicou združenia, ktorá v zmysle čl. XI ods. 1 stanov upravuje podrobnosti hospodárenia združenia.

Zasadnutie je otvorené verejnosti, ktorá o účasť prejaví záujem. V dostatočnom predstihu (najneskôr dva týždne pred termínom konania) oznámime platformu prostredníctvom ktorej sa uskutoční a zverejníme materiály na zasadnutie.--Lišiak(diskusia) 22:04, 29. december 2021 (UTC)