Žiar nad Hronom
| Žiar nad Hronom | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Región | Tekov |
| Rieka | Hron |
| Nadmorská výška | 226 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′31″S 18°51′12″V / 48,5919444°S 18,8533333°V |
| Rozloha | 39,09 km² (3 909 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 19 188 (31. 12. 2017) [2] |
| Hustota | 490,87 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1075 |
| Primátor | Peter Antal[3] (MOST-HÍD, SMER-SD, SNS) |
| PSČ | 965 01 |
| ŠÚJ | 516589 |
| EČV | ZH |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štefana Moyzesa 46 965 19 Žiar nad Hronom |
| E-mailová adresa | msu@ziar.sk |
| Telefón | 045 / 678 71 20 |
| Fax | 045 / 678 71 55 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom | |
| Webová stránka: www.ziar.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Žiar nad Hronom (do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku.
V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne tu bola vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalom Česko-Slovensku. Výroba hliníka v Závodoch Slovenského národného povstania (ZSNP) bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Hlinikáreň sa postupne rozširovala s ňou rástol aj počet obyvateľov. ZSNP bolo v roku 2002 privatizované a v roku 2004 ovládla Penta 42% akcií[4]. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.
Obsah
Historický vývoj názvu mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Názov osady prechádzal mnohými zmenami. Už pred rokom 1237 bola obec známa ako miesto s mýtnicou. V roku rokom 1237 bol prvý krát doložený názov „Kríž Pána“ v pomaďarčenej forme ako „Cristur“ (neskoršie Kerestúr).[5] Časť obce vtedy patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. V roku 1773 sa obec nazývala ako „Svätý Kríž" v rôznych jazykoch: Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil na Fanum Sanctae Crucis, Szent Kereszt, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal v maďarčine názov Barsszentkereszt a na prelome 19. a 20. storočia Garamszentkereszt. V rokoch 1920 / 1927 je zaznamenaný aj slovenský názov Svätý Kríž nad Hronom (Kerestúr bol v rokoch 1948 – 1954 názov obce Zemplínsky Svätý Kríž).
V máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka a hutnícky kombinát zmenil nielen život v obci ale aj jej názov. Od roku 1955 bola už ako mesto premenovaná na Žiar nad Hronom. [6]
Poloha a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Žiarska kotlina[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.
Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona zaznamenaný výskyt rakov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]
V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.
Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. Mestečko získava v roku 1246 výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostalo sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov. [6]
Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku[upraviť | upraviť zdroj]
V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo povstalcov, dobytý. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.
Nové dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyses. Okresným mestom sa stáva v roku 1928. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú občiansku zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami.
Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na veľkosť mesto nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV (Individuálna bytová výstavba), Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto nezaznamenalo výrazné výkyvy v počte občanov za posledných 20 rokov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V roku 2007[7] bol počet obyvateľov odhadnutí na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24 %). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1,97 %), nasledujú Česi (0,95 %) a Maďari (0,69 %)[7] . Približne 62,07 % z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25,54 % tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.[7]
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 malo mesto 19 883 obyvateľov. Z nich 78,9% boli Slováci, 2,84% Rómovia, 0,5% Češi a 0,4% Maďari. Viac ako 18% obyvateľov si nevybralo národnú identifikáciu (sčítanie v roku 2011 bolo prvým národným sčítaním ľudu s touto možnosťou). V tom istom roku 48,75% obyvateľov boli katolíci a 2,4% evanjelici. Iba jedna osoba sa identifikovala ako Žid, napriek významnej židovskej populácii pred vojnou.
Primátori Žiaru nad Hronom[upraviť | upraviť zdroj]
- Ing. Marián Futák - ekonóm
- MVDr. Jaroslav Cíger - veterinárny lekár
- JUDr. Márius Hrmo - právnik
- 2002 - 2012: Mgr. Ivan Černaj - súkromný podnikateľ, nezávislý, odstúpil v novembri 2012[8]
- od 2012 Mgr. Peter Antal - právnik, MOST-HÍD od 2018[9]
Zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]
Od 1. apríla 2014 patrí Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia a.s.[10], ktorý vlastní Penta.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Šášovský hrad, zrúcanina gotického hradu pôvodne z prvej polovice 13. storočia, strážiaceho tiesňavu Hrona. Dnes sa nachádza na území mestskej časti Šášovské Podhradie. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1253. Od 14. storočia sa hrad stáva kráľovským. Hrad striedal majiteľov v nepokojnom 17. storočí, v období stavovských povstaní bol obsadený Tököliho vojskami, neskôr dobitý cisárskymi vojskami. Málo významná pevnosť bola opustená v 18. storočí.[11]
Šášovský hrad
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1806 - 1813.[12] Stojí na mieste staršej stavby, vznikol z iniciatívy banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyho. Hlavnej fasáde dominuje šesťosový portikus z toskánskych stĺpov, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom sa nachádza reliéf s erbom biskupa Zerdahelyho. Fasáda je ukončená segmentovou atikou s nápisom „Fugite partes adversae". Veže sú lemované pilastrami a ukončené zvonovými helmicami. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sú okrem iných pochovaní Štefan Moyzes a Michal Chrástek.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Detail veže
Vstup do krypty
Pamätná tabuľa Štefana Moysesa na kostole
Pamätná tabuľa Michala Chrásteka na kostole
- Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1710-1711, 1777 a poslednou neorománskou v roku 1911.[13] Fasády kostola sú dekorované oblúčkovým vlysom, opornými piliermi a neorománskymi šambránami. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv Vavrinca
- Biskupský kaštieľ, renesančno-baroková štvorkrídlová trojpodlažná stavba s párom nárožných veží z roku 1631. Stají na staršom stredovekom základe. Posledná výrazná prestavba kaštieľa sa uskutočnila v rokoch 1850-1869, kedy bol nadstavaný. Pri kaštieli sa nachádza park, ktorý bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia.[14]
- Židovský cintorín na Šibeničnom vrchu.
Biskupský kaštieľ
Detail veže kaštieľa
Kaštieľ na historickej pohľadnici
.jpg)
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
- Pomník Štefana Moysesa.
- Pomník Michala Chrásteka.
- Pomník Ladislava Exnára.
- Pomník Karola Dúbravského.
Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]
- Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.
Hvezdárne a planetáriá[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.
Žiarsky jarmok[upraviť | upraviť zdroj]
Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočnňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návštevníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.
Mestský ples[upraviť | upraviť zdroj]
Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.
City Fest[upraviť | upraviť zdroj]
City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Okrajom mesta prechádza rýchlostná cesta R1, na ktorú je Žiar napojený križovatkou pri Šášovskom Podhradí. Mestom prechádza cesta I/9 od Prievidze, pre tranzit je vybudovaný úsek R2, vedúci južne od mesta a napájajúci sa na R1. Ladomerskou Vieskou vedie cesta I/65.
Mestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.
Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Mestom vedie železničná trať Nové Zámky – Zvolen, prostredníctvom ktorej možno cestovať osobnými vlakmi do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Železničná stanica nadobudla na význame s výstavbou závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.
Medzimestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Východným okrajom mesta vedie rýchlostná cesta R1, na ktorú sa južne od mesta pripája rýchlostná cesta R2, vytvárajúca juhozápadný obchvat mesta v smere od Prievidze.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.
Zoznam základných škôl[upraviť | upraviť zdroj]
- I. základná škola
- II. základná škola
- IV. základná škola
- Cirkevná škola Štefana Moysesa
Zoznam stredných škôl[upraviť | upraviť zdroj]
- Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2
- Súkromná obchodná akadémia
- Súkromná stredná odborná škola technická
- Hotelová akadémia
- Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Ľudovít Ondrej Kirkai (* 1673 – † 1747), cirkevný historik
- Štefan Petruš (* 1783 – † 1831), etnograf a dramatik
- Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869), biskup, prvý predseda Matice slovenskej
- Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz a národný pracovník
- Michal Chrástek (* 1825 – † 1900), prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný
- Ján Levoslav Bella (* 1843 – † 1936), hudobný skladateľ
- Anton Štefánek (* 1877 – † 1964), sociológ, senátor a minister školstva a národnej osvety
- Ján Rakovský (* 1907 – † 1985), riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV
- Jozef Hurtík (* 1911 – † 1989), spisovateľ
- Ján Kolóň (* 1915 – † 1980), diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Srí Lanke a v Pakistane
- Zita Strnadová-Paráková (* 1915 – † 1988), hudobníčka, klaviristka, hudobná pedagogička
- Rozália Danková (* 1920 – † 2017), spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu
- Emil Černaj (* 1923 – † 2000), misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii
- Jozef Filus (* 1923 – † 1999), misionár v Brazílii
- Július Považan (* 1926 – † 2011), nestor slovenského insitného maliarstva*Juraj Červenák (* 1974), spisovateľ
- Marianna Ďurianová (* 1977), moderátorka
- Zuzana Šebová (* 1982), slovenská divadelná a televízna herečka
- Ľudovít Černák (* 1951), riaditeľ ZSNP, dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia
- Milan Škriniar (* 1995), futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč talianskeho Interu Miláno
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu s českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už v minulom tisícročí, užšie však mestá spolupracujú od roku 2006[chýba zdroj]. Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Obytný dom, tzv. Účko
Daňový úrad
Závod SNP
Socha Štefana Moyzesa v Žiari nad Hronom
Budova bankových inštitúcií a pošty
Dubčekova ulica
M.R.Štefánika
Pod Vršky
Šibeničný vrch
Námestie Matice slovenskej
Hviezdoslavova ulica
ulica SNP
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ TREND.SK. Penta vyhlási povinnú ponuku na prevzatie akcií ZSNP. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-06].
- ↑ Výročná správa. Mesto Žiar nad Hronom. za rok PDF [online]. docplayer.cz, [cit. 2018-11-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Mesto Žiar nad Hronom: História [online]. www.ziar.sk, 2014, [cit. 2018-05-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c Municipal Statistics [online]. Statisticky urad Slovenskej republiky, [cit. 2007-12-20]. Dostupné online.
- ↑ Uchádzačka o kreslo žiarskej primátorky: Kandidatúru oznámila Mariana Páleníková. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
- ↑ A.S., Petit Press. Primátor Žiaru Antal vstupuje do strany Most-Híd. Hovorí o dôvodoch. myziar.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
- ↑ Nemocnica Žiar nad Hronom - O nás - ProCare. ProCare. Dostupné online [cit. 2018-09-24].
- ↑ Šášov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Žiar nad Hronom [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiar nad Hronom
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka mesta
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste Žiar nad Hronom
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
- Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
- P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998
