Žiar nad Hronom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°35′31″S 18°51′12″V / 48,5919444°S 18,8533333°V / 48.5919444; 18.8533333
Žiar nad Hronom
mesto
Ziar03.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Rieka Hron
Nadmorská výška 226 m n. m.
Súradnice 48°35′31″S 18°51′12″V / 48,5919444°S 18,8533333°V / 48.5919444; 18.8533333
Rozloha 39,09 km² (3 909 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 188 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 490,87 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Primátor Peter Antal[3] (MOST – HÍD)
PSČ 965 01
ŠÚJ 516589
EČV ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štefana Moyzesa 46
965 19 Žiar nad Hronom
E-mailová adresa msu@ziar.sk
Telefón 045 / 678 71 20
Fax 045 / 678 71 55
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom
Webová stránka: www.ziar.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Žiarsky kaštieľ (pohľad z juhozápadu)
Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Žiar nad Hronom (do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku.

V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne tu bola vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalej Československej socialistickej republike. Výroba hliníka v Závodoch Slovenského národného povstania (ZSNP) bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Hlinikáreň sa postupne rozširovala s ňou rástol aj počet obyvateľov. ZSNP bolo v roku 2002 privatizované a v roku 2004 ovládla Penta 42% akcií[4]. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.

Historický vývoj názvu mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Názov osady prechádzal mnohými zmenami. Už pred rokom 1237 bola obec známa ako miesto s mýtnicou. V roku rokom 1237 bol prvý krát doložený názov „Kríž Pána“ v pomaďarčenej forme ako „Cristur“ (neskoršie Kerestúr).[5] Časť obce vtedy patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. V roku 1773 sa obec nazývala ako „Svätý Kríž" v rôznych jazykoch: Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil na Fanum Sanctae Crucis, Szent Kereszt, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal v nemčine názov Barsszentkereszt a na prelome 19. a 20. storočia Garamszentkereszt. V rokoch 1920 / 1927 je zaznamenaný aj slovenský názov Svätý Kríž nad Hronom (Kerestúr bol v rokoch 1948 – 1954 názov obce Zemplínsky Svätý Kríž).

V máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka a hutnícky kombinát zmenil nielen život v obci ale aj jej názov. Od roku 1955 bola už ako mesto premenovaná na Žiar nad Hronom. [6]

Poloha a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Žiarska kotlina[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona zaznamenaný výskyt rakov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. Mestečko získava v roku 1246 výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostalo sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov. [6]

Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo povstalcov, dobytý. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Nové dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyses. Okresným mestom sa stáva v roku 1928. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú občiansku zabezpečenosť. V rokoch 19691991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na veľkosť mesto nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV (Individuálna bytová výstavba), Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto nezaznamenalo výrazné výkyvy v počte občanov za posledných 20 rokov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V roku 2007[7] bol počet obyvateľov odhadnutí na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24 %). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1,97 %), nasledujú Česi (0,95 %) a Maďari (0,69 %)[7] . Približne 62,07 % z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25,54 % tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.[7]

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 malo mesto 19 883 obyvateľov. Z nich 78,9% boli Slováci, 2,84% Rómovia, 0,5% Češi a 0,4% Maďari. Viac ako 18% obyvateľov si nevybralo národnú identifikáciu (sčítanie v roku 2011 bolo prvým národným sčítaním ľudu s touto možnosťou). V tom istom roku 48,75% obyvateľov boli katolíci a 2,4% evanjelici. Iba jedna osoba sa identifikovala ako Žid, napriek významnej židovskej populácii pred vojnou.

Primátori Žiaru nad Hronom[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. apríla 2014 patrí Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia a.s.[10], ktorý vlastní Penta.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1710-1711, 1777 a poslednou neorománskou v roku 1911.[13] Fasády kostola sú dekorované oblúčkovým vlysom, opornými piliermi a neorománskymi šambránami. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Biskupský kaštieľ, renesančno-baroková štvorkrídlová trojpodlažná stavba s párom nárožných veží z roku 1631. Stají na staršom stredovekom základe. Posledná výrazná prestavba kaštieľa sa uskutočnila v rokoch 1850-1869, kedy bol nadstavaný. Pri kaštieli sa nachádza park, ktorý bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia.[14]
  • Židovský cintorín na Šibeničnom vrchu.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.

Hvezdárne a planetáriá[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.

Žiarsky jarmok[upraviť | upraviť zdroj]

Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočnňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návštevníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.

Mestský ples[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.

City Fest[upraviť | upraviť zdroj]

City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Okrajom mesta prechádza rýchlostná cesta R1, na ktorú je Žiar napojený križovatkou pri Šášovskom Podhradí. Mestom prechádza cesta I/9 od Prievidze, pre tranzit je vybudovaný úsek R2, vedúci južne od mesta a napájajúci sa na R1. Ladomerskou Vieskou vedie cesta I/65.

Mestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom vedie železničná trať Nové Zámky – Zvolen, prostredníctvom ktorej možno cestovať osobnými vlakmi do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Železničná stanica nadobudla na význame s výstavbou závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.

Medzimestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Východným okrajom mesta vedie rýchlostná cesta R1, na ktorú sa južne od mesta pripája rýchlostná cesta R2, vytvárajúca juhozápadný obchvat mesta v smere od Prievidze.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stará hvezdáreň, predtým hasičská vodáreň

V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.

Zoznam základných škôl[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. základná škola
  • II. základná škola
  • IV. základná škola
  • Cirkevná škola Štefana Moysesa

Zoznam stredných škôl[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2
  • Súkromná obchodná akadémia
  • Súkromná stredná odborná škola technická
  • Hotelová akadémia
  • Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Narodení v Žiari nad Hronom[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu s českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už v minulom tisícročí, užšie však mestá spolupracujú od roku 2006[chýba zdroj]. Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu
Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu
Námestie matice slovenskej
Námestie matice slovenskej

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. TREND.SK. Penta vyhlási povinnú ponuku na prevzatie akcií ZSNP. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-06].
  5. Výročná správa. Mesto Žiar nad Hronom. za rok PDF [online]. docplayer.cz, [cit. 2018-11-06]. Dostupné online.
  6. a b Mesto Žiar nad Hronom: História [online]. www.ziar.sk, 2014, [cit. 2018-05-31]. Dostupné online.
  7. a b c Municipal Statistics [online]. Statisticky urad Slovenskej republiky, [cit. 2007-12-20]. Dostupné online.
  8. Uchádzačka o kreslo žiarskej primátorky: Kandidatúru oznámila Mariana Páleníková. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
  9. A.S., Petit Press. Primátor Žiaru Antal vstupuje do strany Most-Híd. Hovorí o dôvodoch. myziar.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
  10. Nemocnica Žiar nad Hronom - O nás - ProCare. ProCare. Dostupné online [cit. 2018-09-24].
  11. Šášov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Žiar nad Hronom [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
  • Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
  • P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998