Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom
mesto
Bývalý biskupský kaštieľ
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov
Rieka	Hron
Nadmorská výška	279 m n. m.
Súradnice	48°35′31″S 18°51′12″V
Rozloha	39,09 km² (3 909 ha)
Obyvateľstvo	18 852 (31. 12. 2019)
Hustota	482,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Primátor	Peter Antal (MOST-HÍD, SMER-SD, SNS)
PSČ	965 01
ŠÚJ	516589
EČV	ZH
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Štefana Moyzesa 46 965 19 Žiar nad Hronom
E-mailová adresa	msu@ziar.sk
Telefón	045 / 678 71 20
Fax	045 / 678 71 55
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom
Webová stránka: www.ziar.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Žiarsky kaštieľ (pohľad z juhozápadu)

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Žiar nad Hronom (hovorovo len Žiar; do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku.

Názov

Názov osady prechádzal mnohými zmenami. Už pred rokom 1237 bola obec známa ako miesto s mýtnicou. V roku rokom 1237 bol prvýkrát doložený názov „Kríž Pána“ v pomaďarčenej forme ako „Cristur“ (neskoršie Kerestúr). Časť obce vtedy patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. V roku 1773 sa obec nazývala ako „Svätý Kríž" v rôznych jazykoch: Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil na Fanum Sanctae Crucis, Szent Kereszt, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal v maďarčine názov Barsszentkereszt a na prelome 19. a 20. storočia Garamszentkereszt. V rokoch 1920 / 1927 je zaznamenaný aj slovenský názov Svätý Kríž nad Hronom (Kerestúr bol v rokoch 1948 – 1954 názov obce Zemplínsky Svätý Kríž).

V máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka a hutnícky kombinát zmenil nielen život v obci ale aj jej názov. Od roku 1955 bola už ako mesto premenovaná na Žiar nad Hronom.

Polohopis

Žiarska kotlina

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.

Vodné plochy

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

Flóra a fauna

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona zaznamenaný výskyt rakov.

Dejiny

Prvé osídlenie

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.

Stredovek

Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. Mestečko získava v roku 1246 výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostalo sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.

Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo povstalcov, dobytý. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Novšie dejiny

Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyses. Okresným mestom sa stáva v roku 1923. Štatút okresného mesta stratilo v roku 1928, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú občiansku zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami. Počet obyvateľov prestal rásť v roku 1996 a od roku 2002 je už menej ako 20 000. Význam mesta poklesol, keď v roku 1996 vznikli nové susedné okresy Žarnovica a Banská Štiavnica, ktorých celé územie dovtedy patrili pod Žiarsky okres.

Mestské časti

Vzhľadom na veľkosť mesto nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV (Individuálna bytová výstavba), Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.

Obyvateľstvo

Mesto nezaznamenalo výrazné výkyvy v počte občanov za posledných 20 rokov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V roku 2007 bol počet obyvateľov odhadnutí na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24 %). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1,97 %), nasledujú Česi (0,95 %) a Maďari (0,69 %). Približne 62,07 % z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25,54 % tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 malo mesto 19 883 obyvateľov. Z nich 78,9% boli Slováci, 2,84% Rómovia, 0,5% Češi a 0,4% Maďari. Viac ako 18% obyvateľov si nevybralo národnú identifikáciu (sčítanie v roku 2011 bolo prvým národným sčítaním ľudu s touto možnosťou). V tom istom roku 48,75% obyvateľov boli katolíci a 2,4% evanjelici. Iba jedna osoba sa identifikovala ako Žid, napriek významnej židovskej populácii pred vojnou.

Počet obyvateľov obce (ročne)

Rok	1993	1994	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017
Žiar nad Hronom	20205	20261	20390	20552	20547	20434	20405	20290	20217	19831	19741	19718	19750	19768	19782	19567	19409	19298	19862	19789	19647	19558	19370	19301	19188

Primátori Žiaru nad Hronom

• Ing. Marián Futák – ekonóm
• MVDr. Jaroslav Cíger – veterinárny lekár
• JUDr. Márius Hrmo – právnik
• 2002 – 2012: Mgr. Ivan Černaj – súkromný podnikateľ, nezávislý, odstúpil v novembri 2012
• od 2012 Mgr. Peter Antal – právnik, MOST-HÍD od 2018

Zdravotná starostlivosť

Od 1. apríla 2014 patrí Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia a.s., ktorý vlastní Penta.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Šášovský hrad, zrúcanina gotického hradu pôvodne z prvej polovice 13. storočia, strážiaceho tiesňavu Hrona. Dnes sa nachádza na území mestskej časti Šášovské Podhradie. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1253. Od 14. storočia sa hrad stáva kráľovským. Hrad striedal majiteľov v nepokojnom 17. storočí, v období stavovských povstaní bol obsadený Tököliho vojskami, neskôr dobitý cisárskymi vojskami. Málo významná pevnosť bola opustená v 18. storočí.

• 

  Šášovský hrad

• 
• 
• 
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1806 – 1813. Stojí na mieste staršej stavby, vznikol z iniciatívy banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyho. Hlavnej fasáde dominuje šesťosový portikus z toskánskych stĺpov, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom sa nachádza reliéf s erbom biskupa Zerdahelyho. Fasáda je ukončená segmentovou atikou s nápisom „Fugite partes adversae". Veže sú lemované pilastrami a ukončené korunnými rímsami s terčíkom s hodinami a zvonovými helmicami. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sú okrem iných pochovaní Štefan Moyzes a Michal Chrástek.

• 

  Kostol Povýšenia Svätého Kríža

• 

  Detail veže

• 

  Vstup do krypty

• 

  Pamätná tabuľa Štefana Moysesa na kostole

• 

  Pamätná tabuľa Michala Chrásteka na kostole

• Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1710 – 1711, 1777 a poslednou neorománskou v roku 1911. Fasády kostola sú dekorované oblúčkovým vlysom, opornými piliermi a neorománskymi šambránami. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol sv Vavrinca

• 
• 
• 

• Biskupský kaštieľ, renesančno-baroková štvorkrídlová trojpodlažná stavba s párom nárožných veží z roku 1631. Stají na staršom stredovekom základe. Posledná výrazná prestavba kaštieľa sa uskutočnila v rokoch 1850–1869, keď bol nadstavaný. Fasády kaštieľa sú dekorované oknami so šambránami a nadokennými rímsami, v rizalite poschodia polkruhovo ukončenými. Veže sú členené lizénovými rámami a ukončené vlysom a dekoratívnym cimburím. Portál je riešený ako ostenie s polkruhovým ukončením a klenákom, nad ktorým je segmentová supraporta nesená pilastrami. Pri kaštieli sa nachádza park, ktorý bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia.

• 

  Biskupský kaštieľ

• 

  Detail veže kaštieľa

• 
• 

  Kaštieľ na historickej pohľadnici

Pomníky

• Pomník Štefana Moysesa.
• Pomník Michala Chrásteka.
• Pomník Ladislava Exnára.
• Pomník Karola Dúbravského.

Múzeá

• Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.

Hvezdárne a planetáriá

• Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom

Zaujímavosti

• zaniknutá Zimmermanova vila a hotel (penzión) Osvald (1. októbra 1944)
• zaniknutá neologická synagóga (prestavaná na sociálne zariadenie) a židovský cintorín ("znovuobjavený" 2012)
• zaniknutá obec Horné Opatovce (1969)
• zaniknutý Starý mlyn bol úmyselne podpálený a zhorel 21. máj 1990
• vražda Mária Gorala 21. júla 1995
• zánik najväčšieho slovenského odkaliska v roku 2012 rekultiváciou. ("Kalové pole" má rozlohu 45 hektárov, uložených je tu 10 miliónov ton kalu, obvod odkaliska je viac ako tri kilometre a kopa má výšku 41 metrov.) Plocha je veľká ako 80 futbalových ihrísk. Výška ako 15 poschodový dom. Sklon svahov až 60 stupňov.
• úkladná vražda (nástražný výbušný systém) na objednávku poslanca Mareka Rakovského 2. júla 2013

Podujatia

Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec

Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.

Žiarsky jarmok

Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návštevníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.

Mestský ples

Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.

City Fest

City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.

Doprava

Okrajom mesta prechádza rýchlostná cesta R1, na ktorú je Žiar napojený križovatkou pri Šášovskom Podhradí. Mestom prechádza cesta I/9 od Prievidze, pre tranzit je vybudovaný úsek R2, vedúci južne od mesta a napájajúci sa na R1. Ladomerskou Vieskou vedie cesta I/65.

Mestská doprava

Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.

Železničná doprava

Mestom vedie železničná trať Nové Zámky – Zvolen, prostredníctvom ktorej možno cestovať osobnými vlakmi do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Železničná stanica nadobudla na význame s výstavbou závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.

Medzimestská doprava

Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Východným okrajom mesta vedie rýchlostná cesta R1, na ktorú sa južne od mesta pripája rýchlostná cesta R2, vytvárajúca juhozápadný obchvat mesta v smere od Prievidze.

Školstvo

Stará hvezdáreň, predtým hasičská vodáreň

V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.

Zoznam základných škôl

• I. základná škola
• II. základná škola
• IV. základná škola
• Cirkevná škola Štefana Moysesa

Zoznam stredných škôl

• Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2
• Súkromná obchodná akadémia
• Súkromná stredná odborná škola technická
• Hotelová akadémia
• Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG

Hospodárstvo

V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne tu bola vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalom Česko-Slovensku. Výroba hliníka v Závodoch Slovenského národného povstania (ZSNP) bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Hlinikáreň sa postupne rozširovala s ňou rástol aj počet obyvateľov. ZSNP bolo v roku 2002 privatizované a v roku 2004 ovládla Penta 42% akcií. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Ľudovít Ondrej Kirkai (* 1673 – † 1747), cirkevný historik
• Štefan Petruš (* 1783 – † 1831), etnograf a dramatik
• Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz a národný pracovník
• Ján Rakovský (* 1907 – † 1985), riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV
• Jozef Hurtík (* 1911 – † 1989), spisovateľ
• Ján Kolóň (* 1915 – † 1980), diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Srí Lanke a v Pakistane
• Rozália Danková (* 1920 – † 2017), spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu
• Emil Černaj (* 1923 – † 2000), misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii
• Jozef Filus (* 1923 – † 1999), misionár v Brazílii
• Július Považan (* 1926 – † 2011), nestor slovenského insitného maliarstva
• Juraj Červenák (* 1974), spisovateľ
• Marianna Ďurianová (* 1977), moderátorka
• Zuzana Šebová (* 1982), slovenská divadelná a televízna herečka
• Milan Škriniar (* 1995), futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč talianskeho Interu Miláno

Pôsobili tu

• Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869), rímskokatolícky biskup, prvý predseda Matice slovenskej
• Michal Chrástek (* 1825 – † 1900), prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný
• Ján Levoslav Bella (* 1843 – † 1936), hudobný skladateľ
• Anton Štefánek (* 1877 – † 1964), sociológ, senátor a minister školstva a národnej osvety
• Zita Strnadová-Paráková (* 1915 – † 1988), hudobníčka, klaviristka, hudobná pedagogička
• Ľudovít Černák (* 1951), riaditeľ ZSNP, dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia

Partnerské mestá

Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu s českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už v minulom tisícročí, užšie však mestá spolupracujú od roku 2006^{[chýba zdroj]}. Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.

• Svitavy, Česko

Galéria

Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu

Námestie matice slovenskej

• 

  Obytný dom, tzv. Účko

• 

  Daňový úrad

• 

  Závod SNP

• 

  Socha Štefana Moyzesa v Žiari nad Hronom

• 

  Budova bankových inštitúcií a pošty

• 

  Dubčekova ulica

• 

  M.R.Štefánika

• 

  Pod Vršky

• 

  Šibeničný vrch

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  ulica SNP

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Žiari nad Hronom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiar nad Hronom

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste

Zdroje

• Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
• Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
• P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998