Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom | |
mesto | |
Bývalý biskupský kaštieľ
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Žiar nad Hronom |
Región | Tekov |
Vodný tok | Hron |
Nadmorská výška | 279 m n. m. |
Súradnice | 48°35′31″S 18°51′12″V / 48,5919444°S 18,8533333°V |
Rozloha | 39,09 km² (3 909 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 17 246 (31. 12. 2021) [2] |
Hustota | 441,19 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1075 |
Primátor | Peter Antal[3] (nezávislý) |
PSČ | 965 01 |
ŠÚJ | 516589 |
EČV (do 2022) | ZH |
Tel. predvoľba | +421-45 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štefana Moyzesa 46 965 19 Žiar nad Hronom |
E-mailová adresa | msu@ziar.sk |
Telefón | 045 / 678 71 20 |
Fax | 045 / 678 71 55 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom | |
Webová stránka: ziar.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Žiar nad Hronom (hovorovo len Žiar; do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku. Leží na križovatke ciest spájajúcich Pohronie, Ponitrie a banské mestá (najmä Banskú Štiavnicu a Kremnicu) a preto sa v jeho blízkosti nachádzajú ruiny dvoch hradov (Šášov a Revište) a jeho okolie bolo miestom viacerých bojov proti Osmanom, protihabsburským povstaniam, počas SNP a druhej svetovej vojny. V súčasnosti je okrem iného centrom spravovanie hliníka a sídlom najväčších výrobných firiem Banskobystrického kraja.[4]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov osady prechádzal mnohými zmenami. Už pred rokom 1237 bola obec známa ako miesto s mýtnicou. V roku rokom 1237 bol prvýkrát doložený názov „Kríž Pána“ v pomaďarčenej forme ako „Cristur“ (neskoršie Kerestúr).[5] Časť obce vtedy patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. V roku 1773 sa obec nazývala ako „Svätý Kríž" v rôznych jazykoch: Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiliges Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil na Fanum Sanctae Crucis, Szent Kereszt, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal v maďarčine názov Barsszentkereszt a na prelome 19. a 20. storočia Garamszentkereszt. V rokoch 1920 / 1927 je zaznamenaný aj slovenský názov Svätý Kríž nad Hronom (Kerestúr bol v rokoch 1948 – 1954 názov obce Zemplínsky Svätý Kríž).
V máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka a hutnícky kombinát zmenil nielen život v obci ale aj jej názov. Od roku 1955 bola už ako mesto premenovaná na Žiar nad Hronom.[6]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Žiarska kotlina[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.
Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona aj Lutilského potoka zaznamenaný výskyt rakov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]
V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie.
Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. Mestečko získava v roku 1246 výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostalo sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.[6]
Kráľovský hrad Šášov sa spomína v roku 1253 a hrad Revište sa spomína písomne v roku 1265. Hrady sú vzdialené od seba 18 km a sú na opačných stranách Hrona a ich význam spočíval v ochrane obchodných ciest smerujúcich k stredoslovenským banským mestám - najmä do Banskej Štiavnice a Kremnice. Žiar je medzi týmito hradmi. V súčasnosti je odbočka z Pohronia na Ponitrie na výjazde diaľnice Žiar nad Hronom-západ, odbočka do Kremnice na výjazde Šášovské Podhradie a odbočka do Štiavnice na výjazde Hronská Breznica/Banská Štiavnica.[7] Tieto tri výjazdy sú tiež vzdialené 18 km a Žiar je medzi nimi.
Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku[upraviť | upraviť zdroj]
V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti cisárske vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo protihabsburských povstalcov, dobytý. Oblasť sa z tohto obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.
Novšie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyzes. Okresným mestom sa stáva v roku 1923. Štatút okresného mesta stratilo v roku 1928, no v roku 1960 ho opäť získalo.[8] Súviselo to s reogranizáciou v bývalom Česko-Slovensku. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto.
Robotnícka kolónia pre továreň bola navrhnutá v obci Svätý Kríž nad Hronom, s pohotovostným sídliskom v Ladomeri, ktorý leží na druhom brehu Hrona. Plánovaná kapacita hlavného sídliska bola 16 000 obyvateľov. Dediny v blízkosti závodu sa po jeho uvedení do prevádzky rozvíjali diametrálne odlišným spôsobom. Horné Opatovce boli v roku 1960 vyhlásené za neobývateľné a postupne boli vysťahované a zbúrané. Oficiálne bola obec Horné Opatovce zrušená k 1. 7. 1969. V obci Ladomer bolo postavené sídlisko pozostávajúce zo 64 bytových domov typu T52. Ladomer a Vieska boli zlúčené v roku 1960 a na mapách ich dnes nájdeme ako obec Ladomerská Vieska.[9]
Obec Svätý Kríž postupne menila svoj ráz z agrárnej dediny na industriálne mesto. V roku 1951 sa začala výstavba prvých bytových domov na novom sídlisku. Počet obyvateľov Žiaru nad Hronom rýchlo rástol. Pred založením závodu mala obec Svätý Kríž len 1 449 obyvateľov, v roku 1960 ich už bolo 8 784. V rokoch 1952 – 1960 bolo postavených 2 584 nových bytových jednotiek.[9]
Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú občiansku zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami. Počet obyvateľov prestal rásť v roku 1996 a od roku 2002 je už menej ako 20 000.[10] Význam mesta poklesol, keď v roku 1996 vznikli nové susedné okresy Žarnovica a Banská Štiavnica, ktorých celé územie dovtedy patrilo pod Žiarsky okres.
Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na veľkosť mesto nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV (Individuálna bytová výstavba), Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto nezaznamenalo výrazné výkyvy v počte občanov za posledných 20 rokov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V roku 2007[11] bol počet obyvateľov odhadnutý na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24 %). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1,97 %), nasledujú Česi (0,95 %) a Maďari (0,69 %)[11]. Približne 62,07 % z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25,54 % tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.[11]
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 malo mesto 19 883 obyvateľov. Z nich 78,9% boli Slováci, 2,84% Rómovia, 0,5% Češi a 0,4% Maďari. Viac ako 18% obyvateľov si nevybralo národnú identifikáciu (sčítanie v roku 2011 bolo prvým národným sčítaním ľudu s touto možnosťou). V tom istom roku 48,75% obyvateľov boli katolíci a 2,4% evanjelici. Iba jedna osoba sa identifikovala ako Žid, napriek významnej židovskej populácii pred vojnou.
Počet obyvateľov obce (ročne)[10]
Rok | okolo 1950 | 1960 | 1993 | 1994 | 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 |
Žiar nad Hronom | 1449 | 8784 | 20205 | 20261 | 20390 | 20552 | 20547 | 20434 | 20405 | 20290 | 20217 | 19831 | 19741 | 19718 | 19750 | 19768 | 19782 | 19567 | 19409 | 19298 | 19862 | 19789 | 19647 | 19558 | 19370 | 19301 | 19188 |
Primátori Žiaru nad Hronom[upraviť | upraviť zdroj]
- Ing. Marián Futák – ekonóm
- MVDr. Jaroslav Cíger – veterinárny lekár
- JUDr. Márius Hrmo – právnik
- 2002 – 2012: Mgr. Ivan Černaj – súkromný podnikateľ, nezávislý, odstúpil v novembri 2012[12]
- od 2012 Mgr. Peter Antal – právnik, MOST-HÍD od 2018[13] do 2020
Zdravotná starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]
Od 1. apríla 2014 patrí Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia a.s.[14], ktorú vlastní Penta.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Šášovský hrad, zrúcanina gotického hradu pôvodne z prvej polovice 13. storočia, strážiaceho tiesňavu Hrona. Dnes sa nachádza na území mestskej časti Šášovské Podhradie. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1253. Od 14. storočia sa hrad stáva kráľovským. Hrad striedal majiteľov v nepokojnom 17. storočí, v období stavovských povstaní bol obsadený Tököliho vojskami, neskôr dobitý cisárskymi vojskami. Málo významná pevnosť bola opustená v 18. storočí.[15]
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1806 – 1813.[16] Stojí na mieste staršej stavby, vznikol z iniciatívy banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyho. Hlavnej fasáde dominuje šesťosový portikus z toskánskych stĺpov, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom sa nachádza reliéf s erbom biskupa Zerdahelyho. Fasáda je ukončená segmentovou atikou s nápisom „Fugite partes adversae". Veže sú lemované pilastrami a ukončené korunnými rímsami s terčíkom s hodinami a zvonovými helmicami. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sú okrem iných pochovaní František Berchtold, Štefan Moyzes, Marián Blaha a Michal Chrástek.[17]
- Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1710 – 1711, 1777 a poslednou neorománskou v roku 1911.[18] Fasády kostola sú dekorované oblúčkovým vlysom, opornými piliermi a neorománskymi šambránami. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.
- Biskupský kaštieľ, renesančno-baroková štvorkrídlová trojpodlažná stavba s párom nárožných veží z roku 1631. Stají na staršom stredovekom základe. Posledná výrazná prestavba kaštieľa sa uskutočnila v rokoch 1850–1869, keď bol nadstavaný. Fasády kaštieľa sú dekorované oknami so šambránami a nadokennými rímsami, v rizalite poschodia polkruhovo ukončenými. Veže sú členené lizénovými rámami a ukončené vlysom a dekoratívnym cimburím. Portál je riešený ako ostenie s polkruhovým ukončením a klenákom, nad ktorým je segmentová supraporta nesená pilastrami. Pri kaštieli sa nachádza park, ktorý bol vybudovaný v druhej polovici 18. storočia.[19]
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
- Pomník Štefana Moysesa.
- Pomník Michala Chrásteka.
- Pomník Ladislava Exnára.
- Pomník Karola Dúbravského.
Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]
- Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.
Hvezdárne a planetáriá[upraviť | upraviť zdroj]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- zaniknutá Zimmermanova vila a hotel (penzión) Osvald (1. októbra 1944) [20]
- zaniknutá neologická synagóga[21] (prestavaná na sociálne zariadenie[22]) a židovský cintorín[23] ("znovuobjavený" 2012[22])
- zaniknutá obec Horné Opatovce (1969)
- zaniknutý Starý mlyn bol úmyselne podpálený a zhorel 21. mája 1990 [24]
- vražda Mária Gorala 21. júla 1995[25]
- rekultivácia najväčšieho slovenského odkaliska na zatrávnenú plochu v roku 2012 [26] ("Kalové pole" má rozlohu 45 hektárov, uložených je tu 10 miliónov ton kalu, obvod odkaliska je viac ako tri kilometre a kopa má výšku 41 metrov.)[27] Plocha je veľká ako 80 futbalových ihrísk. Výška ako 15 poschodový dom. Sklon svahov až 60 stupňov.[28]
- úkladná vražda (nástražný výbušný systém) poslanca Mareka Rakovského 2. júla 2013[29] Peter P. z Veľkého Krtíša, obžalovaný z úkladnej vraždy, bol v júni 2020 zbavený obvinenia, aj vzhľadom na to, že výpoveď utajeného svedka bola jediným dôkazom.[30]
Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.
Žiarsky jarmok[upraviť | upraviť zdroj]
Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návštevníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.
Mestský ples[upraviť | upraviť zdroj]
Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.
City Fest[upraviť | upraviť zdroj]
City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Okrajom mesta prechádza rýchlostná cesta R1, na ktorú je Žiar napojený križovatkou pri Šášovskom Podhradí. Mestom prechádza cesta I/9 od Prievidze, pre tranzit je vybudovaný úsek R2, vedúci južne od mesta a napájajúci sa na R1. Ladomerskou Vieskou vedie cesta I/65.
Mestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.
Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Mestom vedie železničná trať Nové Zámky – Zvolen, prostredníctvom ktorej možno zo železničnej stanice cestovať osobnými vlakmi do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Stanica nadobudla na význame s výstavbou Závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.
Medzimestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Východným okrajom mesta vedie rýchlostná cesta R1, na ktorú sa južne od mesta pripája rýchlostná cesta R2, vytvárajúca juhozápadný obchvat mesta v smere od Prievidze.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.
Zoznam základných škôl[upraviť | upraviť zdroj]
- I. základná škola
- II. základná škola
- IV. základná škola
- Cirkevná škola Štefana Moysesa
Zoznam stredných škôl[upraviť | upraviť zdroj]
- Gymnázium Milana Rúfusa
- Súkromná obchodná akadémia
- Súkromná stredná odborná škola technická
- Hotelová akadémia
- Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne tu bola vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalom Česko-Slovensku. Výroba hliníka v Závodoch Slovenského národného povstania (ZSNP) bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil základ pre ďalší rozvoj obce, ktorá sa pretransformovala na mesto. Hlinikáreň sa postupne rozširovala s ňou rástol aj počet obyvateľov. ZSNP bolo v roku 2002 privatizované a v roku 2004 ovládla Penta 42% akcií[31]. Dnes je bývalá hlinikáreň národný podnik, rozdelená do viacerých firiem s rôznymi majiteľmi (napr. Slovalco, a.s., ZSNP, a.s., Hydro aluminium, Nemak a ďalšie). V industriálnej zóne v okolí ZSNP, pôsobí viacero ďalších firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané. V roku 2021 oznámila Penta oficiálny zánik ZSNP. V rokoch 2017 a 2018 bolo Slovalco, a.s., s tržbou 399 236 tisíc eur (2018) najväčšou výrobnou (nefinančnou) firmou Banskobystrického kraja.[4] V roku 2019 sa druhou firmou v poradí stal Nemak Slovakia, s.r.o.
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Ľudovít Ondrej Kirkai (* 1673 – † 1747), cirkevný historik
- Štefan Petruš (* 1783 – † 1831), etnograf a dramatik
- Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz, pedagóg, spoluzakladateľ Matice slovenskej
- Ján Rakovský (* 1907 – † 1985), riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV
- Jozef Hurtík (* 1911 – † 1989), spisovateľ
- Ján Kolóň (* 1915 – † 1980), diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Srí Lanke a v Pakistane
- Rozália Danková (* 1920 – † 2017), spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu
- Emil Černaj (* 1923 – † 2000), misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii
- Jozef Filus (* 1923 – † 1999), misionár v Brazílii
- Július Považan (* 1926 – † 2011), lekár a zároveň nestor slovenského insitného maliarstva
- Juraj Červenák (* 1974), spisovateľ
- Juraj Jordán Dovala (* 7. decembra 1974), brnenský biskup Československej cirkvi husitskej.
- Marianna Ďurianová (* 1977), moderátorka
- Zuzana Šebová (* 1982), slovenská divadelná a televízna herečka
- Milan Škriniar (* 1995), futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč talianskeho Interu Miláno
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869), rímskokatolícky biskup, prvý predseda Matice slovenskej
- Michal Chrástek (* 1825 – † 1900), prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný
- Ján Levoslav Bella (* 1843 – † 1936), hudobný skladateľ
- Anton Štefánek (* 1877 – † 1964), sociológ, poslanec, minister školstva a národnej osvety, profesor, rektor Univerzity Komenského v Bratislave
- Zita Strnadová-Paráková (* 1915 – † 1988), hudobníčka, klaviristka, hudobná pedagogička
- Ľudovít Černák (* 1951 ), prvý zvolený riaditeľ ZSNP, dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia, podnikateľ
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu s českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už v minulom tisícročí, užšie však mestá spolupracujú od roku 2006.[32] Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Kraje (Najväčšie podniky v Banskobystrickom kraji) [online]. www.trend.sk, 2019-11-06, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
- ↑ Výročná správa. Mesto Žiar nad Hronom. za rok PDF [online]. docplayer.cz, [cit. 2018-11-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Mesto Žiar nad Hronom: História [online]. www.ziar.sk, 2014, [cit. 2018-05-31]. Dostupné online.
- ↑ KAFKA, Richard. Cesty do Banskej Štiavnice [online]. cestydobs.blogspot.com, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
- ↑ Lokality - UPVS [online]. www.slovensko.sk, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b BARTOŠÍKOVÁ, Tereza. Sto rokov výstavby hlinikární [online]. ALFA 1 / 2016, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
- ↑ a b DATAcube. [online]. datacube.statistics.sk, [cit. 2019-08-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Municipal Statistics [online]. Statisticky urad Slovenskej republiky, [cit. 2007-12-20]. Dostupné online.
- ↑ Uchádzačka o kreslo žiarskej primátorky: Kandidatúru oznámila Mariana Páleníková. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
- ↑ A.S., Petit Press. Primátor Žiaru Antal vstupuje do strany Most-Híd. Hovorí o dôvodoch. myziar.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-13].
- ↑ Nemocnica Žiar nad Hronom – O nás – ProCare. ProCare. Dostupné online [cit. 2018-09-24].
- ↑ Šášov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Církevní historie (katolická) [online]. [Cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Žiar nad Hronom [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ KAFKA, Richard. Spoločné osudy slávnych stavieb [online]. Žiar24.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Synagóga :: Židovská komunita vo Sv. Kríži nad Hronom [online]. zidovska-komunita-vo-sv-krizi-h.webnode.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ a b Čistenie židovského cintorína a niečo z histórie [online]. tvziar.tv, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Cintorín :: Židovská komunita vo Sv. Kríži nad Hronom [online]. zidovska-komunita-vo-sv-krizi-h.webnode.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ KAFKA, Richard. Mlyn pri biskupskom kaštieli [online]. Žiar24.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Rómska Encyklopédia [online]. [Cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ ZSNP [online]. www.zsnp.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ MAJEROVÁ, Silvia. Vysťahovaná dedina a najväčšie odkalisko sú spomienkou na výrobu hliníka [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Gigantické odkalisko pri Žiari nad Hrohom by ste dnes nespoznali [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Paľov obvinený z vraždy poslanca Rakovského so sťažnosťou neuspel, sudca má nezvratný dôkaz [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ V prípade vraždy poslanca Rakovského padol rozsudok. Muž, ktorý bol obžalovaný, je nevinný [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-08-23]. Dostupné online.
- ↑ TREND.SK. Penta vyhlási povinnú ponuku na prevzatie akcií ZSNP. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-06].
- ↑ Partnerské mesto [online]. Mesto Žiar nad, 2014, [cit. 2020-11-30]. Dostupné online. (slovak)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiar nad Hronom
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
- Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
- P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998