Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom
mesto
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov
Rieka	Hron
Nadmorská výška	226 m n. m.
Súradnice	48°35′03″S 18°51′39″V
Rozloha	39,09 km² (3 909 ha)
Obyvateľstvo	19 370 (31. 12. 2015)
Hustota	495,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Primátor	Peter Antal (nezávislý)
PSČ	965 01
ŠÚJ	516589
EČV	ZH
Tel. predvoľba	+421-45
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Žiar nad Hronom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ziar.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Slovenský portál

Žiarsky kaštieľ (pohľad z juhozápadu)

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Žiar nad Hronom (do r. 1955 Svätý Kríž nad Hronom; nem. Heiligenkreuz an der Gran; maď. Garamszentkereszt) je okresné mesto ležiace na pravom brehu rieky Hron v Banskobystrickom kraji na Slovensku. V minulosti bolo poľnohospodárskou obcou, no po druhej svetovej vojne sa z obce stalo moderné mesto. Bola tu vybudovaná jediná hlinikáreň v bývalej Československej socialistickej republike a vďaka výrobe hliníka sa mesto Žiar nad Hronom dostalo do povedomia. Celá hlinikáreň bola súčasťou závodov SNP. V súčasnosti v industriálnej časti pôsobí viacero firiem, pričom niektoré časti starého závodu už nie sú používané.

Poloha a podnebie

Žiarska kotlina

Mesto sa rozkladá v Žiarskej kotline pri rieke Hron v Banskobystrickom kraji. Podľa mesta je pomenovaný aj okres v ktorom sa spolu s ďalšími menšími mestami a obcami nachádza. Žiarska kotlina je obkolesená pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. V blízkosti mesta sa nachádzajú vulkanické oblasti, preto aj priľahlé pohoria sú tvorené prevažne z čadiča a zlepencov. Pôvodne bol Žiar nad Hronom poľnohospodárskou obcou. V súčasnosti sú na hraniciach mesta rozľahlé poľnohospodárske plochy určené prevažne pre pestovanie slnečnice, kukurice a obilnín. Priemerná ročná teplota je 8 °C, pričom v oblasti sú časté zrážky. V zimnom období sú dosahované nízke teploty, naopak v lete teploty dosahujú úroveň od 25 °C do 35 °C. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v auguste roka 1992 a dosahovala hodnotu 23.5 °C. Naopak najchladnejší bol august roka 1978 s priemernou teplotou 15,5 °C.

Vodné plochy

Cez mesto Žiar nad Hronom preteká rieka Hron, ktorá je druhou najdlhšou slovenskou riekou (meria 298 km). Povodie Hrona zaberá až 11 % územia Slovenska. Popri meste sa tiahne Lutilský potok, ktorý tvorí prítok rieky Hron. Na hraniciach mesta sa nachádza mŕtve rameno Hrona, ktoré sa v zimnom období využíva ako korčuliarska plocha. Neďaleko mesta sa nachádza zavlažovacia vodná nádrž.

Flóra a fauna

V okolí Žiaru nad Hronom sa nenachádza špecifické rastlinstvo. Okolité lesy sú zmiešané a tvorené väčšinou smrekom a borovicou. Listnatú časť stromov zastupuje dub, buk lesný prípadne javor. Živočíšna ríša je zastúpená takmer všetkými druhmi vyskytujúcimi sa v oblasti stredného Slovenska. Osobitou zložkou zastúpenia živočíchov sú ryby. V mŕtvom ramene rieky Hron sú hlavné chovné typy šťuka a zubáč. V minulosti bol vo vodách Hrona zaznamenaný výskyt rakov.

Dejiny

Kostol Povýšenia Svätého Kríža

Prvé osídlenie

V oblasti súčasného mesta pôsobili keltské kmene. Dokazujú to aj rozsiahle archeologické nálezy zo 6. storočia. Po desiatom storočí bolo obyvateľstvo slovanské, pretože do oblasti sa presúvali Slovania a zanikalo keltské osídlenie. Samotný názov mesta prechádzal mnohými zmenami. Na počiatku sa mesto nazývalo Kerestur. Po roku 1927 sa obec premenovala na Svätý Kríž nad Hronom a nové dejiny píšu súčasný názov.

Stredovek

Prvá zmienka o samotnom meste sa datuje do 10. storočia. Časť obce patrila pod panstvo hradu Šášov a časť k panstvu Hronského Beňadika. Mestečko získava výsady zemepánskeho mesta. Pod tieto panstvá patrili aj okolité obce. Neskôr panstvo hradu Šášov získalo celú obec Svätý Kríž. V období stredoveku sa z obce stalo mestečko a dostáva sa do povedomia ako administratívne a kultúrne stredisko v oblasti. Súviselo to s rozvojom obchodu, neskôr so vznikom cechov.

Prechod od neskorého stredoveku k ranému novoveku

V nasledovnom období do 16. storočia sa v oblasti založili cechy, ako napríklad cech krajčírov a čižmárov. Neskôr bol zriadený aj cech kováčov. Mesto získalo jarmočné právo v roku 1690. Dominantou mestečka sa stáva kaštieľ. V neskorších rokoch sa kaštieľ v Svätom Kríži stal letným sídlom arcibiskupstva. Kaštieľ prešiel mnohými opravami a rekonštrukciami z dôvodu rôznych nepokojov a povstaní. Jedným z takých povstaní bolo protihabsburské povstanie, ktoré trvalo do roku 1621. Po skončení povstania zostali v oblasti vojská, aby chránili oblasť pred tureckou expanziou. Turci držali obyvateľov v neustálom strachu. V nasledujúcom období 17. storočia boli roky pre obyvateľov veľmi ťažké. Súviselo to s morovou nákazou, ktorá sa šírila do Európy z Talianska a pretrvávajúce vojnové udalosti. Mestečko Svätý Kríž bolo dlhý čas obliehané a hrad Šášov, vtedy sídlo povstalcov, dobytý. Oblasť sa z ťažkého obdobia ťažko zotavovala, čo trvalo dlhé roky. Bolo potrebné úplne obnoviť hospodárstvo mesta.

Nové dejiny

Kaštieľ v Svätom Kríži sa stáva centrom banskobystrického biskupa. Počas tohto obdobia prechádza rekonštrukciou. Stáva sa dominantným reprezentačným centrom. V 19. storočí sa v kaštieli usídlil Štefan Moyses. Okresným mestom sa stáva v roku 1928. Toho roku štatút okresného mesta aj stratilo, no v roku 1960 ho opäť získalo. Súviselo to s reogranizáciou v bývalej Československej socialistickej republike. Do roku 1945 bolo mesto obsadené nemeckou armádou. Svätý Kríž bol oslobodený spod nemeckej okupácie sovietskou Červenou armádou. Hospodársky i spoločenský rozmach obec zažila s výstavbou hlinikárne. Jej časť bola spustená v roku 1953 a zabezpečila množstvo pracovných miest. Závod položil bezpečný základ pre ďalší rozvoj obce. Obec sa pretransformovala na mesto. Budovali sa školy a nové sídliská. Mesto sa stalo plnohodnotným a poskytovalo svojim občanom plnú zabezpečenosť. V rokoch 1969 až 1991 boli k mestu pričlenené obce Šášovské Podhradie, Ladomerská Vieska, Lutila a Horné Opatovce. Obce Ladomerská Vieska a Lutila sú od roku 1991 opäť samostatnými obcami.

Historický vývoj názvu mesta

Názov mesta sa vyvíjal podľa obdobia. Dejiny mesta boli pestré a jeho názov sa tomu prispôsoboval. Prvá zmienka bola o meste Kerestur. V roku 1773 sa obec nazývala v rôznych jazykoch Sancta Crux, Szent Kereszt, Heiligs Creütz a Swaty Kriss. Po roku 1808 sa názov vplyvom vývoja jazykov zmenil Szent Kereszt, Fanum Sanctae Crucis, Heiligen Kreutz, Swatý Kříž. Od roku 1873 sa používal názov Barsszentkereszt. Na prelome 19. a 20. storočia sa používalo meno Garamszentkereszt. Nové dejiny od roku 1920 píšu o obci Svätý Kríž nad Hronom. Súčasný názov Žiar nad Hronom sa používa od roku 1955.

Mestské časti

Vzhľadom na veľkosť mesto nie je rozdelené do mestských častí. Jedinou významnou mestskou časťou je Šášovské Podhradie, ktoré bolo pričlenené k mestskej samospráve Žiaru nad Hronom. Ostatné časti a mestské sídliská sú Centrum I, Centrum II, Etapa, IBV, Medzi vodami a Pod Vŕšky. Bytová výstavba Pod Vŕšky začala po roku 1989 v rámci celkového rozvoja mesta. Po dokončení zvyšných sídlisk mesto nezaznamenalo potrebu ďalšej výstavby. V súčasnosti je aktuálny územný plán zameraný na výstavbu smerom k Šibeničnému vrchu. Blízke osady sú Bukovinka, Kupča, Pod krížom, Pri píle, Srnosiete a Štôlňa.

Pohľad na mesto zo Šibeničného vrchu

Obyvateľstvo

Mesto nezaznamenáva výrazné výkyvy v mobilite svojich občanov. Z dlhodobého hľadiska si zachováva počet obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 malo 19 945 obyvateľov. V súčasnosti sa ich počet odhaduje na 18 689. Národnostné zloženie obyvateľov je z veľkej časti zastúpené Slovákmi (94.24 %). Druhou najpočetnejšou skupinou sú Rómovia (1,97 %), nasledujú Česi (0,95 %) a Maďari (0,69 %) . Približne 62,07 % z celkového počtu obyvateľov sú rímskokatolíci. Ďalej 25,54 % tvoria obyvatelia bez vierovyznania a zvyšok tvoria evanjelici.

Primátori Žiaru nad Hronom

• Ing. Marián Futák - ekonóm
• MVDr. Jaroslav Cíger - veterinárny lekár
• JUDr. Márius Hrmo - právnik
• Mgr. Ivan Černaj - súkromný podnikateľ
• Mgr. Peter Antal - právnik

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

• Archeologická expozícia a galéria AÚ SAV, Námestie Matice slovenskej č. 23, 965 01 Žiar nad Hronom.

Pamiatky a pomníky

Park Štefana Moysesa

• Ruiny Šášovského hradu (v mestskej časti Šášovské Podhradie).
• Žiarsky renesančný kaštieľ z roku 1631 postavený na stredovekom základe, klasicisticky prestavaný v rokoch 1782-1794 a rozšírený v rokoch 1850 - 1869.
• Kaštieľ v Ladomerskej Vieske.
• Žiarska fara.
• Klasicistický Kostol Povýšenia svätého Kríža z roku 1813. Nachádza sa tu krypta, v ktorej je pochovaný Štefan Moyzes a Michal Chrástek.
• Gotický kostol v Horných Opatovciach, prebudovaný koncom 17. a začiatkom 18. storočia.
• Náhrobná kaplnka rodiny Anderleovcov z roku 1887.
• Židovský cintorín na Šibeničnom vrchu.
• Pomník Štefana Moysesa.
• Pomník Michala Chrásteka.
• Pomník Ladislava Exnára.
• Pomník Karola Dúbravského.
• Sochy z konca 18. storočia.

Hvezdárne a planetáriá

• Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom

Mestské podujatia

Stretnutie pamätníkov Horných Opatoviec

Obec Horné Opatovce zažila turbulentné obdobie po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom. Závod sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obce. V dobe, kedy bola spustená výroba, neboli technologické postupy na takej úrovni, aby bol zabezpečený život obce. Z oblasti sa vytrácala fauna a obyvateľom sa zhoršoval zdravotný stav. Obec neustále pokrývala vrstva popolčeka z neďalekých komínov. V roku 1969 sa rozhodlo o zrušení obce. Mnoho pôvodných obyvateľov sa presťahovalo do Žiaru nad Hronom, kde bývajú doteraz. Stretávajú sa na pravidelných podujatiach a spomínajú na rodnú obec.

Žiarsky jarmok

Žiarsky jarmok je pravidelné podujatie uskutočnňované na jeseň. Stretávajú sa tu miestni remeselníci, hudobníci a predavači. V posledných rokoch sa o zábavu návševníkov jarmoku starajú aj známe kapely, zábavné stánky či rôzne súťaže.

Mestský ples

Každoročne sa mesto stará o prípravu mestského plesu v období plesovej sezóny. Stretávajú sa tu prestížni predstavitelia slovenského, ale aj zahraničného kultúrneho a spoločenského života. Mestský ples sa teší vysokej účasti i úspešnosti u návštevníkov.

City Fest

City Fest je mladý projekt, ktorý vznikol pre všetkých obdivovateľov hudby a zábavy. Toto podujatie sa teší vysokej obľúbenosti hlavne u domácich návštevníkov. Pravidelne sú pozývaní najznámejší predstavitelia slovenskej, ale aj zahraničnej hudobnej scény. Podujatie je príležitosťou vypočuť si hudbu zadarmo v prostredí mestského parku za prítomnosti atrakcií, stánkov a súťaží.

Doprava

Mestská doprava

Prepravu v meste zabezpečuje mestská hromadná doprava. Frekvencia a počet spojov zodpovedá veľkosti mesta. Najvyššia frekvencia je ráno a poobede. Preprava je zabezpečovaná hlavne na prevoz obyvateľov mesta do priemyselnej časti za prácou. Mestská hromadná doprava zabezpečuje aj prevoz obyvateľov do blízkych obcí, hlavne Lutila a Ladomerská Vieska.

Železničná doprava

Mesto má jednu železničnú stanicu. Zo stanice možno cestovať osobnými vlakmi priamo až do hlavného mesta Bratislava, ako aj na opačný smer do Košíc. Železničná stanica nadobudla na význame s výstabou závodu SNP, odkiaľ sa prepravuje nákladnou železničnou dopravou vyprodukovaný materiál a dovážajú suroviny pre spracovanie.

Medzimestská doprava

Mesto Žiar nad Hronom tvorí dôležitý dopravný uzol. Cestné spojenia v meste neboli v minulosti projektované na súčasnú dopravnú záťaž. Východným okrajom mesta vedie rýchlostná cesta R1, na ktorú sa južne od mesta pripája rýchlostná cesta R2, vytvárajúca juhozápadný obchvat mesta v smere od Prievidze.

Školstvo

Stará hvezdáreň, predtým hasičská vodáreň

V Žiari nad Hronom boli zriadené štyri základné školy a niekoľko stredných škôl. Jedna zo základných škôl však bola zrušená a na jej miesto bolo presťahované gymnázium. Predtým toto gymnázium bolo umiestnené v spoločnej budove s 2. základnou školou. Po oddelení zostala budova základnej škole. Dlhoročnú históriu má v meste okrem gymnázia aj obchodná akadémia a ostatné odborné školy.

Zoznam základných škôl

• I. základná škola
• II. základná škola
• IV. základná škola
• Cirkevná škola Štefana Moysesa

Zoznam stredných škôl

• Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2
• Súkromná obchodná akadémia
• Súkromná stredná odborná škola technická
• Stredná odborná škola obchodu a služieb
• Súkromná sociálna a pedagogická akadémia EBG

Osobnosti mesta

• Ľudovít Ondrej Kirkai (* 1673 – † 1747), cirkevný historik
• Štefan Petruš (* 1783 – † 1831), etnograf a dramatik
• Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869), biskup, prvý predseda Matice slovenskej
• Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz a národný pracovník
• Michal Chrástek (* 1825 – † 1900), prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný
• Ján Levoslav Bella (* 1843 – † 1936), hudobný skladateľ
• Anton Štefánek (* 1877 – † 1964), sociológ, senátor a minister školstva a národnej osvety
• Ján Rakovský (* 1907 – † 1985), riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV
• Jozef Hurtík (* 1911 – † 1989), spisovateľ
• Ján Kolóň (* 1915 – † 1980), diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Srí Lanke a v Pakistane
• Zita Strnadová-Paráková (* 1915 – † 1988), hudobníčka, klaviristka, hudobná pedagogička
• Rozália Danková (* 1920), spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu
• Emil Černaj (* 1923 – † 2000), misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii
• Jozef Filus (* 1923 – † 1999), misionár v Brazílii
• Július Považan (* 1926 – † 2011), nestor slovenského insitného maliarstva
• Vladimír Mečiar (* 1942), trojnásobný predseda vlády Slovenska v 90. rokoch 20. storočia
• Ľudovít Černák (* 1951), dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia
• Marianna Ďurianová (* 1977), slovenská moderátorka Televíznych novín v televízii Markíza
• Zuzana Šebová (*1982), slovenská seriálová a divadelná herečka (Panelák, Haló, Kredenc)

Partnerské obce

Mesto Žiar nad Hronom rozvíja spoluprácu s českým mestom Svitavy. Spolupráca bola nadviazaná už pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Užšie však mestá spolupracujú od roku 2006. Zástupcovia oboch miest sa pravidelne stretávajú pri rôznych príležitostiach. Jedným z takýchto podujatí bolo stretnutie riaditeľov školských zariadení a vzájomná výmena skúseností. Mimo oficiálnych stretnutí sa uskutočňujú aj spoločenské podujatia v oblasti športu.

• Svitavy, Česko

Galéria

• 

  Obytný dom, tzv. Účko

• 

  Daňový úrad

• 

  Ulica SNP

• 

  Závod SNP, okolie

• 

  Závod SNP, okolie

• 

  Závod SNP

• 

  Socha Štefana Moyzesa v Žiari nad Hronom

• 

  Budova bankových inštitúcií a pošty

• 

  Dubčekova ulica

• 

  M.R.Štefánika

• 

  M.R.Štefánika

• 

  Janského ulica

• 

  Pod Vršky

• 

  Šibeničný vrch

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Námestie Matice slovenskej

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  Hviezdoslavova ulica

• 

  ulica SNP

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Žiari nad Hronom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiar nad Hronom

Externé odkazy

• Žiar nad Hronom - Kupča - ruina kostola sv. Štefana (www.ohrozenekostoly.sk)

Zdroje

• Peter Ratkoš, Dejiny Žiaru nad Hronom (Osveta, 1978)
• Jozef Minka, Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia (MÚ Žiar nad Hronom, 2005)
• P. Ďurčo a kol.: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Podklady k projektu: Copernicus Programme: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE Paris 1998