Zemplínska Teplica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′43″S 21°34′21″V / 48,645278°S 21,572500°V / 48.645278; 21.572500
Zemplínska Teplica
obec
Mini kaplnka v Zemplínskej Teplici.jpg
Miestna kaplnka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 202 m n. m.
Súradnice 48°38′43″S 21°34′21″V / 48,645278°S 21,572500°V / 48.645278; 21.572500
Rozloha 26,81 km² (2 681 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 733 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 64,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1263
Starosta Jozefína Uhaľová[3] (nezávislá)
PSČ 076 64
ŠÚJ 544019
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Okružná 340/2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 056/679 62 22
Fax 056/679 62 22
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Webová stránka: zemplinskateplica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Zemplínska Teplica (maď. Szécskeresztúr, do roku 1948 Kerestúr, v rokoch 1948 – 1954 Zemplínsky Svätý Kríž[4]) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec leží 25 km západne od okresného mesta Trebišov, po trase cez Sečovce a 16 km po trase cez Čeľovce a Egreš. Časť jej katastrálneho územia tvorí súčasne aj okresnú hranicu medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. Prechádza ňou štátna cesta II/552 Veľké Kapušany – Košice. Zo severovýchodu sa na ňu v Zemplínskej Teplici napája štátna cesta III/050211 zo Sečoviec. Sídlo nie je priamo napojené na železničnú sieť. Najbližšie vlakové stanice ležia v Sečovciach, Čelovciach, Slanci a Kalši, ktoré sú od obce vzdialené do 10 km.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Osídlenie lokality sídla je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest. Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci. Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo. Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zvyšky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty. V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. – 10. storočí. V písomnostiach zo 14. – 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho chrámu, zasväteného Svätému Krížu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom chráme slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári. V 15. – 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci. V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn. Na prelome 16. – 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny. V súčasnom období výškové dominanty obce tvoria dva chrámy. V juhozápadnej časti obce gréckokatolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchovnej časti rímskokatolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku. Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania a na túto pamiatku je vo vstupnom areále základnej školy umiestnená pamätná tabuľa.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1790. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia.[5] Kostol má fasády členené lizénami, polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastajúca z rizalitu je ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Rímskokatolícky kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová neogotická stavba s prvkami secesie s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1947.[6] Kostol má predstavený portikus ukončený lomeným oblúkom. Veža je členená priebežným lizénovým rámom ukončeným štítom s lomeným oblúkom a ihlancovou helmicou. Zdvojené okná sú ukončené taktiež lomenými oblúkmi.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Štátny archív Košice – pobočka Trebišov, fond Okresný národný výbor v Sečovciach, inventárne číslo 77, značka 221. Správa o zmene názvu obce Zemplínsky Svätý Kríž na Zemplínsku Teplicu.
  5. Zemplínska Teplica - Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Zemplínska Teplica - Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]