Veľké Ozorovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°39′46″S 21°36′42″V / 48,6629°S 21,6117°V / 48.6629; 21.6117
Veľké Ozorovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Dolný Zemplín
Rieka Kašín
Nadmorská výška 180 m n. m.
Súradnice 48°39′46″S 21°36′42″V / 48,6629°S 21,6117°V / 48.6629; 21.6117
Rozloha 13,77 km² (1 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 764 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 55,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1304
Starosta Alena Kováčová[3] (SMER-SD)
PSČ 078 01 (pošta Sečovce)
ŠÚJ 543861
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hlavná 264
076 63 Veľké Ozorovce
E-mailová adresa poslať email
Telefón 056/678 90 41
Fax 056/678 90 41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Webová stránka: www.velkeozorovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľké Ozorovceobec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v západnej časti Východoslovenskej pahorkatiny, v podcelku Podslanská pahorkatina. Západným okrajom obce preteká potok Kašín, centrom obce pretká miestny potok, ústiaci do vodnej nádrže Veľké Ozorovce, vybudovanej na riečke Číža.

Obec je prístupná cestou III/3653 zo susedných obcí Zemplínska Teplica (cesta II/552 smer Slanec a Košice) a Malé Ozorovce (smer Sečovce). Sečovce sú vzdialené 6 km severovýchodne, Trebišov 17 km východne a Košice 37 km západne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná správa o dedine „Azar“ sa zachovala v listine z roku 1304, kedy šľachtici z rodu Bogatradavan odstúpili časť ozorovského majetku iným, možno príbuzným šľachticom. Súčasný názov sa používa od roku 1920.

Osídlenie tohto územia sa datuje do eneolitu (3000 - 1900 pred Kr.), z ktorého obdobia sa v chotári našli keramické zlomky tzv. tiszapolgárskej kultúry. V lokalite miestnej nádrže bola objavená keramická figúrka býčka, päť čepelí, torzo kamenného sekeromlatu a kamenného klina a dve kamenné sekerky. Nálezy potvrdili osídlenie aj v staršej dobe bronzovej a fragmenty pece, torzo keramického praslena, železná troska a torzo kamenného brúsika sú dôkazom osídlenia v mladšej dobe rímskej (3. – 4. storočie). Črepy včasnostredovekej keramiky potvrdili osídlenie od 6. do 12. storočia, slovanské sídlisko pochádza z 8. - 9. storočia. Predpokladá sa kontinuálne osídlenie tejto lokality od 11. storočia. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa objavujú najstaršie zachované písomné správy o obci, patriacej rodine Pelétheiovcov. Farnosťou bola obec už v roku 1332, kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi sa spomína v roku 1383. Ten patril v 17. storočí reformovanej kresťanskej cirkvi, neskôr sa opäť vrátil pod správu rímskokatolíckej cirkvi.

V roku 1414 mali v obci majetky už aj Azaryovci a v roku 1471 bola časť ujfalussiovských majetkov predaná Lastóczyovcom. Súpis z roku 1598 uvádza medzi vlastníkmi Azaryovcov, Lastóczyovcov, Juraja Drugetha, Juraj Ladmóczyho, či Jána Nagya, v 16. – 17. storočí sa spomínajú aj šľachtické rody Perényiovcov a Drugethovcov. Práve drugethovskému panstvu v Trebišove patrila obec v roku 1601. V tom období bola obec následkom pustošenia krymských Tatárov v roku 1567 len pomaly dosídľovaná a prevažnú časť obyvateľstva tvorili poddaní. O veľkom úpadku svedčia daňové súpisy z tohto obdobia, kedy bola zdaňovaná len zanedbateľná časť usadlostí. Počet obyvateľov sa znížil aj počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia. Časť obce sa v roku 1620 dostala do zálohu Rákóczyovcom.

Ťažkú situáciu a život ľudí poznačila i morová epidémia v roku 1663, kedy chorobe okrem mnohých obyvateľov podľahla veľká časť dobytka a ošípaných. V 18. storočí sa často menili vlastníci tunajších majetkov, o storočie neskôr mala najväčší podiel rodina Barkóczyovcov a barón Joanellyho. Podľa súpisu majetku mala obec v roku 1715 následkom plienení a epidémií len 6 obývaných a 25 opustených domácností. Opustené domy postupne osídlili prisťahovalci z horného Zemplína, neskôr príšelci z menej úrodných častí severovýchodného Uhorska. V roku 1787 bolo v obci obývaných už 87 domov, v ktorých žilo 700 obyvateľov, počas sčítania v roku 1828 žilo v 112 domácnostiach 855 obyvateľov. Ich počet klesol počas vysťahovalectva a začiatkom 20. storočia tak v obci žilo okolo 700 obyvateľov.

Po vzniku prvej republiky v obci prevládalo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a furmanstvo. Veľké Ozorovce boli sídlom notárskeho úradu, ktorý slúžil aj pre Malé Ozorovce, Plechotice, Kerestúr /Zemplínska Teplica/ a Egreš. Obec bola veľmi poškodená počas II. svetovej vojny, keď ju 26. novembra 1944 vypálili fašistické jednotky. Následné boje na fronte zničili to málo, čo v obci zostalo a na konci vojny bolo obývateľných len niekoľko domov. Zamínované boli tiež okolité polia, čo sťažovalo ich obrábanie. V povojnovom období bolo v rámci obnovy postavených 85 nových domov, ďalšie desiatky pribudli vďaka svojpomocnej aktivite obyvateľov. Obnovená bola elektrická sieť i verejné osvetlenie, do obce začal premávať pravidelný autobusový spoj. JRD vzniklo v roku 1951 a v roku 1970 dosiahol počet obyvateľov najvyšší stav - 900. Kultúrny dom s obecným úradom, knižnicou a poštou bol dokončený v roku 1981. V roku 1994 začala plynofikácia obce, o dva roky neskôr bola pri obci vybudovaná skládka tuhého komunálneho odpadu. Medzi najnovšie stavby v obci patrí multifunkčné športové ihrisko. V chotári obce sa nachádza menšia vodná nádrž a vojenská strelnica.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Už od roku 1934 začal v obci pôsobiť spevácky zbor, po druhej svetovej vojne pôsobilo v obci ochotnícke divadlo i kino. Do dnešných dní sa udržala činnosť speváckej skupiny Dolinka, kultúru rozvíja tiež kultúrne stredisku a verejná knižnica. Šport bol zastúpený najmä oddielom futbalistov, stolných tenistov a volejbalistov. Organizované boli športové dni i beh ulicami obce. Hasičský zbor vznikol v roku 1921 a dodnes patrí medzi najväčšie zoskupenia v obci.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]