Veľký Horeš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°23′00″S 21°54′20″V / 48,383333°S 21,905556°V / 48.383333; 21.905556
Veľký Horeš
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Nadmorská výška 99 m n. m.
Súradnice 48°23′00″S 21°54′20″V / 48,383333°S 21,905556°V / 48.383333; 21.905556
Rozloha 18,24 km² (1 824 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 060 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 58,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1214
Starosta Zoltán Pál[3] (MOST-HÍD, SMER-SD)
PSČ 076 52
ŠÚJ 543900
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Veľký Horeš
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľký Horeš (v minulosti Veľký Gýreš, maď. Nagygéres) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Veľký Horeš leží v juhovýchodnej časti Výchoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale Tisy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla v chotári obce Malý Horeš, ktorá je písomne doložená už v roku 1214 v zakladajúcej listine Lelesškého prepoštstva. Miesto bolo ale už aj predtým osídlené, nakoľko sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou - osídlenie v eneolite, osídlenie otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby halštatskej, z rímskej a sídliskové nálezy z 10. - 12. storočia.

Nakoľko vznikla v chotári obce Malý Horeš, aj počiatky existencie obce Veľký Horeš sú viazané s uvedenou obcou už aj vzhľadom na rovnaký názov Horeš - Gures, Gyure, Gerus, maď. Géres.

Priamo sa spomína v r. 1438 s názvom Naghgerez. To znamená, že najneskôr v tomto časovom horizonte vznikla potreba rozlíšiť obce Malý a Veľký Horeš. Samozrejme obec musela existovať už skôr. V r. 1438 patrila magistrom Petrovi a Jakubovi, ktorí majetok získali ako dar od kráľa Žigmunda.V ďalšom priebehu histórie sa striedali vlastníci. Medzi vlastníkmi sa vystriedali napr. rodiny : Csebi, Czékey, Eödönffy, Dobó, Czobor, Barkóczy, Perényi atď. V 18. storočí vlastnili tu majetky Szennyeyovci a v 20. storočí biskupstvo v Košiciach. V dokumentoch sa uvádza pod názvami Nagy Géres, Nagygéres, Veľký Gýreš 1927, Veľký Horeš 1948.

V obci sa nachádza kostol reformovanej cirkvi postavený v r. 1765 a katolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1936. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, čo v podstate určuje charakter obce až do dnešnej doby.

Obecné symboly[upraviť | upraviť zdroj]

História obecných symbolov[upraviť | upraviť zdroj]

Pre obec Veľký Horeš sa našli dve pečate.

Staršia známa pečať obce Veľký Horeš pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1866 sa nachádza v Archíve Zemplínskej župy (maď. Zemplén megyei levéltár) v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1880. Na pečati s kruhopisom N. (agy) GERES HELYSEG PECSETJE 1866 (Pečať obce Veľký Horeš 1866) je vyobrazený na pažiti stojaci lev s mečom. Obsah pečate je pomerne častým motívom na rodových i na erboch miest. Pravdepodobne voľba motívu bola ovplyvnená charakterom zemianskej obce v dobe vzniku pečate.

Mladšia pečať (tiež zo zdroja ako staršia) je písaná a nakoľko sa nachádza na listine z roku 1887 (prvá pečať je na listine z r. 1880) predpokladáme, že v tomto čase obec používala dve pečatidlá. V elipsovitom pečatnom poli je nápis: NAGY GÉRES KÔZSÉG PECSETJE (Pečať obce Veľký Horeš)

Moderné symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od kto­rých možno odvodiť ďalšie. Tieto symboly boli schválené 24. septembra 1997 a sú spomenuté v publikácii [4]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Návrh erbu obce vychádza z motívu na staršom pečatidle z roku 1866 so zemianskym motívom. Znamenie na historickej pečati obce Veľký Horeš má široké heraldické rozšírenie, preto návrh rešpektuje osobitosti na kresbe (lev na pažiti, bez koruny, s mečom, hriva nerozstrapatená), aby bola dosiahnutá jedinečnosť erbu medzi podobnými na Slovensku.

Erb obce Veľký Horeš má nasledovnú podobu:

V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný lev ozbrojený zlatou šabľou.

Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby bolo zvýšené farebné odlíšenie od podobných komunálnych erbov aspoň na Slovensku.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VEĽKÝ HOREŠ.

Vlajka a zástava[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, červeného v pomere 1:1:2:3. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Heraldický register SR VIII.str. 84–85