Veľký Horeš
| Veľký Horeš | |
| obec | |
 Kostol sv. Petra a Pavla
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 99 m n. m. |
| Súradnice | 48°23′00″S 21°54′20″V / 48,383333°S 21,905556°V |
| Rozloha | 18,24 km² (1 824 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 004 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 55,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1214 |
| Starosta | Zoltán Pál[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 076 52 |
| ŠÚJ | 543900 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Horeš | |
| Webová stránka: velkyhores.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Horeš (v minulosti Veľký Gýreš, maď. Nagygéres) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Veľký Horeš leží v juhovýchodnej časti Výchoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale Tisy.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec vznikla v chotári obce Malý Horeš, ktorá je písomne doložená už v roku 1214 v zakladajúcej listine Leleského prepoštstva. Miesto bolo ale už aj predtým osídlené, nakoľko sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou - osídlenie v eneolite, osídlenie otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby halštatskej, z rímskej a sídliskové nálezy z 10. - 12. storočia.
Nakoľko vznikla v chotári obce Malý Horeš, aj počiatky existencie obce Veľký Horeš sú viazané s uvedenou obcou už aj vzhľadom na rovnaký názov Horeš - Gures, Gyure, Gerus, maď. Géres.
Priamo sa spomína v roku 1438 s názvom Naghgerez. To znamená, že najneskôr v tomto časovom horizonte vznikla potreba rozlíšiť obce Malý a Veľký Horeš. Samozrejme obec musela existovať už skôr. V r. 1438 patrila magistrom Petrovi a Jakubovi, ktorí majetok získali ako dar od kráľa Žigmunda. V ďalšom priebehu histórie sa striedali vlastníci. Medzi vlastníkmi sa vystriedali napr. rodiny : Csebi, Czékey, Eödönffy, Dobó, Czobor, Barkóczy, Perényi atď. V 18. storočí vlastnili tu majetky Szennyeyovci a v 20. storočí biskupstvo v Košiciach. V dokumentoch sa uvádza pod názvami Nagy Géres, Nagygéres, Veľký Gýreš 1927, Veľký Horeš 1948.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, čo v podstate určuje charakter obce až do dnešnej doby.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
História obecných symbolov[upraviť | upraviť zdroj]
Pre obec Veľký Horeš sa našli dve pečate.
Staršia známa pečať obce Veľký Horeš pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1866 sa nachádza v Archíve Zemplínskej župy (maď. Zemplén megyei levéltár) v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1880. Na pečati s kruhopisom N. (agy) GERES HELYSEG PECSETJE 1866 (Pečať obce Veľký Horeš 1866) je vyobrazený na pažiti stojaci lev s mečom. Obsah pečate je pomerne častým motívom na rodových i na erboch miest. Pravdepodobne voľba motívu bola ovplyvnená charakterom zemianskej obce v dobe vzniku pečate.
Mladšia pečať (tiež zo zdroja ako staršia) je písaná a nakoľko sa nachádza na listine z roku 1887 (prvá pečať je na listine z r. 1880) predpokladáme, že v tomto čase obec používala dve pečatidlá. V elipsovitom pečatnom poli je nápis: NAGY GÉRES KÔZSÉG PECSETJE (Pečať obce Veľký Horeš)
Moderné symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od ktorých možno odvodiť ďalšie. Tieto symboly boli schválené 24. septembra 1997 a sú spomenuté v publikácii [4]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
Návrh erbu obce vychádza z motívu na staršom pečatidle z roku 1866 so zemianskym motívom. Znamenie na historickej pečati obce Veľký Horeš má široké heraldické rozšírenie, preto návrh rešpektuje osobitosti na kresbe (lev na pažiti, bez koruny, s mečom, hriva nerozstrapatená), aby bola dosiahnutá jedinečnosť erbu medzi podobnými na Slovensku.
Erb obce Veľký Horeš má nasledovnú podobu:
- V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný lev ozbrojený zlatou šabľou.
Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby bolo zvýšené farebné odlíšenie od podobných komunálnych erbov aspoň na Slovensku.
Pečať[upraviť | upraviť zdroj]
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VEĽKÝ HOREŠ.
Vlajka a zástava[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, červeného v pomere 1:1:2:3. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z konca 18. storočia. Úpravami prešiel v roku 1909. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora v podveží.[5] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, nárožia sú zaoblené. Veža vystupuje zo štítového priečelia vo forme rizalitu, ukončená je zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1908.
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1936-1937. Autormi stavby sú stavitelia František a Štefan Tutkovitšovci. Interiér je zaklenutý valenou klenbou.[6] Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR VIII. – str. 84–85
- ↑ Veľký Horeš - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veľký Horeš - Kostol sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]