Klin nad Bodrogom
| Klin nad Bodrogom | |
| obec | |
 Ranogotický Kostolík sv. Joachima a Anny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 94 m n. m. |
| Súradnice | 48°23′03″S 21°43′28″V / 48,384167°S 21,724444°V |
| Rozloha | 3,65 km² (365 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 185 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1378 |
| Starosta | Ján Iski[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 076 31 (pošta Streda nad Bodrogom) |
| ŠÚJ | 513831 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Klin nad Bodrogom | |
| Webová stránka: klinnadbodrogom.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Klinčan i Bodrockoklinčan[4]
| |
Klin nad Bodrogom (v minulosti Bodrogsek, maď. Bodrogszög[5]) je obec na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov, v tesnej blízkosti štátnej hranice s Maďarskom. V období rokov 1961 až 1990 bola súčasťou susednej obce Streda nad Bodrogom.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží na rieke Bodrog neďaleko od maďarskej štátnej hranice a približne 22 kilometrov juhozápadne od mesta Kráľovský Chlmec. V katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou 94,3 m n. m.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasný erb obce navrhli Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák na základe odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia. Bol prijatý 3. augusta 2006 uznesením Obecného zastupiteľstva v Kline nad Bodrogom č. 82/2006 a zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K-263/2008. Blazón erbu znie: „V zelenom štíte strieborný sklonený klin, zaseknutý do zlatého pňa, sprevádzaného vpravo zlatou hviezdou – to všetko ovenčené zlatými vetvičkami.“ Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov – bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého. Má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[6]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1378 pod názvom Zek. V priebehu ďalších storočí sa názov niekoľkokrát zmenil - v roku 1479 Zewg, 1773 Szögh, 1786 Sögh, Sega, v roku 1808 bol upravený na Szög, Szeg a od roku 1863 niesla obec názov Bodrogszög[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 355 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Kline nad Bodrogom už len 276 obyvateľov, všetkých maďarskej národnosti[8].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Bodrogsek i pôvodný maďarský Bodrogszög[5]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu preložením maďarského Bodrogszög na Klin nad Bodrogom[5]. V rokoch 1961 až 1990 bola obec súčasťou neďalekej Stredy nad Bodrogom.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Obec patrí do slovensko-maďarskej etnickej oblasti. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 sa k maďarskej národnosti hlási 48 % obyvateľstva obce, hoci počet obyvateľov, ktorí udávajú maďarčinu ako svoj materinský jazyk predstavuje až 75 %. 53 % obyvateľov (resp. 64 % veriacich) sa hlási k rímskokatolíckej konfesii, podstatne menej je gréckokatolíkov a kalvínov.
Z 213 obyvateľov bolo v roku 2011 ekonomicky činných 112 ľudí, pričom väčšina z nich pracovala vo verejnej správe a obrane (16 obyvateľov), v odvetví pozemnej a potrubnej dopravy (13), vo veľkoobchode (8), v zdravotníctve (7), v maloobchode (6) a v pôdohospodárstve (6). Za prácou dochádzala polovica (61) ekonomicky činných obyvateľov.[9]
| Národnosť | Muži | Ženy | Spolu |
|---|---|---|---|
| slovenská | 52 | 51 | 103 |
| maďarská | 51 | 51 | 102 |
| česká | 1 | 0 | 1 |
| nezistená | 5 | 2 | 7 |
| Spolu | 109 | 104 | 213 |
| Materinský jazyk | Muži | Ženy | Spolu |
|---|---|---|---|
| slovenčina | 22 | 24 | 46 |
| maďarčina | 81 | 79 | 160 |
| čeština | 2 | 0 | 2 |
| nezistený | 4 | 1 | 5 |
| Spolu | 109 | 104 | 213 |
| Náboženské vyznanie | Muži | Ženy | Spolu |
|---|---|---|---|
| rímskokatolícka cirkev | 52 | 61 | 113 |
| gréckokatolícka cirkev | 15 | 18 | 33 |
| reformovaná kresťanská cirkev | 18 | 12 | 30 |
| bez vyznania | 12 | 8 | 20 |
| nezistené | 12 | 5 | 17 |
| Spolu | 109 | 104 | 213 |
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Kline nad Bodrogom 195 obyvateľov, z toho bolo 117 maďarskej, 76 slovenskej a 2 rusínskej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky Kostol svätých Joachima a Anny, torzo jednoloďovej ranogotickej stavby s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z tretej tretiny 13. storočia. Nachádza sa v blízkosti ramena rieky Bodrog. V prvej polovici 14. storočia bol doplnený o freskovú výmaľbu, ktorá sa dodnes zachovala len v zlomkoch. Počas protihabsbuských stavovských povstaní bol kostol viackrát poškodený a striedali si ho reformovaní a katolícky veriaci. Až v roku 1782 bol miestnym zemanom odobratý kalvínom a bol daný do užívania katolíkom. V rokoch 1849 a 1895 prešiel obnovou. Nakoniec bol úradne zatvorený v roku 1907. Od roku 1988 bola ruina kostola skladajúca sa len z obvodových múrov postupne obnovovaná. V interiéri kostola sa dochovala valená klenba presbytéria. V jeho južnej časti je umiestnená nika ukončená motívom mníšky. Z gotických detailov sa dochoval ešte malý portál do dnes už neexistujúcej sakristie.[10] Pri kostole stojí jednoduchá murovaná zvonica na pôdoryse štvorca so segmentovo ukončenými rezonančnými otvormi a stanovou strechou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Bodrockoklinčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Heraldický register SR VII. – str. 66–67
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (maďarský)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
- ↑ Štatistický úrad SR https://census2011.statistics.sk/tabulky.html
- ↑ Klin nad Bodrogom [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil gotického kostola