Kuzmice (okres Trebišov)
Kuzmice | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Košický kraj | |
Okres | Trebišov | |
Región | Zemplín | |
Nadmorská výška | 168 m n. m. | |
Súradnice | 48°34′43″S 21°34′12″V / 48,578611°S 21,570000°V | |
Rozloha | 13,54 km² (1 354 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 1 732 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 127,92 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1270[3] | |
Starosta | Martin Vincej[4] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) | |
PSČ | 076 12 | |
ŠÚJ | 528471 | |
EČV (do r. 2022) | TV | |
Tel. predvoľba | +421-56 | |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kuzmice, Hlavná 286, 07612 Kuzmice | |
E-mailová adresa | obec@kuzmice.eu | |
Telefón | +421 917884182 | |
Fax | 00421 66 68 5490 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Kuzmice, Trebišov District | ||
Webová stránka: kuzmice.eu | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kuzmice (v minulosti Kužnice, maď. Kozma)[5] sú obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Kuzmice ležia na východnom úpätí Slanských vrchov v južnej časti Podslanskej pahorkatiny, rozčlenenej potokom Roňava a jeho prítokmi. Odlesnená pahorkatina je pokrytá sprašovými uloženinami, východné svahy sú porastené listnatým lesom. Sú tu slané pramene. Nadmorská výška obce v jej strede je 156m, v jej chotári je 135 - 315 m.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci Kuzmice sa datuje do roku 1270, kedy sa nazývala Kosma. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov zmenil nasledovne: z roku 1327 je písomne doložený názov Kozmay, z roku 1427 Kozmafalwa, z roku 1773 Kuzmice, z roku 1920 Kuznice, z roku 1927 Kuzmice. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kozma.
Do konca 16. storočia patrila pod Abovskú, potom pod Zemplínsku župu.[3]
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Zemplínsku župu, pred rokom 1960 pod okres Trebišov, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Trebišov, kraj Východoslovenský.
Obec sa spomína od roku 1270. Patrila rodine Kozmovcov a Tolvayovcov, neskoršie viacerým zemepánom. V roku 1715 mala 23 opustených a 9 obývaných domácností, v roku 1787 mala 60 domov a 583 obyvateľov, v roku 1828 mala 84 domov a 624 obyvateľov. V roku 1890-1900 sa mnohý vysťahovali. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a tkaním. Za 1. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Boli tu stupy a 2 mlyny. V roku 1926 si roľníci násilne rozpalcelovali veľkostatkársku pôdu. V roku 1944 bola obec 4 týždne vo frontovom pásme a silne poškodená.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov k 31. decembru 2007 spolu 1660
Obyvateľstvo spolu k roku 2001 - 1600
- muži - počet 781
- ženy - počet 819
Bývajúce obyv. podľa národností:
Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania:
- rímskokatolícke - 65,44 %
- gréckokatolícke - 30,88 %
- pravoslávne - 1,44 %
- protestantské - 0,06 %
- bez vyznania - 0,63 %
- nezistené - 0,78 %
Domy spolu - 424
Trvale obývané domy spolu - 376
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé povojnové voľby
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé povojnové voľby sa konali 26. mája 1946 volilo 683 voličov.
- Demokratická strana: 571 hlasov
- Komunistická strana: 44 hlasov
- Strana práce: 41 hlasov
- Strana slobody: 25 hlasov
Neplatný volebný lístok bol jeden a jeden chýbal.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1904-1905. Autormi stavby sú stavitelia Forgátch a Balog.[6] Fasády kostola sú členené dekoratívnymi opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Korunná rímsa je vo forme vlysu z lomených oblúkov. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Gréckokatolícky kostol Uspenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neoklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1906. Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
Kniha Kuzmice
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2010 vydala firma Excel enterprise s. r. o. knihu Kuzmice.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Nerastné bohatstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V južnej časti obce na mieste zvanom „Bila hlina“ sú veľké ložiská keramickej hliny - bentonitu. Zásoby sa odhadujú na 800 miliónov ton. Sú v priestore Michaľany - Lastovce - Kuzmice. Využívajú sa iba príležitostne.
Na viacerých miestach v chotári obce sú menšie ložiská tehliarskej hliny.
Na poliach v západnej časti chotára sa na jar a po väčších dažďoch nachádza množstvo úlomkov sopečného skla - obsidiánu.
Vo východnej časti, v priestore potoka Slaný jarok sú menšie ložiská soli ktoré boli využívané po vojne v čase núdze.
V roku 1996 pri výstavbe širokorozchodnej železnice navŕtali menší prameň termálnej vody v severovýchodnej časti chotára.
Vesna
[upraviť | upraviť zdroj]Vesna bola predajňa textilu v Kuzmiciach. Ponúkala kusový, metrážny a bytový textil, obuv, konfekciu a galantériu. Predajňa zanikla v 90. rokoch.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 263 – 264.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho [online]. Oficiálne stránky obce Kuzmice. Dostupné online. Archivované 2019-01-03 z originálu.