Slanské vrchy
| Slanské vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický kraj, Prešovský kraj |
| Nadradená jednotka |
Matransko-slanská oblasť |
| Susedné jednotky (v SR) |
Košická kotlina Beskydské predhorie Východoslovenská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič |
| Súradnice | 48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V |
| Najvyšší bod | Šimonka |
| - výška | 1 092,0 m n. m. |
 Poloha Slanských vrchov
| |
| Wikimedia Commons: Slanské vrchy | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.
Obsah
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina.[1]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]
Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).[2]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.
Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.
V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[3] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[3]
Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[4][5]
|
|
Sedlá[upraviť | upraviť zdroj]
- Dargovský priesmyk (473 m n. m.)
- Grimov laz (943 m n. m.)
- Červená mláka (855 m n. m.)
- Obracaná studňa (845 m n. m.)
- Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
- Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Vrchol Šimonky
Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky počas inverzie
Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky počas inverzie
Slanské vrchy v jeseni pohľad na Vysielač Dubník
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b Slanské vrchy. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
- ↑ a b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
- ↑ a b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slanské vrchy
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
