Slanské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slanské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Slanské vrchy 01.jpg
Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický kraj, Prešovský kraj
Nadradená
jednotka 		Matransko-slanská oblasť
Susedné
jednotky
(na Slovensku) 		Košická kotlina
Beskydské predhorie
Východoslovenská pahorkatina
Podradené
jednotky 		Šimonka
Makovica
Mošník
Bogota
Milič
Súradnice 48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V / 48.77; 21.56
Najvyšší bod Šimonka
 - výška 1 092,0 m n. m.
Poloha Slanských vrchov
Poloha Slanských vrchov
Wikimedia Commons: Slanské vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší vrch Slanských vrchov Šimonka počas inverzie

Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Matransko-slanská oblasť → Slanské vrchy
***

Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina.[1]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]

Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).[2]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[3] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[3]

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Slanských vrchoch

Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[4][5]

Sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlá Slanských vrchov:[4][5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Slanské vrchy. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  4. ↑ a b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
  5. ↑ a b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slanské_vrchy&oldid=7522106“