Inverzia teploty vzduchu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Teplotná inverzia)
Teplotná inverzia v Bratislave
Bežný pohľad na ten istý most

Inverzia teploty vzduchu[1] alebo teplotná inverzia[2] je meteorologický jav, keď teplota vzduchu v niektorej vrstve dolnej atmosféry s výškou neklesá, ale stúpa. Teplotné inverzie sú sledované predovšetkým v súvislosti s ich vplyvom na mieru znečistenia ovzdušia.

Teplotná inverzia znamená stav, kedy teplý vzduch sa nachádza vyššie od zemského povrchu ako studený. Aj keď táto situácia je v istom ohľade „nelogická“, stav je to veľmi stabilný, pretože teplý vzduch má nižšiu hustotu, teda sa mu „nechce“ klesať dole. Atmosféra sa následkom toho nepremiešava. Splodiny pochádzajúce napr. z komínov sa potom nerozptyľujú a zostávajú v priestore nad mestom (tzv. zadymovanie).

Príčin vzniku inverzií môže byť niekoľko. V zime sa napr. môže vzduch pri povrchu nadmerne ochladiť v dôsledku radiačného vyžarovania. Žiarenie zo slnka nemôže túto stratu kompenzovať, okrem iného aj preto, že slnko sa v zime zdržuje nízko nad obzorom (ešte extrémnejšia môže byť situácia v horských dolinách, ktoré sú v zime takmer sústavne v tieni).

Inverzie vyvoláva aj snehová pokrývka, ktorá bráni výmene tepla medzi vzduchom a zemským povrchom (povrch „ohrieva“, vzduch nad ním ochladzuje) a navyše, vďaka bielej farbe odráža i značné množstvo dopadajúceho tepla.

Ďalšie možné príčiny vzniku inverzií súvisia so vzdušnou vlhkosťou (para alebo oblačnosť značne radiačne vyžaruje a okolitý vzduch sa ich následkom ochladzuje), eventuálne s dynamikou atmosféry (dotyk teplých a studených atmosférických frontov, vplyv prúdenia, a podobne).

Delenie inverzií podľa ich vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

  • radiačná inverzia
  • advekčná inverzia
  • frontálna inverzia
  • subsidenčná inverzia
Radiačná inverzia

Pod vplyvom slnečného žiarenia sa zemský povrch ohrieva a zároveň aj toto teplo spotrebúva, čo sa prejavuje jeho ochladzovaním najmä v nočných hodinách, keď nie je zabezpečený príkon slnečnej energie. Týmto sa ochladzuje aj priliehajúca vrstva objemu vzduchu nad týmto ochladeným zemským povrchom a nad touto vrstvou vzduchu sa nachádza teplejšia vrstva vzduchu. V zime sa inverzie vyskytujú i cez deň, keďže sneh dobre odráža slnečné žiarenie a tak zabraňuje zohrievaniu zemského povrchu.

Advekčná inverzia

Vzniká nadsunutím teplejšieho vzduchu nad chladnejšiu vzduchovú hmotu napr. ak sa zohriaty objem vzduchu nad pevninou nasunie nad chladnú morskú hladinu.

Frontálna inverzia

Vzniká pri atmosférických frontoch, keď sa stretávajú na jednom mieste dva fronty s odlišnou teplotou vzduchových hmôt.

Subsidenčná inverzia

Vznikajú zosúvaním tzv. subsidenciou stabilného objemu vzduchu najmä v tlakových výšach, pre ktorú je subsidencia typická.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. inverzia teploty vzduchu. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 146.
  2. inverzia. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]