Bratislava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°08′38″S 17°06′35″V / 48.14389°S 17.10972°V / 48.14389; 17.10972
Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava Montage.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okresy Bratislava I, II, III, IV, V
Historický región Bratislava a okolie
Rieky Dunaj, Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška 152 m n. m. [1]
Súradnice 48°08′38″S 17°06′35″V / 48.14389°S 17.10972°V / 48.14389; 17.10972
Najvyšší bod Devínska Kobyla
 - výška 514 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 126 m n. m.
Rozloha 367 km² (36 700 ha)
 - aglomerácia 853,15 km² (85 315 ha)
 - kraj 2 053 km² (205 300 ha)
Obyvateľstvo 419 678 (31. 12. 2014) [2]
 - aglomerácia 546 300 (2007?) [3]
 - kraj 625 167 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 1 143,54 obyv./km²
 - aglomerácia 640 obyv./km²
 - kraj 305 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 907
Primátor Ivo Nesrovnal[4] (nezávislý)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8XX XX
Tel. predvoľba +421-2
ŠÚJ 582000
EČV BA, BL
Adresa Služby občanom/Front Office
Primaciálne nám. 1
(P.O.Box 192)
814 99  Bratislava
Telefón 59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom)
Fax 54 41 43 92
E-mail info@Bratislava.sk, sluzbyobcanom@Bratislava.sk
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapa Bratislavy
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Štatistika: [1]
Webová stránka: Bratislava.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Bratislavčan[5]

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, iné názvy pozri Zoznam historických názvov Bratislavy) je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,661 km², žije tu cca 420 000 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300 ľudí [3], v Bratislavskom kraji približne 618 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,18 milióna (pozri bratislavsko-trnavská aglomerácia a bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá, veľvyslanectvá a rôzne úrady. V Bratislave má svoje sídlo niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenské národné divadlo.

Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe – skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Na Námestí slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Most SNP na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou[6]. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Graf počasia pre Bratislavu
J F M A M J J A S O N D
 
 
30
 
2
-3
 
 
40
 
4
-2
 
 
30
 
10
1
 
 
30
 
15
4
 
 
50
 
20
9
 
 
70
 
23
12
 
 
60
 
26
14
 
 
60
 
26
13
 
 
30
 
21
10
 
 
40
 
15
5
 
 
50
 
7
1
 
 
50
 
3
-1
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: WeatherBase

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa len 360,127 km²). Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee (Kopčany) a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9 °C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestské časti Bratislavy
Mestské časti a katastrálne územia Bratislavy
Okres Mestská časť Miestna časť
Bratislava I Bratislava - mestská časť Staré Mesto -
Bratislava II Bratislava - mestská časť Ružinov Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka
Bratislava - mestská časť Vrakuňa Dolné hony
Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami
Bratislava III Bratislava - mestská časť Nové Mesto Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky/Kuchajda, Vinohrady
Bratislava - mestská časť Rača Krasňany, Rača, Východné
Bratislava - mestská časť Vajnory -
Bratislava IV Bratislava - mestská časť Karlova Ves Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Patrónka, Rovnice
Bratislava - mestská časť Dúbravka Podvornice, Záluhy, Krčace
Bratislava - mestská časť Lamač Podháj, Rázsochy
Bratislava - mestská časť Devín -
Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves Devínske Jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko Stred, Vápenka
Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica -
Bratislava V Bratislava - mestská časť Petržalka Dvory, Háje, Janíkov dvor, Lúky, Ovsište, Kopčany, Zrkadlový háj, Kapitulský dvor, Starý háj
Bratislava - mestská časť Jarovce -
Bratislava - mestská časť Rusovce -
Bratislava - mestská časť Čunovo -
Most SNP v noci
Pohľad na mesto z korunovačnej veže Bratislavského hradu
Špitálska ulica

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v Bratislave

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok a pri Riviére Suchá Vydrica. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam historických názvov Bratislavy

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.

Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj z gréčtiny Istropolis.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Napriek pomerne častému používaniu ho takmer všetci rodení Bratislavčania považujú za hanlivý. [chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 18501851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti[9].

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Pričlenené a odčlenené obce[upraviť | upraviť zdroj]

Celková rozloha mesta je v súčasnosti 36 758,3 ha.

Rok Rozloha Názov územia Rok Rozloha Názov územia
1278 1780,9 ha mesto s predmestiami 1946 +864,5 ha Dúbravka
1279 +1253 ha Lamač 1946 +644,9 ha Lamač (hranice v prospech Bratislavy)
1280 +514 ha Selendorf 1946 +2870,6 ha Petržalka
1287 +444,2 ha Vydrica 1946 +2194,5 ha Prievoz
1288 +2963,3 ha Krásna Ves 1946 +1751,2 ha Rača
- +943,2 ha Petržalka (mestské majetky) 1946 +1352,9 ha Vajnory
- +1527,5 ha Petržalka (bratislavské hradné panstvo) 1972 +1972,4 ha Čunovo
1525 +2664,6 ha Vajnory (+ Trnávka) 1972 +2429,1 ha Devínska Nová Ves
1851 -1352,9 ha Vajnory (okrem Trnávky) 1972 +2051,9 ha Jarovce
- -644,9 ha Lamač (zaniknuté osady pripadli Bratislave) 1972 +4177,5 ha Podunajské Biskupice
- -2870,6 ha Petržalka 1972 +2556,8 ha Rusovce
1943 +1022 ha Karlova Ves 1972 +967,7 ha Vrakuňa
1946 +1441,5 ha Devín 1972 +3238,5 ha Záhorská Bystrica

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť Počet (2011) [10]  % (2011) Počet (2001) [10]  % (2001) Počet (1991) [10]  % (1991) Počet (1930) [11]  % (1930) Počet (1910) [11]  % (1910)
slovenská 373 791 90,85 391 761 91,39 401 848 90,88 60 013 48,46 11 673 15,0
maďarská 14 123 3,42 16 451 3,84 20 312 4,59 18 890 15,25 31 705 41,0
rómska 371 0,09 417 0,10 558 0,13  –   –  33 -
rusínska 747 0,18 461 0,11 265 0,06 199 0,16 9 -
ukrajinská 454 0,11 452 0,11 410 0,09  –  - -
česká 5 446 1,32 7 972 1,86 9 965 2,25  –  - -
nemecká 963 0,23 1 200 0,28 1 266 0,29 32 801 26,49 32 790 42,0
poľská 404 0,10 339 0,08 368 0,08  – 
chorvátska 649 0,16 614 0,14  –   –   –  351 -
srbská 208 0,05 126 0,03  –   –   –  24 -
ruská 446 0,11 399 0,09  –   –   –  - -
židovská 197 0,05 84 0,02  –   –  4 747 3,83 - -
moravská 783 0,19 635 0,15 1 393 0,32  –  - -
bulharská 368 0,09 475 0,11  –   –   –  - -
ostatné 2 489 0,61 1 606 0,37  –  247 0,20 1 638 -
nezistené 10 026 2,44 5 680 1,33 5 812 1,31 6 947 5,61 - -
spolu 411 465 100,00 428 672 100,00 442 197 100,00 123 844 100,00 48 006 100,0

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské vyznanie/cirkev Počet (2011) [10]  % (2011) Počet (2001) [10]  % (2001) Počet (1991) [10]  % (1991) Počet (1910) [11]  % (1910)
Rímskokatolícka cirkev 214 539 52,13 243 048 56,70 203 504 46,02 59 198 75,68
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 21 745 5,28 24 810 5,79 22 263 5,03 8 994 11,50
Gréckokatolícka cirkev 3 739 0,91 3 163 0,74 2 057 0,47 140 0,18
Reformovaná kresťanská cirkev 1 829 0,44 1 918 0,45  –   –  1 515 1,94
Pravoslávna cirkev 1 864 0,45 1 616 0,38 698 0,16 101 0,13
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1 413 0,34 1 827 0,43  –   –   – 
Evanjelická cirkev metodistická 1 049 0,25 737 0,17  –   –   – 
Kresťanské zbory 806 0,20 769 0,18  –   –   – 
Apoštolská cirkev 528 0,13 484 0,11  –   –   – 
Bratská jednota baptistov 572 0,14 613 0,14  –   –   – 
Cirkev adventistov siedmeho dňa 300 0,07 310 0,07  –   –   – 
Cirkev bratská 753 0,18 652 0,15  –   –   – 
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 597 0,15 748 0,17  –   –  8 207 10,49
Starokatolícka cirkev 188 0,05 206 0,05  –   –   – 
Cirkev československá husitská 376 0,09 397 0,09 139 0,03  –   –
Novoapoštolská cirkev 39 0,01  –   –   –   –   – 
Bahájske spoločenstvo 177 0,04  –   –   –   –   – 
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 177 0,04  –   –   –   –   – 
iné 5 060 1,23 1 488 0,35 2 103 0,48 16 0,02
bez vyznania 126 822 30,83 125 712 29,33 82 141 18,58  – 
nezistené 28 892 7,03 20 174 4,71 129 292 29,24 52 0,07
spolu 411 465 100,00 428 672 100,00 442 197 100,00 78 223 100,00

Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev - pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta. Podľa najnovších sčítaní 1. 6. 2012 (výsledky sčítacej komisie) žije v Bratislave 465 327 obyvateľov [chýba zdroj], čo je najviac v histórii mesta.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal
Bližšie informácie v hlavnom článku: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy

Primátori[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavská burza cenných papierov
Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Bratislavy

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 176 % priemeru Európskej únie (v roku 2010), čo je 7. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižšia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v prvom až štvrtom kvartáli roku 2012 vo výške 1220 €.

V Bratislave sídla mobilní operátori Telekom a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad Bratislava Business Center I-V, Apollo Business Center I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

Sídli tu Burza cenných papierov v Bratislave a Komoditná burza Bratislava.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Typická bratislavská električka Tatra K2S na Hurbanovom námestí
Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Bratislave

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má okolo 40 km električkových tratí a vyše 100 km trolejbusových tratí. Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo Aréna v Petržalke

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SNDčinohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad: A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha., Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, zaniknuté Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

Múzeá a galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Kunsthalle Bratislava

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové Múzeum moderného umenia.

Medzi ďalšie múzeá patrí Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum, Múzeum dopravy, Múzeum hodín, Múzeum zbraní, Farmaceutické múzeum, Lodné múzeum, Janka Jesenského, Milana Dobeša, Múzeum židovskej kultúry, Chatama Sófera, Múzeum moderného umenia, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Slovenské plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.

Sídli tu niekoľko galérií, medzi najznámejšie patrí Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Danubiana, Ardan Galéria, Galéria Art Café Soirée, Galéria Komart a Z Galéria.

Veda[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská akadémia vied

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska - je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti, festival vážnej hudby hudobný festival Wilsonic, Bratislavské jazzové dni, čo je medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.

Kiná[upraviť | upraviť zdroj]

Nákupné stredisko Polus City Center

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikina Cinema City v Polus City Center na Vajnorskej ulici, v nákupnom centre Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Bývalé známe kino Hviezda bolo zbúrané, v novom objekte však má byť opäť aj priestor na kino.

Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Mladosť, Kino Tatra, Kino Istota, Kino Zora a Kino Istropolis.

Zábava[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Tanečná skupina Shigou Bou-No-Te z Japonska

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavské rožky

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza počas konca roka vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom „Prešporáčik“, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan „Little Big City“ (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom[12] , pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.

V roku 2006 mala Bratislava 77 komerčných ubytovacích zariadení, z toho 45 hotelov s celkovou kapacitou 9940 lôžok. Prenocovalo tu 686 201 návštevníkov, z čoho 454 870 bolo zo zahraničia. Celkovo tu návštevníci prespali 1 379 931 krát[13].

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Dom U dobrého pastiera
Bratislavské vinohrady, pohľad na mesto

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Academia Istropolitana, Hrad, Devínsky hrad, Erdődyho palác, Grassalkovichov palác - prezidentský palác, Letný arcibiskupský palác, Michalská brána, Mirbachov palác, Palác Leopolda de Pauli, Primaciálny palác, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Stará radnica (Bratislava), Mauzóleum Chatama Sófera, Synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy, Zichyho palác a Televízna veža na Kamzíku.

Kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Modrý kostolík
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostoly v Bratislave

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina (Bratislava). Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch.

Mosty[upraviť | upraviť zdroj]

Starý most pred rozobratím a most Apollo v roku 2009
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam mostov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný. Plánuje sa jeho opätovná rekonštrukcia a jeho použitie na prepojenie Starého Mesta s Petržalkou modernou rýchlou električkou, pričom by z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta 1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najväčší visiaci most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto - Bratislava-Petržalka.

Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a prvý betónový most v Bratislave.

Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Slavín, kvety na hroboch sovietskych vojakov

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli kvalitnému výhľadu na takmer celé mesto.

Výškové budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Výškové budovy na Nivách
Manderla
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam výškových budov v Bratislave

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súčasnosti budova Tower 115 s výškou 104 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ďalších podobných výškových budov.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave v súčasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.

Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Pri nákupnom centre Aupark sa začiatkom roka 2006 začal stavať Aupark Tower, ktorý má byť vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť.

Nové mestské štvrte[upraviť | upraviť zdroj]

Pri Parku kultúry a oddychu je nová štvrť River Park, ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahuje zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.

Írska spoločnosť Ballymore Properties začala v roku 2006 na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom Eurovea, ktorá bola dokončená v roku 2010 a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam parkov v Bratislave

V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 17741776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Zimný štadión Vladimíra Dzurillu

Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche v mestských štvrtiach Tehelné pole a Pasienky sa nachádza Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalový štadión Tehelné pole a futbalový štadión Pasienky a tiež Národné tenisové centrum, Sibamac Aréna, ako aj športová hala, Inter hala Pasienky.

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka) a bývalý klub FC Petržalka 1898.

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Od ročníku 2012/2013 pôsobil v KHL. Pôsobí tu aj HK Ružinov 99.

Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

Rodisko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam osobností Bratislavy

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.
Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia
Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MOŠ/MIS
  2. a b Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. a b Ciele strategických hlukových máp [online]. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2008-02-13. Dostupné online.
  4. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  5. JÚĽŠ. Bratislavčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. Bratislava bude mať nový most
  7. Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830, Štefan Holčík,1986,TATRAN,4296. publikácia
  8. Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou
  9. Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)
  10. a b c d e f www.statistics.sk/
  11. a b c www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín
  12. Banskobystrická Karosa #4399 [online]. imhd.zoznam.sk, 7. 3. 2006, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.
  13. VAJDA, PhDr. Milan. Turistická sezóna v Bratislave [online]. bratislava.sk, 29. 5. 2007, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LitDok stredovýchodná Europa (Herder-Institut Marburg)
  • HOTVÁTH, Vladimír - LEHOTSKÁ, Darina - PLEVA, Ján (eds.): Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
  • SALNER, Peter: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
  • SALNER, Peter a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.