Bukurešť
| Bukurešť | |||
| Hlavné mesto Rumunska | |||
 Pohľad na centrum mesta
| |||
|
|||
| Štát | Rumunsko | ||
|---|---|---|---|
| Región | hlavné mesto Bukurešť | ||
| Súradnice | 44°25′57″S 26°06′14″V / 44,43250°S 26,10389°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 90 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 60 m n. m. | ||
| Rozloha | 238 km² (23 800 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 883 425 (2011) | ||
| Hustota | 7 913,55 obyv./km² | ||
| prvá písomná zmienka | 1459 | ||
| Primátor | Sorin Oprescu (nezávislý) | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 0xxxxx | ||
| Telefónna predvoľba | +40 x1 | ||
  Poloha mesta v Rumunsku
| |||
 Bukureštské obvody 1-6
| |||
| Wikimedia Commons: Bukurešť | |||
| Webová stránka: www.pmb.ro | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Bukurešť (rum. Bucureşti) je hlavné a najväčšie mesto Rumunska. Má rozlohu 238 km² a takmer 1,9 milióna[1] obyvateľov, v širšej metropolitnej oblasti žije asi 2,6 milióna ľudí.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa rumunskej ľudovej povesti bola Bukurešť pomenovaná podľa pastiera Bucura. V rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý. Na európske pomery to nie je veľmi staré mesto, prvá zmienka je z roku 1459. Prvýkrát sa spomína v listine kniežaťa Vlada Tepesa. V roku 1465 sa mesto stalo zimnou rezidenciou valašských panovníkov a od roku 1659 aj ich sídelným mestom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva.
V období prvej svetovej vojny bolo okupované vojskami centrálnych mocností. Po roku 1918 sa stalo centrom Veľkého Rumunska (Romania Mare). Vďaka elegantnej architektúre sa niekedy nazýva aj Paríž Východu. Hoci veľká časť historického centra bola poškodená alebo zničená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch prežíva mesto výrazný ekonomický a kultúrny rozvoj. Je to ekonomicky najprosperujúcejšie mesto Rumunska.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Palatul Patriarhiei[upraviť | upraviť zdroj]
Je to pravoslávny monastier postavený v 17. storočí na vrchu nad mestom. V roku 1688 bol monastiersky chrám povýšený na katedrálu. Neskôr sa stal sídlom hlavy rumunskej pravoslávnej cirkvi. V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. Interiér zdobí nádherný ikonostas, nástenné maľby a sú tu uložené aj relikvie patróna mesta sv. Dimitrija Solúnskeho (rum. Dumitru).
Chrám Stavropoelos[upraviť | upraviť zdroj]
Pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v 18. storočí. Dal ho postaviť grécky pravoslávny mních, ktorý sa stal neskôr metropolitom v gréckom meste Stavropolis v severnom Grécku. Mimoriadne krásny je ikonostas a cenné drevorezby. Patrí k skutočným skvostom sakrálnej pravoslávnej architektúre v meste.
Monastier Plumbuita[upraviť | upraviť zdroj]
V tomto pravoslávnom monastieri bola v roku 1580 vytlačená prvá kniha v Bukurešti. Aj jeho exteriér a interiér patria ku krásnym ukážkam pravoslávnej rumunskej architektúry.
Triumfálny oblúk[upraviť | upraviť zdroj]
Postavený bol v roku 1936 na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne. Jeho vzorom sa stal víťazný oblúk v Paríži. Nachádzajú sa na ňom historické erby jednotlivých častí Rumunska (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Bukovina, ... ). Oblúk je aj spomienkou na Romania Mare a národným symbolom Rumunov.
Palatul Regal (kráľovský palác)[upraviť | upraviť zdroj]
Je to kráľovský palác, ktorý do roku 1947 slúžil ako rezidencia rumunských kráľov
Palatul Parlamentului[upraviť | upraviť zdroj]
Bol palácom niekdajšieho diktátora Ceausesca. Je to ukážka megalománie komunistického režimu, ktorej padla za obeť veľká časť historického Starého mesta. Pod palácom sa nachádzajú kryty. Dnes je sídlom rumunských štátnych orgánov ( parlament, ústavný súd, ... )
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Etnické zloženie obyvateľstva[2][upraviť | upraviť zdroj]
Dominantnou národnosťou v Bukurešti sú Rumuni, najvýraznejšou menšinou sú Rómovia. Okrem toho v meste žije aj množstvo malých menšín, napríklad Maďari (1,17 %), Turci (0,12 %), Židia (0,07 %), Nemci (0,06 %) a iní.
| Národnostné zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumuni | 97,02 % | |||
| Rómovia | 1,27 % | |||
| Nezistené | 11,68 % | |||
| Ostatné | 1,1 % | |||
| z celkového počtu 1 883 425 obyvateľov | ||||
Náboženské zloženie obyvateľstva[3][upraviť | upraviť zdroj]
Dominantným náboženským vyznaním je Rumunské pravoslávie (84,31 %), s 1,17 % nasleduje Rímskokatolícka cirkev, Islam (0,5 %), Letničné hnutie (0,26 %) a iní.
| Náboženské vyznanie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 84,31 % | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 1,17 % | |||
| Nezistené | 11,8 % | |||
| Ostatné | 2,72 % | |||
| z celkového počtu 1 883 425 obyvateľov | ||||
Historický vývin počtu obyvateľov[1][upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Rozsiahly systém verejnej dopravy je najväčší v Rumunsku a tretí najväčší v Európe. Je založený na podzemnej rýchlodráhe ako aj povrchovej doprave zloženej z autobusov, električiek, trolejbusov a ľahkej železnice. Dopĺňa ho systém súkromných taxíkov a minibusov. Metro a povrchová dopravná sieť bola začiatkom roku 2006 spojená. Mesto má dve blízke letiská - Baneasa a Otopeni.
Metro[upraviť | upraviť zdroj]
Bukurešťské metro je jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku. Prvá linka M1 začala premávať v roku 1979, v súčasnosti má metro 4 linky, 62,4 km a 45 staníc.
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Henri Marie Coandă (* 1886 – † 1972), fyzik a vynálezca, priekopník aerodynamiky
- Jacob Levy Moreno (* 1889 – † 1974), americký psychiater a sociológ
- Edward G. Robinson (* 1893 – † 1973), americký herec
- Marcel Janco (* 1895 – † 1984), izraelský maliar a architekt
- Gheorghe Gheorghiu-Dej (* 1901 - † 1965), politik
- Ion Gheorghe Maurer (* 1902 - † 2000), politik a právnik
- Mircea Eliade (* 1907 – † 1986), filozof, religionista, prozaik a esejista
- Lucien Goldmann (* 1913 – † 1970), filozof
- Dinu Lipatti (* 1917 – † 1950), klavirista a skladateľ
- Vladimir Cosma (* 1940), skladateľ filmovej hudby
- Aurelian Andreescu (* 1942 – † 1986), spevák a herec
- Margareta Pâslaru (* 1943), speváčka, herečka, televízna producentka a režisérka
- Anda Călugăreanu (* 1946 - † 1992), speváčka a herečka
- Petre Roman (* 1946), politik
- Ilie Năstase (* 1946), tenista
- Alexandru Athanasiu (* 1955), politik a právnik
- Michael Cretu (* 1957), nemecký hudobný producent
- Irina Spîrle (* 1974), tenistka
- Andrew Ilie (* 1976), austrálsky tenista
- Alexandra Maria Lara (* 1978), nemecká herečka
- Marian Drăgulescu (* 1980), moderný gymnasta, olympijský medailista
- Victor Hănescu (* 1981), tenista
- Marian Cozma (* 1982 – † 2009), hádzanár
- Edward Maya (* 1986), spevák a skladateľ
- Ioana Raluca Olaru (* 1989), tenistka
- Sorana Cîrste, (* 1990), tenistka
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Ammán, Jordánsko, 1999
Ankara, Turecko
Atény, Grécko, 1993
Atlanta, Georgia, USA, 1994
Budapešť, Maďarsko, 1997
Kišinev, Moldavsko
Peking, Čína, 2005
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám Stravopoleos
Katedrála sv. Jozefa
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Institutul național de statistică: Populaţia la recensămintele din anii 1948, 1956, 1966, 1977, 1992, 2002 şi 2011 – categorii de localităţi şi judeţe Dostupné online
- ↑ Institutul național de statistică: Populaţia după etnie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online
- ↑ Institutul național de statistică: Populaţia după religie – macroregiuni, regiuni de dezvoltare, judeţe şi categorii de localităţi Dostupné online
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukurešť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
.svg){kind=small} |
|  | |
[*] Bukurešť má samostatný štatút a nie je župou, ani nie je súčasťou inej župy | |||
