Bukurešť

Bukurešť
Hlavné mesto Rumunska
Pohľad na centrum mesta
Vlajka Erb
Štát	Rumunsko
Región	hlavné mesto Bukurešť
Súradnice	44°25′57″S 26°06′14″V
Najvyšší bod
- výška	90 m n. m.
Najnižší bod
- výška	60 m n. m.
Rozloha	238 km² (23 800 ha)
Obyvateľstvo	1 926 334 (2011)
Hustota	8 093,84 obyv./km²
prvá písomná zmienka	1459
Primátor	Sorin Oprescu (nezávislý)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	0xxxxx
Telefónna predvoľba	+40 x1
Poloha mesta v Rumunsku
Bukureštské obvody 1-6
Wikimedia Commons: Bukurešť
Webová stránka: www.pmb.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bukurešť (rum. Bucureşti) je hlavné a najväčšie mesto Rumunska. Má rozlohu 238 km² a viac ako 1,9 milióna obyvateľov, v širšej metropolitnej oblasti žije asi 2,6 milióna ľudí.

Dejiny

Bukurešť v roku 1837

Podľa rumunskej ľudovej povesti bola Bukurešť pomenovaná podľa pastiera Bucura. V rumunskom jazyku toto slovo znamená veselý. Na európske pomery to nie je veľmi staré mesto, prvá zmienka je z roku 1459. Prvýkrát sa spomína v listine kniežaťa Vlada Tepesa. V roku 1465 sa mesto stalo zimnou rezidenciou valašských panovníkov a od roku 1659 aj ich sídelným mestom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest, ale aj politickým, ekonomickým a duchovným centrom Valašského kniežatstva. Bolo a je aj duchovným centrom rumunských pravoslávnych kresťanov. Po zjednotení Valašska a Moldavska sa stalo hlavným mestom zjednoteného Rumunského kráľovstva.

V období prvej svetovej vojny bolo okupované vojskami centrálnych mocností. Po roku 1918 sa stalo centrom Veľkého Rumunska (Romania Mare). Vďaka elegantnej architektúre sa niekedy nazýva aj Paríž Východu. Hoci veľká časť historického centra bola poškodená alebo zničená počas vojny alebo zemetraseniami, veľa sa zachovalo a v posledných rokoch prežíva mesto výrazný ekonomický a kultúrny rozvoj. Je to ekonomicky najprosperujúcejšie mesto Rumunska.

Pamiatky

Palatul Patriarhiei

Je to pravoslávny monastier postavený v 17. storočí na vrchu nad mestom. V roku 1688 bol monastiersky chrám povýšený na katedrálu. Neskôr sa stal sídlom hlavy rumunskej pravoslávnej cirkvi. V chráme bol v roku 1881 korunovaný aj prvý rumunský kráľ Karol I. Interiér zdobí nádherný ikonostas, nástenné maľby a sú tu uložené aj relikvie patróna mesta sv. Dimitrija Solúnskeho (rum. Dumitru).

Chrám Stavropoelos

Pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v 18. storočí. Dal ho postaviť grécky pravoslávny mních, ktorý sa stal neskôr metropolitom v gréckom meste Stavropolis v severnom Grécku. Mimoriadne krásny je ikonostas a cenné drevorezby. Patrí k skutočným skvostom sakrálnej pravoslávnej architektúre v meste.

Monastier Plumbuita

V tomto pravoslávnom monastieri bola v roku 1580 vytlačená prvá kniha v Bukurešti. Aj jeho exteriér a interiér patria ku krásnym ukážkam pravoslávnej rumunskej architektúry.

Triumfálny oblúk

Postavený bol v roku 1936 na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne. Jeho vzorom sa stal víťazný oblúk v Paríži. Nachádzajú sa na ňom historické erby jednotlivých častí Rumunska (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Bukovina, ... ). Oblúk je aj spomienkou na Romania Mare a národným symbolom Rumunov.

Palatul Regal (kráľovský palác)

Je to kráľovský palác, ktorý do roku 1947 slúžil ako rezidencia rumunských kráľov

Palatul Parlamentului

Bol palácom niekdajšieho diktátora Ceausesca. Je to ukážka megalománie komunistického režimu, ktorej padla za obeť veľká časť historického Starého mesta. Pod palácom sa nachádzajú kryty. Dnes je sídlom rumunských štátnych orgánov ( parlament, ústavný súd, ... )

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

• Rumuni - 97,02 %
• Rómovia - 1,41 %
• Maďari - 0,30 %
• Nemci - 0,12 %
• Turci - 0,12 %
• Židia - 0,12 %
• Číňania - 0,10 %
• Gréci - 0,08 %
• Rusi - 0,05 %
• Arméni - 0,04 %
• Taliani - 0,03 %
• Ukrajinci - 0,02 %
• Bulhari - 0,01 %
• Tatári - 0,01 %
• Srbi - 0,01 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

• pravoslávni - 96,05 %
• rímski katolíci - 1,21 %
• moslimovia - 0,49 %
• grécki katolíci - 0,39 %
• pentekostalisti - 0,28 %
• adventisti 7.dňa - 0,22 %
• baptisti - 0,19 %
• bez vyznania - 0,13 %

a iní

Doprava

Rozsiahly systém verejnej dopravy je najväčší v Rumunsku a tretí najväčší v Európe. Je založený na podzemnej rýchlodráhe ako aj povrchovej doprave zloženej z autobusov, električiek, trolejbusov a ľahkej železnice. Dopĺňa ho systém súkromných taxíkov a minibusov. Metro a povrchová dopravná sieť bola začiatkom roku 2006 spojená. Mesto má dve blízke letiská - Baneasa a Otopeni.

Osobnosti mesta

• Henri Marie Coandă (* 1886 – † 1972), fyzik a vynálezca, priekopník aerodynamiky
• Jacob Levy Moreno (* 1889 – † 1974), americký psychiater a sociológ
• Edward G. Robinson (* 1893 – † 1973), americký herec
• Marcel Janco (* 1895 – † 1984), izraelský maliar a architekt
• Gheorghe Gheorghiu-Dej (* 1901 - † 1965), politik
• Ion Gheorghe Maurer (* 1902 - † 2000), politik a právnik
• Mircea Eliade (* 1907 – † 1986), filozof, religionista, prozaik a esejista
• Lucien Goldmann (* 1913 – † 1970), filozof
• Dinu Lipatti (* 1917 – † 1950), klavirista a skladateľ
• Vladimir Cosma (* 1940), skladateľ filmovej hudby
• Aurelian Andreescu (* 1942 – † 1986), spevák a herec
• Margareta Pâslaru (* 1943), speváčka, herečka, televízna producentka a režisérka
• Anda Călugăreanu (* 1946 - † 1992), speváčka a herečka
• Petre Roman (* 1946), politik
• Ilie Năstase (* 1946), tenista
• Alexandru Athanasiu (* 1955), politik a právnik
• Michael Cretu (* 1957), nemecký hudobný producent
• Irina Spîrle (* 1974), tenistka
• Andrew Ilie (* 1976), austrálsky tenista
• Alexandra Maria Lara (* 1978), nemecká herečka
• Marian Drăgulescu (* 1980), moderný gymnasta, olympijský medailista
• Victor Hănescu (* 1981), tenista
• Marian Cozma (* 1982 – † 2009), hádzanár
• Edward Maya (* 1986), spevák a skladateľ
• Ioana Raluca Olaru (* 1989), tenistka
• Sorana Cîrste, (* 1990), tenistka

Partnerské mestá

• Ammán, Jordánsko, 1999
• Ankara, Turecko
• Atény, Grécko, 1993
• Atlanta, Georgia, USA, 1994
• Budapešť, Maďarsko, 1997
• Kišinev, Moldavsko
• Peking, Čína, 2005

Galéria

• 

  Chrám Stravopoleos

• 

  Katedrála sv. Jozefa

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukurešť