Craiova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Craiova
mesto
Craiova - Prefectura judetului Dolj01.jpg
Riaditeľstvo župy Dolj
ROU DJ Craiova CoA.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Stema judetului Dolj.svgDolj
Rieka Jiu
Najvyšší bod
 - výška 116 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 75 m n. m.
Rozloha 81,41 km² (8 141 ha)
Obyvateľstvo 269 506 (2011)
Hustota 3 310,48 obyv./km²
prvá písomná zmienka 225
Primátor Lia Olguța Vasilescu (USL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 69900
Telefónna predvoľba +40x 51
Poloha mesta v župe Dolj
Poloha mesta v župe Dolj
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Craiova
Webová stránka: Primaria Craiova

Craiova (nem. Krajowa) je municípium v župe Dolj v Rumunsku. Je 6. najväčším mestom Rumunska, hlavným a najväčším mestom župy, v ktorej sa nachádza.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Poloha

Mesto sa nachádza na juhu Rumunska na rieke Jiu na východe Rumunskej nížiny. Leží vo vzdialenosti 227 km od Bukurešti a 68 km od Dunaja.

  • Podnebie

Podnebie mesta je kontinentálne, typické pre nížiny v tejto oblasti. Priemerná ročná teplota kolíše medzi 10-11,5°C.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa po prvýkrát spomína spomína ako dácke sídlisko Pelendava na peutingerovej mape pochádzajúcej pravdepodobne z roku 225 n.l. Pelendava bola aj neskôr postavená rímska pevnosť, ležiaca neďaleko dnešného kláštora Coșuna, postaveného medzi rokmi 1442 -1443.

15.-17. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 15. storočia sa mesto stalo sídlom miestnych bojarov, a teda veľkým obchodným strediskom. Mesto bolo významné i po stránke strategickej, často sa oň viedli vojny.

18. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1735 žilo v meste len niečo cez 4000 obyvateľov, no napriek tomu bolo Craiova v tomto období významným centrom diania. Osemnáste storočie bolo v živote mesta asi najbúrlivejším storočím. Miestni bojari sa stretli s nepriateľstvom zo strany prvého fanariotského vládcu Rumunska Nicolae Mavrocordat. Po porážke Turkov a Požarevackom mieri v roku 1718 sa mesto stáva súčasťou Rakúskej ríše, ale už v roku 1726 sa začínajú vzbury voči Habsburskej nadvláde. Nespokojnosť bola spôsobená prevažne neprirodzene vysokými daňami. Habsburgovci sú napokon po neúspešných pokusoch nastoliť poriadok nútení opustiť región. V rokoch 1735-1770 je Craiova hlavným mestom regiónu, kde však vládne de facto anarchia. Po návrate do normálu v rokoch 1770-71 sa do Craiova presúvajú všetky právomoci hlavného mesta, pretože Bukurešť je obliehaná Turkami. Veľkými ranami pre mesto v tomto období bolo ničivé zemetrasenie roku 1790, morová epidémia 1795, veľký požiar 1796 a v neposlednom rade dobytie Tureckými vojskami pod vedením Pašu Vidin Pazvan-Oglu v roku 1806.

19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Demetera v Craiova francúzkeho archtekta André Lecomte du Nouy postavený 1889 - 1893

Na začiatku tohto storočia mesto zažíva obdobie nebývalého rozvoja. Prudko vzrastá množstvo remeselnej výroby a obchodu. Craiova sa stáva významným centrom administratívnym, kultúrnym i obchodným. Po mieri v Adrianopole (1829, ktorý ukončil Rusko-tureckú vojnu v 1828-29) nastáva v celom Rumunsku na mnoho rokov pokoj. Počas revolúcie 1821 sa mesto stalo základňou pandúrov pod vedením Tudora Vladimirescu. V roku 1848 tu žilo asi 20000 obyvateľov.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 19. storočia bolo Craiova mesto s viac ako 40000 obyvateľmi, viacerými drobnými továrňami, mnohými obchodmi a remeselnými dielňami. Populácia však vzrástla, takže roku 1912 tu žilo 51404 obyvateľov. Bolo to po Bukurešti druhé najväčšie mesto vo vtedajšom Rumunsku. V roku 1913, za vlády Titu Majorescu bol v meste podpísaný Craiovský mier, znamenajúci koniec Balkánskych vojen. Prvú svetovú vojnu väčšina obyvateľov mesta, prirodzene nevnímala veľmi pozitívne. Keď Rumunsko v roku 1916 po dvoch rokoch neutrality vstúpilo do vojny, bolo Craiova už veľkým vojenským centrom. Tu bolo veliteľstvo rumunskej armády, ktorá v tej dobe čítala 134400 ľudí. Rumunská armáda však proti omnoho lepšie vyzbrojeným nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám nemala šancu. A tak už 21. novembra 1916 bolo mesto dobyté. Počas dvoch rokov nemeckej administrácie bola ekonomika mesta paralyzovaná. Ani v medzivojnovej dobe a v tesne povojnovom období sa mesto, ležiace v agrárnej oblasti (a vlastne v agrárnom Rumunsku) prakticky nerozvíjalo. Až v 60-tych rokoch minulého storočia sa začalo s masívnou socialistickou výstavbou, kedy sa prudko rozvinul miestny priemysel. Dnes je Craiova významné kultúrne, obchodné i administratívne stredisko Rumunska.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
89,48 %
Rómovia
  
1,96 %
Nezistené
  
8,24 %
Ostatné
  
0,29 %
z celkového počtu 269506 obyvateľov
Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
91,03 %
Nezistené
  
8,1 %
Ostatné
  
0,85 %
z celkového počtu 269506 obyvateľov
  • Historický vývoj demografie mesta
Sčítanie ľudu Národnostné zloženie
Rok Populácia Rumuni Maďari Nemci Židia Rómovia Ukrajinci Srbi Slováci Ostatné
1930 63 215 54 971 1 082 1 458 2 176  ?  ? 216  ?  ?
2002 302 601 292 487 218 173 37 8 820 32 34 5 300

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hromadnú dopravu v meste zabezpečujú tri električkové linky, dve rýchlodrážne linky a pätnásť autobusových liniek. Električky v meste premávajú od roku 1948.

Električkové linky[upraviť | upraviť zdroj]

Autobus BMC na linke 6
Autobus Dacia na linke 29

Linka 100

Unknown route-map component "exKDSTa"
Electroputere
Stop on track
Calea București
Stop on track
Piața Centrală
Stop on track
Craiovița Nouă
Unknown route-map component "exKDSTe"
Peco Severinului

Linka 101

Unknown route-map component "exKDSTa"
Ford Romania
Stop on track
Electroputere
Stop on track
Calea București
Stop on track
Piața Centrală
Stop on track
Craiovița Nouă
Stop on track
Peco Severinului
Unknown route-map component "exKDSTe"
CLF (Izvorul Rece)

Linka 102

Unknown route-map component "exKDSTa"
Ford Romania
Stop on track
Electroputere
Stop on track
Calea București
Stop on track
Piața Centrală
Stop on track
Craiovița Nouă
Stop on track
Peco Severinului
Stop on track
CLF (Izvorul Rece)
Unknown route-map component "exKDSTe"
Termocentrala Ișalnița

Rýchlodrážne linky[upraviť | upraviť zdroj]

Linka E1 tur

Unknown route-map component "exKDSTa"
Stația 15
Stop on track
Stația 30 (Cinema)
Stop on track
Stația 10 (Orizont)
Stop on track
bloc 83
Stop on track
Unitatea Militară
Stop on track
Olimp
Stop on track
bloc F8
Stop on track
Complex Vechi
Stop on track
Gară (žel. stanica))
Stop on track
Bacriz
Stop on track
Rovine
Stop on track
Vamă Lăpuș
Stop on track
SUCPI
Stop on track
Pasaj Electro
Stop on track
Electroputere
Stop on track
MAT
Stop on track
Shell
Stop on track
Bănie
Stop on track
Spitalul Militar
Stop on track
IRA
Stop on track
Piața Chiriac
Stop on track
Confecții
Stop on track
Liceul de Artă
Stop on track
Stadion
Stop on track
Sfântul Dumitru
Stop on track
Agronomie
Stop on track
Obedeanu
Stop on track
Craiovița Veche
Stop on track
Compania de Apă
Stop on track
Casa Tineretului
Stop on track
Liceul de Chimie
Stop on track
Segarcea
Unknown route-map component "exKDSTe"
Stația Racheta

Linka E1 retur (okružná)

Unknown route-map component "exKDSTa"
Poștă
Stop on track
Stația 10 (Orizont)
Stop on track
Stația 30 (Cinema)
Stop on track
Segarcea
Stop on track
Liceul de Chimie
Stop on track
Casa Tineretului
Stop on track
Compania de Apă
Stop on track
Agronomie
Stop on track
Madona
Stop on track
Helin
Stop on track
Spitalul nr. 1
Stop on track
Confecții
Stop on track
Parc
Stop on track
Piața Chiriac
Stop on track
IRA
Stop on track
Spitalul Militar
Stop on track
Bănie
Stop on track
Shell
Stop on track
MAT
Stop on track
Electroputere
Stop on track
Pasaj Electro
Stop on track
IML
Stop on track
Vamă Lăpuș
Stop on track
Rovine
Stop on track
Bacriz
Stop on track
Gară (žel. stanica, nástupište 1)
Stop on track
Bloc 41
Stop on track
Bloc B2
Stop on track
Olimp
Stop on track
Unitatea Militară
Stop on track
Big Vechi
Unknown route-map component "exKDSTe"
Poștă

Autobusové linky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1 Gară (žel. stanica) - Olteț - PECO Romanești
  • 2b Cernele - Compania de Apă - Piața Centrală
  • 3b Craiovița Nouă - Olteț- IRA 8 - Banie
  • 4 Piața Centrală - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești - Făcăi
  • 5b Piața Centrală - Olteț - IRA 8 - ANL - Fântana Popova
  • 9 Craiovița Nouă - Teatrul Național - ELECTROPUERE - Aeroport - METRO
  • 10 Fântâna Popoveni - Spitalul nr. 1 - Râului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
  • 11 Rovine 2 - CLF - PECO Severinului - Casa Tineretului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
  • 13 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Casa Tineretului - Compania de Apă
  • 17 Gară (žel. stanica) - CET 2 - Șimnic
  • 20 Gară (žel. stanica)- Spitalul nr. 2 - Agronomie - Spitalul nr. 1 - Parcul Tineretului
  • 23b Piața Centrală - Bariera Vâlcii - Reforma Dezbenzinare
  • 24 PECO Romanești - Parc - Olteț - Siloz - Institut - Vama Lapus - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești
  • 25 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Olteț - Siloz - Bănie - Ford Romania - Selgros
  • 29b Bucovăț - Spitalul nr. 1 - Centru Olteț - Piața Centrală

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza medzinárodné letisko Aeroportul Internațional Craiova, ktoré má s týmito leteckými spoločnosťami nasledovné spojenia:

  • WizzAir
    • Milano Bergamo od mája 2013
    • Londýn Luton od októbra 2013
    • Roma Ciampino
    • Bologna BLQ
    • Dortmund DTM
    • Barcelona El Prat BCN
  • CarpatAir
    • Roma Fiumicino - od júna 2013

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Veľvyslanectvá[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Craiova na rumunskej Wikipédii.