Craiova
| Craiova | ||
| mesto | ||
 Riaditeľstvo župy Dolj
| ||
|
||
| Štát |  Rumunsko
| |
|---|---|---|
| Župa |  Dolj
| |
| Rieka | Jiu | |
| Najvyšší bod | ||
| - výška | 116 m n. m. | |
| Najnižší bod | ||
| - výška | 75 m n. m. | |
| Rozloha | 81,41 km² (8 141 ha) | |
| Obyvateľstvo | 269 506 (2011) | |
| Hustota | 3 310,48 obyv./km² | |
| prvá písomná zmienka | 225 | |
| Primátor | Lia Olguța Vasilescu (USL) | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
| PSČ | 69900 | |
| Telefónna predvoľba | +40x 51 | |
 Poloha mesta v župe Dolj
| ||
 Poloha mesta v Rumunsku
| ||
| Wikimedia Commons: Craiova | ||
| Webová stránka: Primaria Craiova | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Craiova (nem. Krajowa) je municípium v župe Dolj v Rumunsku. Je 6. najväčším mestom Rumunska, hlavným a najväčším mestom župy, v ktorej sa nachádza.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha
Mesto sa nachádza na juhu Rumunska na rieke Jiu na východe Rumunskej nížiny. Leží vo vzdialenosti 227 km od Bukurešti a 68 km od Dunaja.
- Podnebie
Podnebie mesta je kontinentálne, typické pre nížiny v tejto oblasti. Priemerná ročná teplota kolíše medzi 10-11,5°C.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto sa po prvýkrát spomína spomína ako dácke sídlisko Pelendava na peutingerovej mape pochádzajúcej pravdepodobne z roku 225 n.l. Pelendava bola aj neskôr postavená rímska pevnosť, ležiaca neďaleko dnešného kláštora Coșuna, postaveného medzi rokmi 1442 -1443.
15.-17. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
Na konci 15. storočia sa mesto stalo sídlom miestnych bojarov, a teda veľkým obchodným strediskom. Mesto bolo významné i po stránke strategickej, často sa oň viedli vojny.
18. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1735 žilo v meste len niečo cez 4000 obyvateľov, no napriek tomu bolo Craiova v tomto období významným centrom diania. Osemnáste storočie bolo v živote mesta asi najbúrlivejším storočím. Miestni bojari sa stretli s nepriateľstvom zo strany prvého fanariotského vládcu Rumunska Nicolae Mavrocordat. Po porážke Turkov a Požarevackom mieri v roku 1718 sa mesto stáva súčasťou Rakúskej ríše, ale už v roku 1726 sa začínajú vzbury voči Habsburskej nadvláde. Nespokojnosť bola spôsobená prevažne neprirodzene vysokými daňami. Habsburgovci sú napokon po neúspešných pokusoch nastoliť poriadok nútení opustiť región. V rokoch 1735-1770 je Craiova hlavným mestom regiónu, kde však vládne de facto anarchia. Po návrate do normálu v rokoch 1770-71 sa do Craiova presúvajú všetky právomoci hlavného mesta, pretože Bukurešť je obliehaná Turkami. Veľkými ranami pre mesto v tomto období bolo ničivé zemetrasenie roku 1790, morová epidémia 1795, veľký požiar 1796 a v neposlednom rade dobytie Tureckými vojskami pod vedením Pašu Vidin Pazvan-Oglu v roku 1806.
19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku tohto storočia mesto zažíva obdobie nebývalého rozvoja. Prudko vzrastá množstvo remeselnej výroby a obchodu. Craiova sa stáva významným centrom administratívnym, kultúrnym i obchodným. Po mieri v Adrianopole (1829, ktorý ukončil Rusko-tureckú vojnu v 1828-29) nastáva v celom Rumunsku na mnoho rokov pokoj. Počas revolúcie 1821 sa mesto stalo základňou pandúrov pod vedením Tudora Vladimirescu. V roku 1848 tu žilo asi 20000 obyvateľov.
20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
Na konci 19. storočia bolo Craiova mesto s viac ako 40000 obyvateľmi, viacerými drobnými továrňami, mnohými obchodmi a remeselnými dielňami. Populácia však vzrástla, takže roku 1912 tu žilo 51404 obyvateľov. Bolo to po Bukurešti druhé najväčšie mesto vo vtedajšom Rumunsku. V roku 1913, za vlády Titu Majorescu bol v meste podpísaný Craiovský mier, znamenajúci koniec Balkánskych vojen. Prvú svetovú vojnu väčšina obyvateľov mesta, prirodzene nevnímala veľmi pozitívne. Keď Rumunsko v roku 1916 po dvoch rokoch neutrality vstúpilo do vojny, bolo Craiova už veľkým vojenským centrom. Tu bolo veliteľstvo rumunskej armády, ktorá v tej dobe čítala 134400 ľudí. Rumunská armáda však proti omnoho lepšie vyzbrojeným nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám nemala šancu. A tak už 21. novembra 1916 bolo mesto dobyté. Počas dvoch rokov nemeckej administrácie bola ekonomika mesta paralyzovaná. Ani v medzivojnovej dobe a v tesne povojnovom období sa mesto, ležiace v agrárnej oblasti (a vlastne v agrárnom Rumunsku) prakticky nerozvíjalo. Až v 60-tych rokoch minulého storočia sa začalo s masívnou socialistickou výstavbou, kedy sa prudko rozvinul miestny priemysel. Dnes je Craiova významné kultúrne, obchodné i administratívne stredisko Rumunska.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
| Národnostné zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumuni | 89,48 % | |||
| Rómovia | 1,96 % | |||
| Nezistené | 8,24 % | |||
| Ostatné | 0,29 % | |||
| z celkového počtu 269506 obyvateľov | ||||
| Náboženské zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 91,03 % | |||
| Nezistené | 8,1 % | |||
| Ostatné | 0,85 % | |||
| z celkového počtu 269506 obyvateľov | ||||
- Historický vývoj demografie mesta
| Sčítanie ľudu | Národnostné zloženie | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Rok | Populácia | Rumuni | Maďari | Nemci | Židia | Rómovia | Ukrajinci | Srbi | Slováci | Ostatné |
| 1930 | 63 215 | 54 971 | 1 082 | 1 458 | 2 176 | ? | ? | 216 | ? | ? |
| 2002 | 302 601 | 292 487 | 218 | 173 | 37 | 8 820 | 32 | 34 | 5 | 300 |
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Miestna doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Hromadnú dopravu v meste zabezpečujú tri električkové linky, dve rýchlodrážne linky a pätnásť autobusových liniek. Električky v meste premávajú od roku 1948.
Električkové linky[upraviť | upraviť zdroj]
|
Linka 100
|
Linka 101
|
Linka 102
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Expresné autobusové linky[upraviť | upraviť zdroj]
|
Linka E1 tur
|
Linka E1 retur (okružná)
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Autobusové linky[upraviť | upraviť zdroj]
- 1 Gară (žel. stanica) - Olteț - PECO Romanești
- 2b Cernele - Compania de Apă - Piața Centrală
- 3b Craiovița Nouă - Olteț- IRA 8 - Banie
- 4 Piața Centrală - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești - Făcăi
- 5b Piața Centrală - Olteț - IRA 8 - ANL - Fântana Popova
- 9 Craiovița Nouă - Teatrul Național - ELECTROPUERE - Aeroport - METRO
- 10 Fântâna Popoveni - Spitalul nr. 1 - Râului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
- 11 Rovine 2 - CLF - PECO Severinului - Casa Tineretului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
- 13 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Casa Tineretului - Compania de Apă
- 17 Gară (žel. stanica) - CET 2 - Șimnic
- 20 Gară (žel. stanica)- Spitalul nr. 2 - Agronomie - Spitalul nr. 1 - Parcul Tineretului
- 23b Piața Centrală - Bariera Vâlcii - Reforma Dezbenzinare
- 24 PECO Romanești - Parc - Olteț - Siloz - Institut - Vama Lapus - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești
- 25 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Olteț - Siloz - Bănie - Ford Romania - Selgros
- 29b Bucovăț - Spitalul nr. 1 - Centru Olteț - Piața Centrală
Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]
V meste sa nachádza medzinárodné letisko Aeroportul Internațional Craiova, ktoré má s týmito leteckými spoločnosťami nasledovné spojenia:
- WizzAir
- Milano Bergamo od mája 2013
- Londýn Luton od októbra 2013
- Roma Ciampino
- Bologna BLQ
- Dortmund DTM
- Barcelona El Prat BCN
- CarpatAir
- Roma Fiumicino - od júna 2013
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Kuopio, Fínsko
Nanterre, Francúzsko
Shiyan, Čína
Skopje, Severné Macedónsko
Vraca, Bulharsko- Lyon, Francúzsko
Uppsala, Švédsko
Veľvyslanectvá[upraviť | upraviť zdroj]
- veľvyslanectvo Francúzska
veľvyslanectvo Talianska
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Craiova na rumunskej Wikipédii.
.svg){kind=small}
