Oradea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°3′5″S 21°56′25″V / 47.05139°S 21.94028°V / 47.05139; 21.94028
Oradea
maď. Nagyvárad
slov. Veľký Varadín
mesto (oraș)
OradeaTownHall.jpg
Radnica
ROU BH Oradea Flag.gif
Vlajka
ROU BH Oradea CoA2.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Actual Bihor county CoA.png Bihárska župa
Súradnice 47°3′5″S 21°56′25″V / 47.05139°S 21.94028°V / 47.05139; 21.94028
Najvyšší bod
 - výška 249 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 102 m n. m.
Rozloha 116,10 km² (11 610 ha)
Obyvateľstvo 196 367 (2011)
Hustota 1 691,36 obyv./km²
Primátor Ilie Bolojan (USL)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 26564
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Oradea
Webová stránka: www.oradea.ro

Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein) je mesto v Rumunsku, v župe Bihor (BH) v Sedmohradsku. V meste žije 196 367 obyvateľov (podľa sčítania v roku 2011).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie Piața magnoliei v časoch socialistickej prestavby mesta a Ceausescovho režimu v Rumunsku

Najstaršia zmienka o meste pochádza z roku 1113. Mesto bolo súčasťou Uhorského kráľovstva až do roku 1918 (s výnimkou tureckej okupácie). Po oslobodení od Turkov bolo barokovo prestavané. Od roku 1918 bolo súčasťou Rumunska. V období druhej svetovej vojny bolo okupované Maďarskom. Od roku 1944 je opäť súčasťou Rumunska a centrom župy Bihor. Počas socialistickej éry bola veľká časť mesta prestavaná po vzore ostatných veľkých rumunských miest. V meste žije početná maďarská menšina, a malá slovenská menšina.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Oradea, alebo Orade v Bihárskom nárečí vzišlo z maďarského pomenovania mesta Varad, čo pravdepodobne vzniklo zo slov vár (maď. pevnosť, hrad) a sufixu da, ad vzišlého tiež z maďarčiny. Tento názov je pravdepodobne prvý zachovaný, pretože v historických dokumentoch sa mesto od prvej písomnej zmienky roku 1113 spomína pod názvami, ako Waradinum, Uaradinum a Varadinum.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2011 sa mesto delí na 30 okrskov (rum. cartier):

Administratívne delenie mesta
  • Orașul Nou
  • Subcetate
  • Dorobanților
  • Universității
  • Splaiul Crișanei
  • Olosig
  • Velența
  • Dimitrie Cantemir
  • Salca
  • Europa
  • Calea Aradului
  • Ioșia
  • Ioșia-Nord
  • Decebal-Dacia
  • Rogerius
  • Nicolae Iorga
  • Gheorghe Doja
  • Dragoș Vodă
  • Mihai Eminescu
  • Seleuș
  • Nufărul
  • Nicolae Grigorescu
  • Calea Sântandrei
  • Ioșia-Sud
  • Zona Industrială Vest
  • Episcopia Bihor
  • Oncea
  • Podgoria
  • Tokai
  • Zona Industrială Est

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa ca 13 km od štátnej hranice medzi Maďarskom a Rumunskom. Je to právom jedno z najväčších centier regiónu, je to i významný dopravný uzol, pretože sa nachádza na dôležitej ceste a železnici v približne v rovnakej vzdialenosti medzi veľkými východo- a stredoeurópskymi mestami: Bukurešť (651 km), Viedeň (518 km), Budapešť (248 km), Praha (676 km). Mesto leží v údolí rieky Bystrý Kriš. Nad ním sa vypínajú Apusenské vrchy. Mesto je prístupné autobusom, autom, i vlakom. Nachádzajú sa tu 2 väčšie železničné stanice.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto pretekajú v prvom rade rieka Bystrý Kriš a termálne zohrievaná rieka Peța.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerné teploty v priebehu roka

Priemerné teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch roka
Časové obdobie Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Ročne
1961-2003 -1,7° 0,5° 5,2° 10,8° 16,2° 19,1° 20,8° 20,4° 15,9° 10,7° 5,3° 0,2° 10,3°

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
67,58 %
Maďari
  
23,07 %
Rómovia
  
1,08 %
Nezistené
  
7,48 %
Ostatné
  
0 76 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Mesto je z určitého hľadiska multietnického charakteru, ako i celý región, v kategórii „Ostatné“ totiž môžeme nájsť Slovákov, Ukrajincov a Rusínov.

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
55,79 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
13,62 %
Rímskokatolícka cirkev
  
9,16 %
Babtistická cirkev
  
3,48 %
Letničné hnutie
  
4,76 %
Grékokatolícka cirkev
  
2,99 %
Nezistené
  
8,19 %
Ostatné
  
1,98 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Električka Siemens Ulf v historickom centre mesta

Mesto má dve veľké železničné stanice, spomenuté v časti „Polohopis“. hromadnú dopravu v rámci mesta zabezpečujú električky a autobusy. Všetky električkové linky sú okružné, všetky autobusové linky sa i vrátia po pôvodnej trase. Donedávna jazdili vo Veľkom Varadíne najmä električky ruskej výroby a z autobusov maďarské Ikarusy. Nedávno bol najmä z Eurofondov celý vozidlový park vymenený a dnes jazdia po meste električky značky Siemens, model ULF (pozri obrázok) V meste premáva 5 električkových a 18 autobusových liniek, vypísaných i s trasami nižšie.

Električkové linky[upraviť | upraviť zdroj]

Linka 1R

Unknown route-map component "exKDSTa"
Podul Rutier CFR
Stop on track
Bd. Dacia
Stop on track
Bd. Corneliu Coposu
Stop on track
Bd. Decebal
Stop on track
Piața Unirii
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Bd. Gen. Magheru
Stop on track
Bd. Republicii
Stop on track
Piața București - Gara de Nord
Stop on track
Str. Olimpiadei
Stop on track
Bd. Corneliu Coposu
Stop on track
Bd. Dacia
Unknown route-map component "exKDSTe"
Podul Rutier CFR

Linka 3R

Unknown route-map component "exKDSTa"
Nufărul
Stop on track
Bd. D. Cantemir
Stop on track
Piața Cetate
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Bd. Gen. Magheru
Stop on track
Bd. Republicii
Stop on track
Piața București - Gara de Nord
Stop on track
Str. Olimpiadei
Stop on track
Bd. Decebal
Stop on track
Piața Unirii
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Bd. D. Cantemir
Unknown route-map component "exKDSTe"
Nufărul

Linka 2

Unknown route-map component "exKDSTa"
Nufărul
Stop on track
Bd. D. Cantemir
Stop on track
Piața Cetate
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Piața Unirii
Stop on track
Calea Aradului
Stop on track
Str. Aviatorilor
Stop on track
Str. Lipovei
Stop on track
Str. Lipovei II
Stop on track
Str. Aviatorilor
Stop on track
Calea Aradului
Stop on track
Piața Unirii
Unknown route-map component "exKDSTe"
Nufărul

Linka 1N

Unknown route-map component "exKDSTa"
Podul Rutier CFR
Stop on track
Bd. Dacia
Stop on track
Bd. Corneliu Coposu
Stop on track
Str. Olimpiadei
Stop on track
Piața București
Stop on track
Bd. Republicii
Stop on track
Bd. Gen. Magheru
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Piața Unirii
Stop on track
Bd. Decebal
Stop on track
Bd. Corneliu Coposu
Stop on track
Bd. Dacia
Unknown route-map component "exKDSTe"
Podul Rutier CFR

Linka 3N

Unknown route-map component "exKDSTa"
Nufărul
Stop on track
Bd. D. Cantemir
Stop on track
Piața Cetate
Stop on track
Parcul 1 decembrie
Stop on track
Piața Unirii
Stop on track
Bd. Decebal
Stop on track
Str. Olimpiadei
Stop on track
Piața București - Gara de Nord
Stop on track
Bd. Republicii
Stop on track
Bd. Gen. Magheru
Stop on track
Parc 1 decembrie
Stop on track
Piața Cetate
Unknown route-map component "exKDSTe"
Nufărul

Autobusové linky[upraviť | upraviť zdroj]

„>>“ značí, že autobus sa otočí

  • Linka 10: Str. Seleușului (Complex Velența) - Piața Devei - Henrik Ibsen >> Henrik Ibsen - Piața Devei - Str. Seleușului (Complex Velența)
  • Linka 11: Gara Centrală - Gara Episcopia >> Gara Episcopia - Gara Centrală
  • Linka 12: Nufărul - Piața Unirii >> Piața Unirii - Nufărul
  • Linka 13: Aleea Gojdu - Parc 1 decembrie - Spit. Județean - Gh. Doja >> Gh. Doja - Spit. Județean - Parc 1 decembrie - Aleea Gojdu
  • Linka 14: Universitate C.L. - Piața Unirii - Podului >> Podului - Piața Unirii - Universitate C.L.
  • Linka 15: Parc 1 decembrie - Podgoria >> Podgoria - Parc 1 decembrie
  • Linka 16: Piața 1 decembrie - Romeur - Metro >> Metro - Romeur - Piața 1 decembrie
  • Linka 17: Pod C.F.R. - B-dul Dacia - Maternitate - Complex Seleusului >> Complex Seleusului - C.Civic - B-dul Dacia - Pod C.F.R.
  • Linka 18: Gara Centrală - Bihorului Pod >> Bihorului Pod - Gara Centrală
  • Linka 19: Carrefour Era - Dacia Pasaj >> Dacia Pasaj - Carrefour Era
  • Linka 20: Nufărul - Auchan >> Auchan - Nufărul
  • Linka 21N: Auchan - Cazaban - St.cel Mare - B-dul Dacia - Transilvaniei - B-dul Decebal - Calea Aradului - Auchan
  • Linka 21R: Auchan - Calea Aradului - B-dul Decebal - B-dul Dacia - St. cel Mare - Cazaban - Auchan
  • Linka 22: Gara Centrală - Real II >> Real II - Gara Centrală
  • Linka 23: Carrefour Era - Piața Cetății >> Piața Cetății - Carrefour Era
  • Linka 24: Pod C.F.R. - Macon >> Macon - Pod C.F.R.
  • Linka 25: Piata Cetatii - Cartier Grigorescu >> Cartier Grigorescu - Piata Cetatii

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]