Maďari

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maďari
Magyarok
Hng2 2.jpg
Známi Maďari: Štefan I., Matej Korvín, Gabriel Betlen, Béla Bartók, Tivadar Kosztka Csontváry, János Bolyai, Loránd Eötvös, József Eötvös
Populácia
cca 14-15 mil.
Krajina s významnou populáciou
Maďarsko Maďarsko 9 979 000[1]
Maďarskí susedia cca. 2,2 mil.
Rumunsko Rumunsko 1 237 746 (2011) [2]
Slovensko Slovensko 458 467 (2011) [3]
Srbsko Srbsko 253 899 (2011) [4]
Ukrajina Ukrajina 156 566 (2001) [5]
Rakúsko Rakúsko 40 583 (2001) [6]
Slovinsko Slovinsko 6 243 (2002) [7]
Zvyšok Európy c. 0,3-0,5 mil.
Nemecko Nemecko 120 000 (2004) [8]
Francúzsko Francúzsko 100 000 až 200 000 (2004) [8]
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 80 135 (2001)
Švédsko Švédsko 40 000-70 000
Česko Česko 14 672 (2001) [9]
Írsko Írsko 8 034 (2011) [10]
Severná Amerika c. 2 mil
USA USA 1 563 081 (2006) [11]
Kanada Kanada 315 510 (2006) [12]
Jazyk(y)

Maďarčina

Náboženstvo

54,5% Rímskokatolícka cirkev • 19,4% Protestantska církev • 1 až 2% Judaizmus • 25,4% bez vyznania

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Jazykovo patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Národnostnú menšinu tvoria Maďari najmä v Rumunsku, na Slovensku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.

Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storočia[13], preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch.

Genetika[upraviť | upraviť zdroj]

Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890

Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %[14] respektíve 1,7 %[15], pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.[16]

Etnonymum[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) – toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo Uhor možno pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal Onogurovia, čo znamená „desať kmeňov“.

Jazykové vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: maďarčina
Migrácia Maďarov (po anglicky)
Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome

Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia.Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Maďari sú veľmi vlastenecký národ. Sú hrdí na svoju vlasť, jazyk, pôvod a národné dejiny. Ctia svojich predkov a národné tradície.

Maďari v iných štátoch[upraviť | upraviť zdroj]

Maďari v Rumunsku[upraviť | upraviť zdroj]

Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.

Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti, unitári a pod.).

Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mureș (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihar, Timiș, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).

Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:

  • Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
  • Čángóovia (Csángók) – v Moldavsku
  • ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timiș. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hlavne v župách Timiș a Arad. Žijú aj v župe Maramureș na severozápade Rumunska.

Maďari v Srbsku[upraviť | upraviť zdroj]

V Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme Vojvodina. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka natalita. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta Subotica, ale aj v okolí miest Kanjiža, Bačka Topola, Senta a Bečej. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je maďarčina spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom.

Maďari na Ukrajine[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarská menšina žije aj na území Ukrajinskej republiky (0,32 % obyvateľov krajiny). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v Zakarpatskej oblasti (maď. Kárpátalja). Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 19181939 súčasťou Česko-Slovenskej republiky (ako Podkarpatská Rus). V roku 1939 ju anektovalo Maďarsko a v roku 1945 bola pripojená k ZSSR. Preto sa vyvíjala kultúrne v inom kontexte ako ostatné územie Ukrajiny. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskou republikou, najmä v okrese Berehovo. V meste Berehovo sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj gréckokatolícke náboženstvo.

Maďari na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Maďari na Slovensku

Na území Slovenskej republiky žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti.[17] Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskou republikou. Najviac Maďarov žije v okresoch Dunajská Streda (cca. 83 %) a Komárno (cca. 64 %). Mesto Komárno je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu maďarské divadlo a maďarská univerzita. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov Nové Zámky (hl. Štúrovo), Levice, Galanta, Šaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Trebišov. Veľmi malé skupiny Maďarov žijú aj v Košiciach (4.750 obyvateľov z celkového počtu cca 240.000), Bratislave a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne rímskokatolíci (asi dve tretiny), zvyšok sú prevažne kalvinisti. Malé skupiny tvoria aj Gréckokatolíci a evanjelici a. v.

Slovenskí Maďari majú vlastné politické strany (Strana maďarskej koalície a Most-Híd), periodiká, divadlá, médiá a podobne (napr. Új Szó).

Maďari v Chorvátsku[upraviť | upraviť zdroj]

V Chorvátskej republike žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. Chorvátsko bolo až do roku 1918 kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke Dráva a dedinách okolo mesta Osijek. Sú prevažne rímski katolíci a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu.

Maďari v Slovinsku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji Prekmurje (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká Lendava a Murska Sobota. Tunajší Maďari sú prevažne rímski katolíci.

Maďari v Rakúsku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny Burgenland, ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste Viedeň, ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne rímski katolíci, ale časť aj evanjelici a. v.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hungarian Central Statistical Office. Retrieved 25 July 2010.
  2. (po rumunsky) "Comunicat de presă privind rezultatele provizorii ale Recensământului Populaţiei şi Locuinţelor – 2011", at the 2011 Romanian census site; accessed February 11, 2012
  3. 2001 Slovakian Census
  4. 2011 Serbian Census
  5. National composition of population
  6. 2001 Austrian census
  7. Slovenia
  8. a b Bund Ungarischer Organisationen in Deutschland
  9. Národnost ve sčítání lidu v českých zemích
  10. CSO Emigration. Census Office Ireland. prístup: January 29, 2013.
  11. [http://factfinder.census.gov/servlet/DTTable?_bm=y&-state=dt&-context=dt&-reg=DEC_2000_SF4_U_PCT001:001 | 547;&-ds_name = ACS_2006_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-mt_name=ACS_2006_EST_G2000_B04003&-CONTEXT=dt&-tree_id=4001&-all_geo_types=N&-redoLog=true&-geo_id=01000US&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en 2006 community survey]
  12. The 2006 census
  13. CAMBEL, Samuel (ed.): Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. s. 168.
  14. .http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html
  15. B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3
  16. http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf
  17. [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]