Béla Bartók

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Béla Bartók
Béla Bartók
hudobný skladateľ

Narodenie 25. marec 1881
Sânnicolau Mare, dnešné Rumunsko
Úmrtie 26. september 1945 (64 rokov)
New York, USA

Béla Bartók (* 25. marec 1881, Nagyszentmiklós vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku / dnešné Sânnicolau Mare v Rumunsku – † 26. september 1945, New York, USA), bol svetovo známy maďarský hudobný skladateľ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20. storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný hudobný vedec - etnomuzikológ. Od roku 1940 žil v exile v USA. Spoločne s Leošom Janáčkom a Zoltánom Kodályom patria ku skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Béla Bartók, syn riaditeľa poľnohospodárskej školy a hudobného nadšenca, študoval po otcovej smrti od roku 1893 na gymnáziu v Bratislave. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra a harmónie u Lászó Erkela (maďarský pedagóg a zbormajster, od roku 1871 pôsobil v Bratislave). V rokoch 1899 – 1903 pokračoval Bartók v štúdiu na hudobnej akadémii (Zeneakadémia) v Budapešti; v kompozícii bol žiakom J. Koesslera.

Odpor k habsburskej nadvláde, obdiv k Franzovi Lisztovi, príklad Straussovej symfonickej básne Život hrdinu a snaha komponovať v národnom štýle viedli ku vzniku symfonickej básne Kossuth (1903; 1904 v Manchesteri uviedol tiež Hans Richter – nemecký dirigent maďarského pôvodu, dirigoval napr. v Bayreuthu premiéru Prsteňa Nibelungov). V decembri 1904 dokončil Bartók v Bratislave lisztovskú Rapsódiu pre klavír a orchester op. 1. Keď zistil, že „maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnymi umelými piesňami …“, začal v roku 1905 spolu s Zoltánom Kodálym po maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr z porovnávacích dôvodov zbieral i piesne slovenské (3200), rumunské (3500); vydané v roku 1967), ale i arabské (65 z 1913), turecké (89 z 1935), ukrajinské, valašské, a iné. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho štúdie vyšli v rade štátov. Zo starobylých tonálnych a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičných klišé dur–molového systému. Povzbudením mu bolo i poznanie diel Claudea Debussyho, rovnako uplatňujúceho päťtónové a celotónové tóniny.

Štýlova premena sa uskutočnila najprv v klavírnej tvorbe (14 bagatel, Dva rumunské tance aj.); dodatočnou inštrumentáciou vznikol z častí týchto skladieb cyklus Obrázky z Maďarska (1931). Klavírne Allegro barbaro (1911) šokovalo svojimi harmóniami a údernými rytmami. Bartókova jediná opera, baladicky ladená jednoaktovka Hrad kniežaťa Modrofúza (1911) sa ako všetky Bartókove javiskové skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža a s jeho konfliktným vzťahom k žene a krutému svetu; rozvíja lohengrinovský motív otázok, ktoré nemá žena klásť mužovi. V tejto línii pokračuje i tanečná hra vo forme jednoaktovky Drevený princ (1917) a jednoaktová pantomíma Zázračný mandarín (1919, neúspešná javisková premiéra v Kolíne n. R. 1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskou spoločnosťou, mohlo byť v Maďarsku uvedené až po roku 1945, avšak úplne umelecky rehabilitovaná bola až v roku 1956.

V období Maďarskej republiky rád (1919) tvoril Bartók spolu s Kodálym a Ernem Dohnányim (maďarský klavirista, skladateľ a dirigent) jej hudobné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v roku 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval hru na klavír, dovolenku a podnikol početné zahraničné turné ako klavirista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v Česko-Slovensku v rokoch 1925, 1927, 1929, 1930).

V roku 1923 vznikla pri príležitosti 50. výročia spojenia Budapešti (z Budy a Pešti) Tanečná suita, ktorá v prevedení Českej filharmónie (dirigent Václav Talich na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu v máji 1925 obrátila k Bartókovi pozornosť svetovej verejnosti. V októbri 1927 hral Bartók v Prahe s Českou filharmóniou svoj 1. klavírny koncert (1926). V roku 1928 koncertoval a prednášal v USA, 1929 v ZSSR.

V roku 1934 zanechal Bartók výučbu na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edície maďarských, rumunských a slovenských ľudových piesní, ktoré spolu s Kodálym niekoľko rokov zbierali priamo medzi obyvateľstvom. Objavy nových možností hudobného zvuku priniesla Hudba pre sláky, bicie nástroje a čelestu (1936) a Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje (1937). Klasicky vyrovnaný 2. husľový koncert (1938) a mužné Divertimento pre sláčikový orchester (1939) uzavreli Bartókovu európsku tvorbu. V októbri 1940 opustil fašistické Maďarsko a odišiel do New Yorku, kde sa na univerzite ujal spracovania zbierky juhoslovanských ľudových melódií. Ochromený chorobou, dovŕšil svoje dielo Sonátou pre sólové husle (1944 na objednávku Yehudu Menuhina), 3. klavírnym koncertom (1945) a najmä myšlienkovo hlbokým a súčasne virtuóznym Koncertom pre orchester (1943). Cennou zložkou Bartókovho diela je šesť sláčikových kvartet (1919 – 39) a novátorsky poňaté klavírne cykly pedagogického zamerania (Pre deti, 1909; Mikrokozmos, 1926 – 39; Sonatina, 1915 aj.).

Ako intelektuálne mimoriadne vybavený autor dokázal Bartók zlúčiť množstvo rôznorodých prvkov v osobitný štýl, nesúci i silný emocionálny náboj. Pre svoj výskum slovenských a rumunských piesní, pre antifašistický postoj a pokrokovú umeleckú orientáciu bol častým terčom útokov horthyovských šovinistov. Jeho zbierka slovenských ľudových piesní vyšla v roku 1959 v Bratislave, kde v ten istý rok vyšiel výber z jeho štúdií Postrehy a názory.

Prehľad najvýznamnejších skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

Klavírna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Veľká fantázia pre klavír, 1897
  • Allegro barbaro, 1911
  • Mikrokozmos, 1932-1939

Komorná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sláčikové kvarteto č. 1, 1909
  • Sláčikové kvarteto č. 2, 1917
  • Sláčikové kvarteto č. 3, 1927
  • Sláčikové kvarteto č. 4,1928
  • Sláčikové kvarteto č. 5, 1934
  • Sláčikové kvarteto č. 6, 1939
  • Kontrasty pre klarinet, husle a klavír, 1938

Orchestrálna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rapsódia pre klavír a orchester, 1904
  • Scherzo pre klavír a orchester - Burleska, 1904

Balet[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zázračný mandarín, balet-pantomíma 1927
  • Drevený princ

Opera[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrad kniežaťa Modrofúza

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

  • veľké množstvo aplikácií ľudových piesní a tancov najrôznejšieho pôvodu

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]