Maďarská republika rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maďarská republika rád
Magyarországi Tanácsköztársaság
 Prvá Maďarská republika 1919 – 1919 Maďarská republika (1919-1920) 
Vlajka štátu
vlajka
Hymna: Internacionála
Motto: 'Világ proletárjai, egyesüljetek!'
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
21. marec 1919
Zánik
1. august 1919
Predchádzajúce štáty:
Prvá Maďarská republika Prvá Maďarská republika
Nástupnícke štáty:
Maďarská republika (1919-1920) Maďarská republika (1919-1920)

Maďarská republika rád (skr. MRR = Maďarská komúna) bola dočasný štátny útvar v Maďarsku existujúci od 21. marca do 1. septembra 1919.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a nezdare republiky s prezidentom Károlyim (od 16. novembra 1918) prevzala v Maďarsku 21. marca 1919 moc komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil MRR s proletárskeho vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu.

MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť Veľké Maďarsko v pôvodných hraniciach (pred vojnou).[1]

V apríli 1919 z podnetu západných dohodových mocností (Entente) napadli 16. apríla, rumunské a 27. apríla československé vojská (budúci spojenci v Malej dohode) MRR. Maďarská Červená armáda prešla dňa 20. mája do protiofenzívy. Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni, maďarská Červená armáda obsadila východnú časť novo tvoriaceho sa Československého štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád. Maďarská Červená armáda dosiahla značné vojenské úspechy pod vedením plukovníka Auréla Stromfelda, keď sa dostali až na sever Slovenska a plánovali pochodovať proti rumunskej armáde na východ. Po počiatočnom vojenskom úspechu, však Kun stiahol o tri týždne vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za Tisou (sk: Zátisia hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.

Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda Antala Dovcsáka, ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známe ako "červený teror" a výrazne znížil domácu podporu vláde.

Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí prerazili slabé maďarské línie 30. júla 1919. Béla Kun, spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol do Rakúska 1. augusta 1919 a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej pravice. Iba málo komunistov (napr. György Lukács, bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof) zostali organizovať tajne komunistickú stranu. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s Gyula Peidlom, ktorá trvala len niekoľko dní pokiaľ Budapešti 6. augusta 1919 celkom neobsadili Rumunmi.

Vytvorené mocenské vákuum využili polo-oficiálne oddiely (technicky pod velením Horthyho, ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako "biely teror". Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených ale aj popravených dokonca bez súdu.

Začiatkom novembra sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele národnej armády do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády Miklós Horthy. Situácia bola stabilizovaná a 1. marca 1920 parlament vyhlásil Maďarské kráľovstvo, ktorého regentom sa stal Horthy. Väčšina z odsúdených počas bieleho terorubola neskôr prepustená do Sovietskeho zväzu v rámci dohody o výmene väzňov medzi Maďarskom a ZSSR v roku 1921 (spolu 415 väzňov).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.