Slovenská republika rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenská republika rád
 Prvá československá republika 1919 – 1919 Prvá československá republika 
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
SRR je vyznačená bledočervenou farbou
Hlavné mesto
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Slováci, Maďari
Štátny útvar
Vznik
16. jún 1919
Zánik
7. júl 1919
Predchádzajúce štáty:
Prvá československá republika Prvá československá republika
Nástupnícke štáty:
Prvá československá republika Prvá československá republika

Slovenská republika rád bol štát diktatúry proletariátu na väčšej časti územia východného a južného Slovenska od 16. júna do 7. júla 1919.

Bola vytvorená pod vplyvom Maďarskej republiky rád v dobe prechodnej vlny komunistických protestov a revolúcií po Októbrovej revolúcii v Rusku roku 1917 a Prvej svetovej vojne. Bola závislá od Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie veľkého Uhorska, ktoré zaniklo krátko predtým koncom roka 1918.[chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhlásenie SRR v Prešove
Pamätník SRR v Prešove

V priebehu intervenčnej vojny proti Maďarskej republike rád (ďalej MRR), ktorej sa zúčastnila aj československá armáda, prešla maďarská Červená armáda do protiútoku a prechodne obsadila časť východného a južného Slovenska, kde pod jej záštitou a podľa vzoru MRR prevzal moc miestny proletariát. 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád (ďalej SRR) a vytvorené jej ústredné orgány: Revolučný výkonný výbor a Revolučná vládna rada (išlo vlastne o vládu) na čele s českým revolucionárom Antonínom Janouškom.

Vláda SRR vydala výnos o zospoločenštení výrobných prostriedkov, znárodnení tovární nad 20 pracovníkov, veľkostatkov a peňažných ústavov. Vypracovala plán na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve, zastavila činnosť normálnych súdov a nahradila ich „revolučnými tribunálmi“, zoštátnila školy, zriadila slovenskú „Červenú armádu“ a bezpečnostný zbor „Červenú stráž“. Kvôli krátkej dobe trvania SRR sa však tieto komunistické opatrenia nemohli uskutočniť.

Existencia SRR bola zviazaná s osudom MRR. Cieľom SRR a MRR bolo zjednotenie a vznik komunistického znovuobnoveného Uhorska.[chýba zdroj]

Ustanovenie SRR bolo prvým pokusom o vytvorenie štátu diktatúry proletariátu na území Slovenska.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhlásenie Slovenského republiky rád (SRR) predchádzalo zriadenie boľševického režimu podľa ruského vzoru na konci marca 1919 v Maďarsku. Československo a Rumunsko presúvajúce svoje vojská na novo stanovenej hranici sa rozhodli zakročiť proti maďarským boľševikom. Rumunsko začalo vojenské operácie 16. apríla, Československo potom 27. apríla 1919. Svoje zohral aj strach pred šírením boľševickej revolúcie, pretože republiky rád nevznikali len v Maďarsku, ale aj na mnohých miestach Nemecka, v samotnej Viedni došlo v apríli 1919 k anarchistickému povstaniu.

Maďarská Červená armáda zahájila útok na postupujúce československej jednotky a podarilo sa ju obsadiť veľkú časť južného a východného Slovenska. V snahe stabilizovať situáciu a uchytiť sa na Slovenskú bola vyhlásená bábková Slovenská republika rád, ktorá mala zahnať obavy veľkej časti slovenskej populácie, ktorá sa k týmto pokusom stavala odmietavo, pretože v tom oprávnene videla iba snahu o obnovu predvojnových Uhorska tentoraz v červenom háve. Územie kontrolovanej SRR (poťažmo maďarskou Červenou armádou) bolo prevažne osídlené etnickými Maďarmi.

“Tento útvar síce vznikal pod rúškom šírenia komunistických a revolučných ideí, ale dá sa súčasne povedať, že to bola zásterka pre obnovenie maďarského vplyvu na slovensku,”

uvádza historik Jaroslav Šebek.

1. čs. delostrelecký pluk sa chystá na južné Slovensko. SRR bola vyhlásená na ľudovom zhromaždení v Prešove 16. júna 1919. Bol zvolený dočasný revolučný výbor a následne revolučná vládna rada. K SRR sa prihlásilo 22.6. ľudové zhromaždenie v Lučenci. Do čela revolučného výboru bol zvolený Čech z Kladna Antonín Janoušek. Diktatúra proletariátu nebola realizovaná, pretože nebolo možné ani zvolať najvyšší ľudový orgán – zjazd sovietov. Taktiež opatrenia ekonomického charakteru, malo obmedzený a dočasný charakter.

Už v čase vzniku SRR prešla rumunská a československá armáda do protiútoku. Pred hroziacou porážkou pristúpila MRR na rokovanie. Jej zástupcovia súhlasili so stiahnutím vojsk z nemaďarských území. Recipročne zase požadovali stiahnutie rumunských vojsk od Tisy na východ, ktoré rumunská armáda so súhlasom Dohody dobyla. Medzi Maďarskom a Československom bolo 24. júna vyhlásené prímerie a 29. júna bola v Bratislave uzavretá dohoda na stiahnutie maďarskej Červenej armády z územia Slovenska.

Sťahovanie jednotiek začalo pod dohľadom spojeneckej komisie 1. júla 1919 na demarkačnej čiare stanovenej parížskou konferenciou 12. júna 1919, ktorá zodpovedá dnešnej slovensko – maďarskej hranici. Rumunsko pokračovalo v bojoch proti Maďarskej republike rád aj naďalej a 3. augusta 1919 sa mu podarilo dobyť aj Budapešť.

Hoci vláda SRR vystupovala ako reprezentant nezávislého štátu a nadväzovala “diplomatické” vzťahy s ďalšími republikami rád (ruskou, ukrajinskou a maďarskou), bola závislá na MRR. SRR ako bábkový štát plne kopírovala maďarské vzory – počnúc súdmi, štátnou správou, armádou, a končiac výškou miezd zamestnancov. Po ústupe maďarskej Červenej armády sa tento bábkový režim defacto zrútil. Niektorí jednotlivci síce deklarovali odhodlanie pokračovať v odpore (samozrejme ústne), ale predstavitelia SRR krátko po 1. júli sami opustili Slovensko a ešte nejakú dobu fungovali v maďarskom Miškovci (Miskolc). Posledné zvyšky SRR zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]