Antonín Janoušek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Antonín Janoušek
Predseda vlády Slovenskej republiky rád
Antonín Janoušek
Predseda vlády Slovenskej republiky rád
V úrade
20. jún 1919 – 7. júl 1919
Predchodca funkcia vznikla
Nástupca funkcia zanikla
Biografické údaje
Narodenie 22. august 1877
Nymburk, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko
Úmrtie 30. marec 1941 (63 rokov)
Profesia politik, novinár
Národnosť česká
Rodina
Deti Oktava [chýba zdroj]
Otto [chýba zdroj]
Jaroslav

Antonín Janoušek (* 22. august 1877, Nymburk, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 30. marec 1941) bol český novinár a komunistický politik, predseda revolučnej vládnej rady Slovenskej republiky rád.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • manželka Marie rod. Kašparová[1]
  • 2 dcéry, 2 synovia[1] - z nich Jaroslav Janoušek (známy aj pod menom Pravoslav) – dôstojník NKVD, po roku 1948 v službách ŠtB, známy ako brutálny vyšetrovateľ [2][3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyučil sa za strojného zámočníka vo Viedni, pracoval ako robotník na rôznych miestach v monarchii a v Nemecku.[4] V roku 1895 sa stal členom sociálnodemokratickej strany. V roku 1906 sa stal robotníckym novinárom (Zájmy občanské, Nový jihočes. dělník, Nová doba, Zájmy želez. zřízence)[4] a funkcionárom robotníckych združení v Rakúsko-Uhorsku.

Slovenská republika rád[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roka 1918 sa zapojil do diania pri komunistickom prevrate v Maďarsku. Od januára 1919[4] žil v Budapešti, kde pracoval ako dopisovateľ kladnianskych novín Svoboda. V roku 1919 viedol českú a slovenskú sekciu v ústrednom výbore Maďarskej komunistickej strany. Autor brožúr (Komunism a diktatúra proletariátu), spoluzakladateľ Slov. tlačovej agentúry a viacerých novín. Po vpáde revolučných maďarských jednotiek na Slovensko vyhlásil 20. júna 1919 v Prešove Slovenskú republiku rád a sám sa stal členom jej Revolučného výkonného výboru a predsedom Revolučnej vládnej rady. Dňa 7. júla 1919 československé jednotky vytlačili maďarské vojská z územia Československa a Slovenská republika rád zanikla.

Emigrácia do ZSSR[upraviť | upraviť zdroj]

O mesiac neskôr, v auguste 1919, po páde Maďarskej republiky rád bol väznený v Maďarsku a neskôr v roku 1920 ho Horthyho režim odsúdil a potom vydal československým úradom. V roku 1920 kandidoval v prezidentských voľbách proti T. G. Masarykovi, ale získal len 2 hlasy zo 411.[5]  V roku 1921 sa pokúsil o ilegálny prechod do Sovietskeho zväzu, bol zatknutý a obvinený z vlastizrady. Po intervencii Sovietskeho zväzu a priznaní sovietskeho občianstva sa tam v roku 1922 presťahoval a stal sa zmocnencom Medzinárodnej robotníckej pomoci hladujúcim v Povolží[6]. Najprv žil v ruskej autonómnej oblasti Čuvašsko (teraz republika Ruskej federácie) v hlavnom meste Čeboksary a bol riaditeľom niekoľkých sovchozov[6]. V Čeboksary založil aj sirotinec a je po ňom pomenovaná ulica.[7][8] V rokoch 19371941 pôsobil v Moskve ako riaditeľ továrne na čaj.[6] Zomrel v roku 1941 prirodzenou smrťou.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b JANOUŠEK, Antonín. In: Biografický lexikón Slovenska : IV Ch – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 202 – 203.
  2. a b R., Karel. Kdo nám taky přednášel marxák aneb stručný výtah z pamětí Arnošta Kolmana [online]. 2006-4-23, [cit. 2016-07-13]. Dostupné online.
  3. Proces s Rudolfem Slánskym a spol. [online]. blisty.cz, 2007-6-21, [cit. 2016-07-13]. Dostupné online.
  4. a b c Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. s. 441.
  5. Dějiny zemí Koruny české v datech [online]. libri.cz, [cit. 2016-07-13]. Dostupné online.
  6. a b c Středočeská vědecká knihovna v Kladne, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  7. Улица Антонина Яноушека, дом 1 на карте Чебоксар [online]. [Cit. 2016-07-13]. Dostupné online.
  8. Zem. súradnice: 56.122466N, 47.198705E [online]. [Cit. 2016-07-13]. Dostupné online.