Peter Colotka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Peter Colotka
Bývalý predseda Vlády Slovenskej socialistickej republiky
V úrade
4. máj 1969 – 12. október 1988
Prezident Ludvík Svoboda
Gustáv Husák
Predchodca Štefan Sádovský Ivan Knotek Nástupca
Bývalý podpredseda federálnej vlády ČSSR
V úrade
27. september 1969 – 11. október 1988
Prezident Ludvík Svoboda
Gustáv Husák
Premiér Oldřich Černík
Lubomír Štrougal
Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR
V úrade
január 1969 – apríl 1969
Prezident Ludvík Svoboda
Predchodca Andrej Žiak (predseda Národného shromážděnia ČSSR) Alexander Dubček Nástupca
Bývalý podpredseda federálnej vlády ČSSR
V úrade
8. apríl 1968 – 30. január 1969
Prezident Ludvík Svoboda
Premiér Oldřich Černík
Karol Laco Nástupca
Bývalý povereník a predseda komisie SNR pre spravodlivosť
V úrade
27. jún 1963 – 29. december 1968
Prezident Antonín Novotný
Ludvík Svoboda
Predchodca Ladislav Gešo Ministri spravodlivosti Nástupca
Biografické údaje
Narodenie 10. január 1925 (93 rokov)
Sedliacka Dubová, Česko-Slovensko
Politická strana KSS (KSČ) (1947 – 1990)
Alma mater Právnická fakulta Univerzity Komenského
Profesia právnik, vysokoškolský pedagóg, diplomat
Rodina
Deti JUDr. Peter Colotka, CSc., LL.M. (SAV)

prof. JUDr. Peter Colotka, CSc. (* 10. január 1925, Sedliacka Dubová)[1] je slovenský právnik, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik. Bol dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Radí sa k významným odborníkom na občianske právo. Patril k popredným členom KSS, resp. KSČ, vďaka čomu zastával viacero významných politických funkcii. Bol dlhoročný člen ÚV KSČ a ÚV KSS. Pôsobil ako povereník a predseda komisie Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť, bol predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR, podpredseda federálnej vlády ČSSR a skoro 19 a pol roka bol predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky. Zastával tiež funkciu veľvyslanca ČSSR vo Francúzsku. Za svoju politickú činnosť v 70. a 80. rokoch 20. storočia bol vo februári 1990 vylúčený z KSČ.[2] Bol považovaný za umierneného politika Komunistickej strany.[3] Bol členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v obci Sedliacka Dubová v okrese Dolný Kubín. Ako 14-ročný začal pracovať v kameňolome. Peniaze, ktoré takto zarobil, použil pri štúdiu na gymnáziu v Dolnom Kubíne.[4] V roku 1950 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia zostal na fakulte pôsobiť ako asistent, následne vedecký ašpirant. V roku 1954 získal titul kandidát vied (CSc.). V roku 1956 habilitoval na docenta z odboru občianske právo. V období rokov 1956 až 1957 bol prodekan a od roku 1957 do roku 1959 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1958 sa na 3 roky stal prorektorom Univerzity Komenského. V roku 1964 bol vymenovaný za profesora, taktiež v odbore občianske právo.[5] [6] V rokoch 1962 až 1963 bol členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, no po roku bol z tejto funkcie odvolaný bez udania dôvodu, keďže sa mal stať povereníkom pre spravodlivosť.[4] [7]

V súčasnosti je na dôchodku. V roku 2015 vydal knihu spomienok Vo víre času.[8]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci politického života sa v roku 1947 ešte počas štúdia na vysokej škole stal členom KSČ. Pôsobil ako šéf tzv. previerkovej komisie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Podľa Ústavu pamäti národa sa mal v roku 1958 podieľať na vylúčení študenta z tejto fakulty z dôvodu politického presvedčenia jeho otca.[4] Od roku 1963 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady, ktorým zostal až do roku 1988.[9] V roku 1963 sa stal členom tzv. Barnabitskej komisie, ktorá mala skúmať proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov z 50 rokov.[4] 27. júna 1963 sa stal povereníkom a predsedom komisie SNR pre spravodlivosť. Tento post zastával do 29. decembra 1968.[10] 8. apríla 1968 bol menovaný za podpredsedu federálnej vlády ČSSR premiéra Oldřicha Černíka.[11] 30. januára 1969 ho však na tomto poste vystriedal Karol Laco.[12] V januári 1969 sa však stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR. V tejto funkcii zotrval do apríla 1969. Vtedy sa stal členom predsedníctva ÚV KSČ, kde zotrval až do roku 1988. Súčasne bol v rovnakom období aj členom predsedníctva ÚV KSS. 27. septembera 1969 sa vrátil do federálnej vlády ČSSR, kde sa stal opäť podpredsedom.[13] Tu zotrval už bez prerušenia až do 11. októbra 1988.[14] Počas tohto obdobia sa vystriedali dvaja predsedovia federálnych vlád a to Oldřich Černík a Lubomír Štrougal. Po federalizácii ČSSR sa začal angažovať aj v rámci slovenskej časti federácie. 4. mája 1969 bol menovaný za predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky. Na tomto poste zotrval bez prerušenia až do 12. októbra 1988, kedy rezignoval zo všetkých funkcii. Odstúpil z dôvodu nesúhlasu s niektorými výmenami vo vláde a na iných funkciách. V roku 1988 bol vymenovaný za veľvyslanca ČSSR vo Francúzsku. Veľvyslancom zostal až do roku 1990, kedy bol odvolaný. Patril skôr k umierneným politikom Komunistickej strany. Spočiatku bol stúpencom Alexandra Dubčeka, v čase normalizácie sa stal prívržencom Gustáva Husáka.[15] [3] [16]

Po Nežnej revolúcií bol už vo februári 1990 vylúčený z KSČ pre svoju politickú činnosť zo 70. a 80. rokov 20. storočia. V júni 1990 bol dokonca obvinený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, sprenevery a krádeže. V júni 1994 však vyhral súd a bol zbavený všetkých obvinení.[2] [15]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • P. Colotka Vo víre času, D + Gallery Praha, 2015
  • P. Colotka S oštiepkami do Povstania, D + Gallery Praha, 2017

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. prof. JUDr Peter Colotka, CSc. [online]. psp.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  2. a b Peter Colotka [online]. Praha : Vláda ČR, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  3. a b Bol som sklamaný z pádu komunizmu, tvrdí bývalý komunista Peter Colotka [online]. Bratislava : Hospodárske noviny, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  4. a b c d Peter Colotka: Monopol strany bola chyba [online]. Bratislava : Denník SME, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  5. Peter Colotka [online]. absolventi.uniba.sk, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  6. Dekani PraF UK [online]. flaw.uniba.sk, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  7. Peter Colotka [online]. fdb.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  8. Rodák Peter Colotka vydal knihu spomienok [online]. sedliackadubova.sk, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  9. Slovenská národná rada 27. júna 1963 [online]. psp.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  10. Kolektív autorov. Československé dějiny v datech. Praha, 1987, s. 627.
  11. Vláda Oldřicha Černíka I. (08.04.1968-31.12.1968) [online]. vlada.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  12. Vláda Oldřicha Černíka II. (01.01.1969-29.09.1969) [online]. vlada.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  13. Vláda Oldřicha Černíka III. a Lubomíra Štrougala I. (29.09.1969-09.12.1971) [online]. vlada.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  14. Vláda Lubomíra Štrougala VI. (21.04.1988-12.10.1988) [online]. vlada.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  15. a b Prof. JUDr. Peter Colotka [online]. Bratislava : osobnosti.sk, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  16. COLOTKA Peter [online]. mzv.cz, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]