Ján Čarnogurský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ján Čarnogurský
Ján Čarnogurský
4. minister spravodlivosti Slovenskej republiky
V úrade
30. október 1998 – 15. október 2002
Predchodca Jozef Liščák Daniel Lipšic Nástupca
Bývalý predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
6. máj 1991 – 24. jún 1992
Predchodca Vladimír Mečiar Vladimír Mečiar Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1. január 1944 (74 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materPrávnická fakulta Karolovej univerzity
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJán Čarnogurský
(multimediálne súbory)

JUDr. Ján Čarnogurský (* 1. január 1944, Bratislava, Slovensko) je bývalý slovenský politik a v súčasnosti právnik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Syn Pavla Čarnogurského, brat niekdajšieho politika Ivana Čarnogurského, Pavla Čarnogurského ml., sinologičky Mariny Čarnogurskej a prekladateľky Oľgy Slivkovej.

Vyštudoval právo na Karolovej univerzite v Prahe. Doktorát práv získal v r. 1971 na Univerzite Komenského v Bratislave.

V r. 1970 – 1981 pracoval ako advokát v Bratislave a v tomto povolaní sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických disidentov v rámci celého Česko-Slovenska.

V r. 1981 ho vylúčili z advokácie. Dôvodom bola obhajoba v politickom procese. Pracoval ako šofér, neskôr bol podnikovým právnikom.

V. r. 1987 úplne stratil zamestnanie. Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v r. 1988 začal vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy.

V auguste 1989 bol zatknutý a obvinený z rozvracania republiky práve pre vydávanie Bratislavských listov a prípravu spomienky na ľudí, ktorých v r. 1968 v Bratislave a na iných miestach Slovenska zastrelili vojská Varšavskej zmluvy. Z väzenia ho prepustili v novembri 1989 v období nežnej revolúcie.

Od 10. decembra 1989 do 6. apríla 1990 bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od 6. apríla 1990 do 27. júna 1990). Od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991) na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny.

V novembri 1990 bol na dvadsať dní (2. november22. november) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992.

Od roku 1998 do roku 2002 (prvá Dzurindova vláda) bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia.

Je členom Valdajského diskusného klubu.

11. októbra 2013 oznámil na tlačovej konferencii vystúpenie z KDH.[1]

Čarnogurský kandidoval v prezidentských voľbách 2014.[2] V prvom kole voľby získal len 12 207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 9. mieste, teda nepostúpil do druhého kola.[3]

Postoj k Slovenskému štátu (1939 – 1945)[upraviť | upraviť zdroj]

Jedno z vyjadrení Jána Čarnogurského o vojnovej SR z októbra 1991: "Stretávam sa na Slovensku s množstvom ľudí, ktorí majú skôr dobré spomienky na Slovenský štát, vedia ich aj racionálne odôvodniť; a ich pocity a argumenty jednoducho nie som schopný ani z morálneho hľadiska vyvrátiť."[4]

Pohľad na úlohu Ruska v súčasných dejinách[upraviť | upraviť zdroj]

Citát z mája 2007 publikovaný v ruských médiách:

Rusko sa dokázalo relatívne rýchlo zotaviť z rozpadu Sovietskeho zväzu. Je potrebné, aby americká hegemonistická politika našla svoju protiváhu. Zdá sa, že pre túto úlohu je Rusko prirodzeným kandidátom. Brániac sa imperialistickej americkej politike Washingtonu môže si Rusko získať vo svete nových spojencov. V mníchovskej reči oboznámil Putin svet s touto novou rolou po prvýkrát.[5]

Ján Čarnogurský sa angažuje aj v oblasti hospodárskych stykov s Ruskom. V r. 2006 zastupoval v súdnom spore Leonida Sviridova proti Mladej Fronte Dnes, ktorá o ňom uviedla, že dôvodom odmietnutia jeho novinárskej akreditácie v ČR bola Sviridova spolupráca s ruskými tajnými službami.

Angažovanie sa v spore o Kosovo[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhlásenie nezávislosti Kosova považuje za porušenie medzinárodného práva. Svoje články publikoval v slovenskej[6][7][8] i ruskej[9] tlači.

Zúčastnil sa na manifestácii 5. apríla 2008 pred americkou ambasádou v Bratislave proti samostatnosti Kosova.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský vystupuje z hnutia.
  2. Prezidentské voľby sa blížia. Kto bude stáť na čele SR o dva roky? [online]. aktuality.sk, 09.09.2012, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  3. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad SR, 17.03.2014, [cit. 2014-05-02]. Dostupné online.
  4. Respekt 21. 10. 1991 s. 16
  5. KM.RU: Ян Чарногурский, экс-премьер Словакии, май 2007 г.
  6. Ján Čarnogurský, Problém Kosovo (Literárny týždenník 2006/1-2)
  7. Ján Čarnogurský, Kosovo ako test pre Rusko (Revue Impulz 1/2007)
  8. Ján Čarnogurský, Kosovo sa osamostatní a čo bude nasledovať, 15.11.2007
  9. Ян Чарногурский, Косово как тест для России (Время новостей №21, 2007)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]