Štefan Harabin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Harabin
Štefan Harabin
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. júl 2006 – 23. jún 2009
PremiérRobert Fico
Viera Petríková Nástupca
Bývalý minister spravodlivosti Slovenska
V úrade
4. júl 2006 – 23. jún 2009
Predchodca Lucia Žitňanská Viera Petríková Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. máj 1957 (61 rokov)
Ľubica, Česko-Slovensko
Alma materPrávnicka fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Profesiaprávnik
Odkazy
Štefan Harabin na harabin.sk

JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský sudca najvyššieho súdu, bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998-2003 a 2009-2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban)[1]. Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne. [2] Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva:[chýba zdroj] napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce – išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný.

Kauza telefonátu s Bakim Sadikim[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a narkobarónom Bakim Sadikim.[3] Baki Sadiki bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie na medzinárodnej úrovni.[4] Harabin telefonát aj akýkoľvek vzťah so Sadikim odmieta. Napriek tomu priznáva, že pozná "manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený". V skutočnosti bol Sadiki už v rokoch 1979 až 1987 právoplatne odsúdený trikrát.[5]

Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonátu bol súčasťou ich dohľadového spisu. Harabin za to prokuratúru žaluje, pričom žiada odškodné 300-tisíc eur. Na súde v roku 2013 prokuratúra opätovne potvrdila, že rozhovor existuje a uviedla presné číslo rozhodnutia súdu, ktoré schválilo odpočúvanie.[6] Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 priznal Harabinovi nemajetkovú ujmu vo výške 150-tisíc eur. Rozsudok nie je právoplatný. Okresný súd Bratislava I rozhodol o odškodnom 150-tisíc už v roku 2012, ktoré potvrdil aj Krajský súd, avšak po mimoriadnom odvolaní sa spor dostal až na Najvyšší súd, ktorý rozhodnutie zrušil a kauzu vrátil späť na nižšie súdy. Krajský súd, ktorý rozhodoval o odškodnom, sa vôbec nezaujímal, či prepis existuje a či Harabin so Sadikim volal. Podľa krajského súdu Trnka porušil povinnosť mlčanlivosti.[7] Podľa právnika Petra Wilflinga sa súd vôbec nezaoberal paragrafom 6 Trestného poriadku o poskytovaní informácií o trestnom konaní. Podľa Wilflinga musia verejní činitelia strpieť väčšiu pozornosť verejnosti a je vo verejnom záujme, aby sa mohli občania dozvedieť informáciu, ktorá by mohla spochybniť ich dôveryhodnosť.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HN: Harabin odvolal predsedov krajských súdov v Banskej Bystrici a Žiline
  2. SME: Harabin odvolal sudcu, ten uspel na Ústavnom súde
  3. A.S., Petit Press. Harabin zapiera kamaráta. www.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-28].
  4. Súd odmietol odvolanie Bakiho Sadikiho, odsedí si 22 rokov. Pravda.sk, 2014-04-02. Dostupné online [cit. 2018-10-28].
  5. TREND.SK. Harabinovský výsmech alebo absurdnosť, ktorá prekonáva všetky rekordy justície. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-28].
  6. A.S., Petit Press. Sadiki Harabinovi volal, prokuratúra to opäť potvrdila pred súdom. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-28].
  7. a b A.S., Petit Press. Sadiki Harabinovi volal, prokuratúra to opäť potvrdila pred súdom. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-28].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]