Štefan Harabin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Harabin
slovenský sudca a bývalý minister spravodlivosti
Štefan Harabin
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. júla 2006 – 23. júna 2009
PremiérRobert Fico
Viera Petríková Nástupca
7. minister spravodlivosti SR
V úrade
4. júla 2006 – 23. júna 2009
Predchodca Lucia Žitňanská Viera Petríková Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. máj 1957 (62 rokov)
Ľubica, Česko-Slovensko
Politická stranaKSČ (do roku 1989)
Alma materPrávnicka fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Profesiaprávnik
Rodina
Manželka
Anna Harabinová
Gabriela Harabinová
DetiBranislav, Kamila, Tamara, Katarína
Odkazy
Štefan Harabin na harabin.sk
Spolupracuj na CommonsŠtefan Harabin
(multimediálne súbory)

JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský právnik, sudca Najvyššieho súdu SR, bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti. V prezidentských voľbách v roku 2019 kandidoval na post prezidenta SR.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska na Okresnom súde v Poprade.[1] Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998 – 2003 a 2009 – 2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR.[2]

Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.[3][4] Jeho druhá manželka Gabriela bola počas úradovania ministerky Viery Petríkovej, Harabinovej nástupníčky v úrade a rovnako nominantky ĽS-HZDS, zamestnaná na Ministerstve spravodlivosti.[4][5] Syn Branislav je od roku 2017 sudcom, v minulosti sa stal justičným čakateľom ešte skôr, než získal diplom z práva, pričom inštitút justičného čakateľa opätovne zaviedol do praxe Štefan Harabin.[6]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry.[7] V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban).[8] Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd SR rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne.[9] Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva:[chýba zdroj] napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce – išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný.

Kauza telefonátu s Bakim Sadikim[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a narkobarónom Bakim Sadikim.[10] Baki Sadiki bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie na medzinárodnej úrovni.[11] Harabin telefonát aj akýkoľvek vzťah so Sadikim odmieta. Napriek tomu priznáva, že pozná „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. V skutočnosti bol Sadiki už v rokoch 19791987 právoplatne odsúdený trikrát.[12]

Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonátu bol súčasťou ich dohľadového spisu. Harabin za to prokuratúru žaluje, pričom žiada odškodné 300-tisíc eur. Na súde v roku 2013 prokuratúra opätovne potvrdila, že rozhovor existuje a uviedla presné číslo rozhodnutia súdu, ktoré schválilo odpočúvanie.[13] Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 priznal Harabinovi nemajetkovú ujmu vo výške 150-tisíc eur. Rozsudok nie je právoplatný. Okresný súd Bratislava I rozhodol o odškodnom 150-tisíc už v roku 2012, ktoré potvrdil aj Krajský súd, avšak po mimoriadnom odvolaní sa spor dostal až na Najvyšší súd, ktorý rozhodnutie zrušil a kauzu vrátil späť na nižšie súdy. Krajský súd, ktorý rozhodoval o odškodnom, sa vôbec nezaujímal, či prepis existuje a či Harabin so Sadikim volal. Podľa krajského súdu Trnka porušil povinnosť mlčanlivosti.[13] Podľa právnika Petra Wilflinga sa súd vôbec nezaoberal paragrafom 6 Trestného poriadku o poskytovaní informácií o trestnom konaní. Podľa Wilflinga musia verejní činitelia strpieť väčšiu pozornosť verejnosti a je vo verejnom záujme, aby sa mohli občania dozvedieť informáciu, ktorá by mohla spochybniť ich dôveryhodnosť.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TASR. Harabin nemá obavy z komunistickej minulosti. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-08-25. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  2. HANUS, Martin. Papaláš. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-02-06. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1336-720X.
  3. Exmanželka Štefana Harabina čelí obžalobe z podvodu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-02-10. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  4. a b PETKOVÁ, Zuzana. Manželka Harabina mala sólo miestnosť. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-07-17. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  5. PRUŠOVÁ, Veronika. Harabin má ženu na ministerstve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-02-20. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  6. CUPRIK, Roman. Harabinovho syna zvolili za sudcu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-10-30. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  7. Harabin chce zrušiť Špeciálny súd. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2006-09-27. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1336-197X.
  8. TASR. Harabin odvolal predsedov krajských súdov v Banskej Bystrici a Žiline. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2006-10-04. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1336-1996.
  9. PETKOVÁ, Zuzana. Harabin odvolal sudcu, ten uspel na Ústavnom súde. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-02-07. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  10. PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. Harabin zapiera kamaráta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-07-10. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.
  11. SITA. Súd odmietol odvolanie Bakiho Sadikiho, odsedí si 22 rokov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2014-04-02. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1336-197X.
  12. TREND.SK. Harabinovský výsmech alebo absurdnosť, ktorá prekonáva všetky rekordy justície. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-28].
  13. a b c TÓDOVÁ, Monika. Sadiki Harabinovi volal, prokuratúra to opäť potvrdila pred súdom. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-12-02. Dostupné online [cit. 2019-01-30]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]