Najvyšší súd Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48°08′45″S 17°06′18″V / 48.145966°S 17.104999°V / 48.145966; 17.104999

Budova Najvyššieho súdu v Bratislave

Najvyšší súd Slovenskej republiky je vrcholný orgán všeobecného súdnictva v Slovenskej republike, zabezpečujúci rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade práva na súdoch nižších stupňov, t. j. na okresných súdoch, na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov. Do týchto senátov sú sudcovia rozdeľovaní každý kalendárny rok rozvrhom práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda.

Trojčlenné senáty rozhodujú:

  • vo veciach riadnych opravných prostriedkov (odvolaní, v trestnom súdnictve aj sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších súdov (najmä krajských súdov vo veciach správneho súdnictva; a Špecializovaného trestného súdu);
  • vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a mimoriadnych dovolaní) smerujúcich proti rozhodnutiam odvolacích súdov (krajských súdov);
  • pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť);
  • v správnom súdnictve aj v prvom stupni v niektorých volebných veciach, vo veciach politických strán a hnutí, vo veciach občianskych združení a v niektorých veciach smerujúcich proti ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky a iným orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou alebo proti Rade pre vysielanie a retransmisiu.

Päťčlenné senáty rozhodujú vo veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a mimoriadnych dovolaní) smerujúcich proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu; teda vtedy, ak Najvyšší súd v čase podania takého mimoriadneho opravného prostriedku už rozhodoval v druhom stupni (najmä vo veciach vedených v prvom stupni na Špecializovanom trestnom súde).

Vedenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • predsedníčka: JUDr. Daniela Švecová (2. október 2014 – 2. október 2019)
  • podpredsedníčka: JUDr. Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018)
  • predsedníčka Občianskoprávneho kolégia: JUDr. Soňa Mesiarkinová (9. október 2014 – 9. október 2017)
  • predsedníčka Obchodnoprávneho kolégia: JUDr. Anna Marková (21. november 2014 – 21. november 2017)
  • predseda Správneho kolégia: JUDr. Jozef Milučký (8. december 2014 – 8. december 2017)
  • predseda Trestnoprávneho kolégia: JUDr. Libor Duľa (29. september 2015 – 29. september 2018)

Predseda Najvyššieho súdu[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva štátnu správu nad Najvyšším súdom SR po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej. Pôsobí aj ako sudca, resp. predseda senátu. Predseda bol zároveň aj predsedom Súdnej rady.[1] Ján Drgonec, bývalý ústavný sudca funkciu popísal takto: „Funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa u nás chápe veliteľsko-politicky, teda absolútne pomýlene. V právnom štáte by mal byť predseda Najvyššieho súdu významnou autoritou. Človekom, ktorý dokáže udávať tón vo výklade a aplikácii platného právneho poriadku. Funkcia predsedu Najvyššieho súdu by mala mať iný význam a iné zasadenie do spoločenského kontextu, ako je to u nás.“[2] Od 1. septembra 2014 sú funkcie rozdelené.[3]

Výber predsedu v roku 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Funkčné obdobie dovtedajšieho predsedu Štefana Harabina sa končí 22. júna 2014.[4] Najbližšie voľby predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnia 19. mája 2014. Kandidujú traja sudcovia: Doterajší predseda Štefan Harabin, predsedníčka senátu Správneho kolégia Zuzana Ďurišová a doterajšia členka Súdnej rady Jana Bajánková.[2] Nový predseda musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, hlasovanie sa môže opakovať s prvými dvoma kandidátmi. Harabin ani Bajánková ako súčasní členovia nemôžu hlasovať.[2]

Harabinovu kandidatúru navrhla celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska a Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Proti temuto návrhu sa postavila časť sudcov NS, podľa nich ich rada ani nepožiadala o nomináciu kandidátov.[2] Bajánkova bola navrhnutá ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom (SMER-SD). Borec pritom poznamenal: „Poznám ju ako pracovitú a rozhľadenú sudkyňu, ktorá ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia prejavila aj potrebné manažérske skúsenosti.“[2] Ďurišová je členkou združenia sudcov Za otvorenú justíciu združujúcich Harabinových kritikov.[1] Toto združenie ju nominovalo do voľby, jeho prezidentka Katarína Javorčíková uviedla: „Svoje názory nikdy nezmenila ani pod vplyvom šikanózneho správania a straty dlhoročnej špecializácie. Dokázala vyjadriť kritiku súčasných pomerov v súdnictve otvorene aj pred širokou verejnosťou a médiami. Ako riaditeľka Justičnej akadémie SR preukázala svoju schopnosť viesť široký kolektív ľudí.“[4] Ďurišová bola tiež navrhnutá skupinou sudcov z Najvyššieho súdu.[2]

Podľa Ďurišovej by sa v prípade vymenovania predsedu končiacim prezidentom Gašparovičom mohol na Ústavný súd obrátiť nielen nový prezident Kiska (začiatok funkčného obdobia 15. jún 2014), ale aj druhý neuspešný kandidát na predsedu.[4]

Voľba sa uskutočnila 19. mája v Sobranciach. Nebola úspešná. Z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nebol zvolený nikto. Harabin a Bajánková postúpili do druhého koľa voľby, ktoré sa konalo neskôr v rovnaký deň. Ani tak nezískali potrebný počet hlasov a Harabin bol nútený zvolať novú voľbu.[5]

V júni 2014 Harabin ako končiaci predseda Súdnej rady stanovil voľbu predsedu na 16. septembra 2014, zákonne posledný možný termín. Voľba sa uskutoční v Spišských Hanušovciach.[5] V období medzi 22. júnom a 16. septembrom 2014 súd povedie podpredsedníčka Jarmila Urbancová.[5]

V septembri 2014 bola za predsedníčku zvolená Daniela Švecová. Za hlasovalo 11 sudcov, proti žiadni a 4 sa hlasovania zdržali. Za kandidáta Daniela Hudáka hlasovali dvaja sudcovia, dvaja boli proti a 11 sa zdržalo.[6] Daniela Švecová bola do funkcie vymenovaná 2. októbra 2014 prezidentom Andrejom Kiskom.[7]

Predsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Benčura (20. október 1971 – 20. október 1981; 18. december 1981 – 11. január 1990)
  • Karol Plank (12. január 1990 – 31. január 1996)
  • Milan Karabín (1. február 1996 – 12. december 1997 & 7. október 2003 – 7. október 2008)
  • Štefan Harabin (11. február 1998 – 11. február 2003 & 23. jún 2009 – 23. jún 2014)
  • Daniela Švecová (2. október 2014 – 2. október 2019)

Podpredsedovia Najvyššieho súdu od roku 1970[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Daniš (1970 – 1980; 1980 – 20. december 1987 ako námestník predsedu)
  • Štefan Minárik (21. december 1987 – 13. december 1988 ako námestník predsedu; 6. apríl 1989 – 18. december 1990)
  • Ivan Majerík (19. december 1990 – 10. február 1998)
  • Jozef Štefanko (11. február 1998 – 8. júl 1999)
  • Juraj Majchrák (26. november 1999 – 26. november 2004)
  • Daniela Švecová (30. máj 2005 – 30. máj 2010)
  • Jarmila Urbancová (7. jún 2013 – 7. jún 2018)

Kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Občianskoprávne kolégium[upraviť | upraviť zdroj]

  • vedie JUDr. Soňa Mesiarkinová
  • zastupuje: JUDr. Helena Haukvitzová
  • predtým viedli: JUDr. Jozef Ťapák (1991 – 1997); JUDr. Jozef Štefanko (1997); JUDr. Milan Ľalík (1997 – 2006); JUDr. Jana Bajánková (2006 – 2014)
  • predtým zastupovali: JUDr. Jaromír Svoboda; JUDr. Daniela Švecová; JUDr. Jana Bajánková; JUDr. Vladimír Magura

Obchodnoprávne kolégium[upraviť | upraviť zdroj]

  • vedie JUDr. Anna Marková
  • zastupuje: JUDr. Alena Priecelová
  • predtým viedli: JUDr. Ivan Lubina (1992 – 1997); JUDr. Alexander Vietor (1997 – 1999); JUDr. Peter Dukes (2001 – 2009); JUDr. Juraj Seman (2010 – 2014)
  • predtým zastupovali: JUDr. Štefan Šatka; JUDr. Juraj Seman; JUDr. Anna Marková; JUDr. Jana Zemaníková

Správne kolégium[upraviť | upraviť zdroj]

  • vedie JUDr. Jozef Milučký
  • zastupuje: JUDr. Jana Henčeková, PhD.
  • predtým viedli: JUDr. Sergej Kohut (1992 – 1993; 1994 – 1996; 2001 – 2006); JUDr. Eva Babiaková, CSc. (1996 – 2001); JUDr. Ida Hanzelová (2006 – 2014); JUDr. Elena Závadská (2014)
  • predtým zastupovali: Mikuláš Kerekeš; JUDr. Eva Babiaková, CSc., JUDr. Ida Hanzelová; JUDr. Tatiana Aschenbrennerová; JUDr. Jana Baricová; JUDr. Jozef Hargaš

Trestnoprávne kolégium[upraviť | upraviť zdroj]

  • vedie JUDr. Libor Duľa
  • zastupuje: JUDr. Peter Krajčovič
  • predtým viedli: JUDr. Milan Lipovský (1992 – 1996; 1998 – 1999); JUDr. Štefan Harabin (1996 – 1998; 2014 – 2015); JUDr. Štefan Minárik (2000 – 2001); JUDr. Harald Stiffel (2001 – 2014)
  • predtým zastupovali: JUDr. Štefan Minárik; JUDr. Milan Lipovský; JUDr. Peter Krajčovič; JUDr. Juraj Kliment; JUDr. Igor Burger; JUDr Libor Duľa

Disciplinárne senáty[upraviť | upraviť zdroj]

Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri Najvyššom súde Slovenskej republiky pôsobia disciplinárne senáty (odvolacie disciplinárne senáty), ktoré vykonávajú právomoci v oblasti:

  • disciplinárneho stíhania sudcov (vrátane rozhodovania o uložení disciplinárneho opatrenia, ak došlo k uznaniu viny zo spáchania disciplinárneho previnenia sudcom);
  • rozhodovania [odvolacích disciplinárnych senátov] o opravných prostriedkoch (odvolaniach) proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov.

Právny rámec[upraviť | upraviť zdroj]

Disciplinárnu zodpovednosť sudcov kodifikuje tretia časť zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Procesný postup a zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia senátov sú pre vyberaní z databázy (databáza 1), v ktorej sa nachádza 10 predsedov senátov zvolených Súdnou radou Slovenskej republiky na tri roky spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých sudcovskými radami.

Členovia senátov sa vyberajú z dvoch databáz, v ktorých sa nachádza spolu 30 (15 + 15) členov senátov tak, že 16 z nich je sudcov (8 + 8) a 14 je nesudcov (7 + 7). Členovia jednej databázy sú volení na tri roky Súdnou radou Slovenskej republiky – v prípade prvej databázy (databáza 2) spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti, v prípade druhej databázy (databáza 3) spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.

Zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov (odvolacích disciplinárnych senátov) je ustanovené rozvrhom práce, ktorý schvaľuje Súdna rada Slovenskej republiky.

V prvom stupni rozhoduje na základe návrhu podaného oprávnenou osobou disciplinárny senát zložený:

  • z predsedu senátu, ktorý je sudcom;
  • z jedného člena senátu, ktorý je sudcom;
  • z jedného člena senátu, ktorý nesmie byť sudcom;

predseda je vybraný z databázy 1, jeden člen z databázy 2 a jeden člen z databázy 3.

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v prvom stupni rozhoduje odvolací disciplinárny senát zložený:

  • z predsedu senátu, ktorý je sudcom;
  • z dvoch členov senátu, ktorí sú sudcami;
  • z dvoch členov senátu, ktorí nesmú byť sudcami;

predseda je vybraný z databázy 1, dvaja členovia z databázy 2 a dvaja členovia z databázy 3.

Oprávnenými osobami sú:

  • minister spravodlivosti;
  • verejný ochranca práv;
  • predseda súdu proti sudcovi toho súdu, ktorého je predsedom;
  • predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v obvode krajského súdu, ktorého je predsedom;
  • sudcovská rada súdu proti sudcovi súdu (aj predsedovi súdu), na ktorom je ustanovená.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HANUS, Martin; MAJCHRÁK, Jozef. Myslím, že mám šancu. .týždeň (W PRESS), 28. 04 2014,  11,  18/2014, s. 16-20. ISSN 1336-5932.
  2. a b c d e f STUPŇAN, Igor. Harabin má dve vyzývateľky [online]. Perex, 28.04.2014, [cit. 2014-05-02]. Dostupné online.
  3. Prvou kandidátkou na šéfku Najvyššieho súdu je Daniela Švecová [online]. PEREX, 2014-07-24, [cit. 2014-09-19]. Dostupné online.
  4. a b c SITA. Kandidatúra Ďurišovej na predsednícky post NS SR je oficiáne potvrdená [online]. Perex, 24.04.2014, [cit. 2014-05-02]. Dostupné online.
  5. a b c SITA. Šéfa Najvyššieho súdu budú voliť v poslednom možnom termíne [online]. Perex, 17.06.2014, [cit. 2014-06-18]. Dostupné online.
  6. PRUŠOVÁ, Veronika. Harabinova éra sa skončila, súdnictvo preberajú dve ženy [online]. Petit Press, 2014-09-16, [cit. 2014-09-18]. Dostupné online.
  7. PRUŠOVÁ, Veronika. Andrej Kiska vymenoval predsedníčku Najvyššieho súdu SR [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2014-10-02, [cit. 2014-10-06]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]