Súdna rada Slovenskej republiky

Sídlo Súdnej rady v Miestodržiteľskom paláci v Bratislave

Súdna rada Slovenskej republiky je Ústavou Slovenskej republiky zriadený orgán sudcovskej legitimity v Slovenskej republike. Má 18 členov vrátane svojho predsedu a podpredsedu. Jej členovia sú volení/vymenúvaní na 5 rokov, najviac na dve funkčné obdobia po sebe. Rada rozhoduje nadpolovičnou väčšinou svojich členov. Má zloženú legitimitu, keďže na jej kreácii sa podieľajú všetky tri zložky verejnej moci: zákonodarná moc (parlament), výkonná moc (vláda a prezident) a súdna moc (sudcovia). Sídli v Miestodržiteľskom paláci v Bratislave.

Predsedom Súdnej rady je od 14. mája 2024 sudkyňa bratislavského krajského súdu Marcela Kosová.

Charakter Súdnej rady

Súdna rada Slovenskej republiky nebola až do účinnosti ústavnej novely 422/2020 Z. z. (ústavno-)právne definovaná. Táto skutočnosť viedla v minulosti k vzniku rozdielnych názorov na jej charakter, pričom hlavný vplyv na riešenie právnych otázok spojených s radou mal Ústavný súd Slovenskej republiky.

Rozhodnutie I. senátu Ústavného súdu z roku 2006 Súdnu radu definovalo ako „ústavný samosprávny orgán sui generis [t.j. svojho druhu], ktorý vykonáva aj pôsobnosť orgánu verejnej správy“. Už táto definícia a atribút samosprávy sa stretli s nesúhlasom v odborných kruhoch.

V neskoršom období Ústavný súd (konkrétne IV. senát) dospel k záverom, že Súdna rada je nezávislý ústavný orgán, ktorého členovia však v rámci ústavného systému bŕzd a protiváh môžu byť z hľadiska princípov právneho a demokratického štátu odvolaní orgánom, ktorý má voči nim kreačnú dispozíciu, a to z dôvodu politického vzťahu (ne)dôvery medzi nimi. Tento záver však samotný Ústavný súd (v pléne) krátko na to negoval, keďže Súdna rada bola podľa pléna „osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci garantujúci predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu,... a tak by m[ala] byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej.“ Išlo o prvý prípad, keď Ústavný súd nejakému orgánu implikovane priznal nezávislosť od zákonodarnej a výkonnej moci. Ústavný súd tak vnímal Súdnu radu ako hlavného reprezentanta súdnej moci. Z toho dôvodu tiež vnímal možnosť odvolania člena Súdnej rady ako problematickú z hľadiska nezávislosti Súdnej rady. Rovnako Ústavný súd rozhodol, že uzákonenie sudcovských previerok v zákone o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry bolo porušením nezávislosti Súdnej rady SR a bolo nesúladným s Ústavou Slovenskej republiky. Tento prístup presadzujúci nezávislosť Súdnej rady SR sa stretol s nesúhlasom. K rozhodnutiam pripojili odlišné stanovisko aj viacerí sudcovia Ústavného súdu. Kritika rozhodnutí rezonovala aj v odborných kruhoch, keďže Ústava nezávislosť Súdnej rade explicitne nepriznávala.

V právnom prostredí dlhodobo existoval pomerne nejasný stav, ktorý malo vyriešiť rozhodnutie pléna Ústavného súdu. V rozhodnutí PLz. ÚS 2/2018 Ústavný súd deklaroval, že: „je ústavne neudržateľný názor o nevyhnutnosti, aby súdna rada pre výkon jej Ústavou Slovenskej republiky zverených kompetencií musela nevyhnutne požívať ich ‚politickú‘ dôveru, resp. žeby jej členovia museli vo vzťahu k orgánu, ktorý ich kreoval, dodržiavať prísnu ‚politickú disciplínu‘.“ Ústavný súd tak dospel k záveru, že člena Súdnej rady nemožno pre jej nezávislosť odvolať. Tento záver však nekorešpondoval s úmyslom ústavodarcu. Situáciu sa preto snažila vyriešiť vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky. Novelou Ústavy SR č. 422/2020 Z.z. z dielne vlády bola Súdna rada ústavnoprávne definovaná ako ústavný orgán sudcovskej legitimity. Ústava náročky nehovorila nehovorila o atribúte nezávislosti, čo objasňuje dôvodová správa: „definícia súdnej rady úmyselne s parametrom nezávislosti súdnej rady nepracuje a ústavodarca jej túto charakteristiku nepriznáva. Súdna rada nemusí a v istom zmysle vzhľadom na svoje zloženie a koncepciu kombinovania expertnej a politickej/hodnotovej legitimity jej členov, ani nemôže byť nezávislým orgánom – je v nej realizovaná justičná politika. Možno však hovoriť o jej istej autonómnosti.“ Problém odvolateľnosti člena Súdnej rady navyše novela vyriešila ustanovením čl. 141a ods. 5 Ústavy, podľa ktorého možno členov Súdnej rady kedykoľvek odvolať.

Kritika súčasného stavu

Ani politické rozhodnutie nanovo zadefinovať Súdnu radu v Ústave nebolo prijaté bez výhrad. Koncepcia bola kritizovaná napríklad v stanovisku Konzultatívnej rady Európskych sudcov (CCJE), ktorá tvrdila, že úprava nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi nezávislosti súdnictva, keďže existuje možnosť vzniku tlaku politikov na rozhodovanie členov súdnej rady. Rada vydala stanovisko na základe žiadosti slovenského zástupcu v CCJE, Františka Moznera, ktorý bol nominovaný Súdnou radou SR. Voči stanovisku i žiadosti oň sa však vymedzil predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý list vníma ako čisto „súkromnú iniciatívu“, keďže žiadosť bola podaná bez informovania súdnej rady. Žiadosť tiež mala obsahovať nepresné a sčasti skreslené fakty, ktoré Mazák v liste konkretizoval.

Vznik a vývoj Súdnej rady SR

Súdna rada ako inštitúcia zaznamenala významný vzostup koncom 20. storočia. V rámci Európskej únie bola na ústavnej úrovni zakotvená najprv vo Francúzsku, Grécku, Taliansku a v pyrenejských krajinách. Neskôr ju zriadilo napr. Bulharsko, Malta, Poľsko, Rumunsko či Slovinsko. Existuje aj v niektorých neeurópskych krajinách. Organizácia súdnych rád v týchto krajinách ale nie je jednotná a v mnohých znakoch je značne odlišná od postavenia Súdnej rady na Slovensku. Na Slovensku bola súdna rada zriadená tzv. veľkou novelou Ústavy z roku 2001 aj v súvislosti s pristúpením k Európskej únii. Dôvodová správa k zákonu a niektorí autori (napr. Ján Drgonec a Peter Brňák) zriadenie Súdnej rady označili ako podmienku vstupu krajiny do EÚ. V oficiálnych požiadavkách však táto podmienka nevystupuje, je možné, že šlo skôr o požiadavku neformálnu, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že súdne rady neexistujú vo všetkých členských štátoch. Potreba reformy správy súdnictva na Slovensku bola zároveň potrebnou z hľadiska prechodu zo socialistického modelu, jedným z deklarovaných cieľov mala nezávislosť súdnictva. Ako jeden z možných modelov samosprávy súdnictva model súdnej rady označil aj Ústavný súd SR, ktorý zároveň povedal, že ide z hľadiska Európy len o jednu z možných variánt keďže: „rôznorodosť, čo sa týka správy súdnictva, zostáva charakteristickým znakom súčasnej Európy.“

Zriadenie Súdnej rady SR malo viacero nedostatkov. Orgán najmä nemal pevne stanovený charakter. Neistá bola najmä jej (ne)samostatnosť a ďalšou otázkou bolo aj zloženie Súdnej rady, a teda jej postavenie ako politického či odborného orgánu. Za riziko čisto odborného orgánu zloženého len zo sudcov bolo často označované riziko tzv. súdneho korporativizmu, za riziko politického charakteru vplyv politikov na súdnictvo. Otázky spojené s nedôsledným zriadením Súdnej rady musel následne opakovane ad hoc riešiť Ústavný súd svojimi rozhodnutiami a Národná rada SR svojimi novelami. Otázku zloženia Súdnej rady sa pokúsil vyriešiť zákonodarca zákonom č. 152/2017 Z. z., ktorým novelizoval ustanovenie § 3 zákona o Súdnej rade konštrukciou: „Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom“. Súdna rada na túto aktivitu odpovedala prostredníctvom predsedníčky Jany Bajánkovej podaním návrhu na ÚS SR na preskúmanie ústavnosti z dôvodu diskriminácie. Ústavný súd SR návrhu v rozhodnutí PL ÚS 6/2018-92 zo 17. marca 2021 nevyhovel a konanie zastavil. keďže napadnutý právny predpis medzitým riešila novela Ústavy 422/2020 Z. z. (pozri aj kapitolu Charakter Súdnej rady)

Po roku 2023

Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 vznikla nová vláda na čele s premiérom Róbertom Ficom. Vláda odvolala všetkých troch členov súdnej rady zvolených v predošlom období a vymenovala nových troch členov (Ľudmila Joanidisová, Martin Bezák a Magdaléna Hromcová). Odvolania, ktoré boli umožnené zmenou Ústavy prijatou ešte počas predchádzajúcej vlády boli opozíciou kritizované.

V decembri 2023 podali štyria členovia Súdnej rady návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady Jána Mazáka pre jeho „niektoré pochybenia“: údajné manažérske zlyhania, zneužívanie funkcie či lživé vyjadrenia. Zo 16 prítomných členov rady bolo za odvolanie 9 členov, v dôsledku čoho návrh neuspel, keďže chýbal jeden hlas. K druhému odvolávaniu Jána Mazáka z funkcie predsedu došlo v apríli 2024, keď návrh na jeho odvolanie podali siedmi členovia Súdnej rady na čele s Marcelou Kosovou. Argumentovali tým, že „Ján Mazák hrubo zneužil svoju funkciu na neoprávnené zbieranie informácií voči konkrétnym sudcom.“ 16. apríla 2024 následne Súdna rada Jána Mazáka z pozície predsedu Súdnej rady počtom hlasov 10 zo 16 prítomných členov odvolala. 2 členovia sa zdržali a 4 nehlasovali. Ján Mazák podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd. Argumentoval tým, že boli porušené jeho práva na obhajobu proti závažným tvrdeniam, najmä tým, že mu nebol poskytnutý dostatočný čas na prípravu argumentov, ktoré by vyvrátili tvrdenia navrhovateľov. Ústavný súd sťažnosti nevyhovel argumentujúc, že rešpektuje diskrečnú právomoc Súdnej rady, do ktorej by mohol zasiahnuť len v prípade extrémneho excesu. Jána Mazáka ako člena Súdnej rady následne pre „stratu politickej dôvery“ odvolala 2. mája na návrh koaličných poslancov Národná rada Slovenskej republiky. Odvolanie ako slabo odôvodnené kritizovala časť opozície. Novou predsedkyňou Súdnej rady bola 14. mája 2024 Súdnou radou zvolená Marcela Kosová, ktorá získala 13 hlasov od 15 prítomných členov. Kosová bola hlavnou iniciátorkou pri predchádzajúcich odvolaniach Jána Mazáka. Proti hlasovala iba ústavná právnička Lucia Berdisová.

Kompetencie Súdnej rady SR

Časť právomocí Súdnej rade prideľuje Ústava, časť osobitné zákony na základe blanketovej ústavnej normy.

Medzi právomoci Súdnej rady SR podľa Ústavy SR 460/1992 v znení neskorších právnych predpisov k stavu 29. 6. 2021 podľa čl. 141a ods. 6 písm a – k patria úlohy:

• zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
• prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
• predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
• rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
• predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
• predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
• vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov,
• dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
• vykonávať dohľad a konať vo veciach majetkových pomerov sudcu,
• vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
• ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon (takýmto zákonom je napr. z. č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade alebo z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov či zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Na plnenie svojich kompetencií prijíma Súdna rada stanoviská podľa čl. 141a ods. 6 písm. b), h) a i) na základe vlastného preverovania, ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov získaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby (čl. 141b Ústavy SR).

Do ďalšej pôsobnosti Súdnej rady SR podľa zákonov patria napr. právomoc prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov, schvaľovať štatút Súdnej rady SR a rokovací poriadok súdnej rady, právomoc predkladať ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky podnety na prijatie VZPP upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, právomoc voliť podpredsedu súdnej rady, koordinovať činnosť sudcovských rád, zaujímať stanoviská k návrhom VZPP upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov. Volí tiež určený počet členov rady Justičnej akadémie SR podľa osobitného predpisu, rozhoduje o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, rozhoduje o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona. Daný výpočet nie je úplný.

Členovia Súdnej rady

Charakter členov Súdnej rady definuje Ústava SR a zákon o Súdnej rade č. 185/2002 Z. z. Súdna rada má 18 členov. Na prijatie rozhodnutia je vždy potrebný súhlas aspoň 10 členov (nadpolovičná väčšina podľa čl. 141a ods. 7 Ústavy SR). Funkčné obdobie členov je 5 rokov (čl. 141a ods. 5 Ústavy SR). Deviati členovia musia byť sudcami a deviati nesudcami, požiadavkou pre zvyšných deväť členov je právnické vysokoškolské vzdelanie, bezúhonnosť a minimálne 15-ročná odborná prax (čl. 141a ods 3 Ústavy SR). Podrobnosti ustanovuje zákon.

O ich členstve v súdnej rade rozhodujú viaceré inštitúcie:

• jedného sudcu volia spomedzi seba sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 141a ods. 2 písm. a)
• ôsmich sudcov volia sudcovia ostatných všeobecných súdov (čl. 141a ods. 2 písm. b Ústavy SR) v zákonom ustanovených volebných obvodoch
• troch členov volí a odvoláva Národná rada SR (čl. 141a ods. 2 písm. c Ústavy SR)
• troch členov vymenúva a odvoláva prezident (čl. 141a ods. 2 písm. d Ústavy SR)
• troch členov vymenúva a odvoláva vláda (čl. 141a ods. 2 písm. e Ústavy SR)

Predsedníctvo Súdnej rady

Predsedom Súdnej rady je od 14. mája 2024 Marcela Kosová. Podpredsedom Súdnej rady je od 1. mája 2022 Ján Gandžala.

Predsedovia Súdnej rady

• Štefan Harabin I (1. júl 2001 – 11. február 2003),
  • Jozef Hrabovský ad interim (12. február 2003 – 6. október 2003),
• Milan Karabín (7. október 2003 – 7. október 2008),
  • Viera Petríková ad interim (8. október 2008 – 23. jún 2009),

• Štefan Harabin II (23. jún 2009 – 23. jún 2014),
  • Ján Klučka ad interim (24. jún 2014 – 21. júl 2014),
  • Ján Vanko ad interim (21. júl 2014 – 16. september 2014),

• Jana Bajánková (16. september 2014 – 28. jún 2017),
  • Ján Havlát ad interim (29. jún 2017 – 11. júl 2017)
• Lenka Praženková (11. júl 2017 – 23. jún 2020)
  • Eva Mišíková ad interim (24. jún 2020 – 29. jún 2020)
• Ján Mazák (29. jún 2020 – 16. apríl 2024)
  • Ján Gandžala ad interim (17. apríl 2024 – 13. máj 2024)
• Marcela Kosová (od 14. mája 2024 – )

Podpredsedovia Súdnej rady

• Jozef Hrabovský (11. november 2002 – 28. jún 2007),
• Viera Petríková (13. november 2007 – 14. júl 2009),
• Mária Bujňáková (16. október 2012 – 15. jún 2014),
• Ján Vanko (21. júl 2014 – 28. jún 2017),
• Pavol Pilek (30. október 2017 – 24. apríl 2020),
• Miloš Kolek (22. september 20203  – 1. marec 2022),
• Ján Gandžala (1. máj 2022 – )

Externé odkazy

• Webová stránka Súdnej rady