Súdna rada Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°08′37″S 17°06′29″V / 48,143732°S 17,108102°V / 48.143732; 17.108102

Sídlo Súdnej rady v Miestodržiteľskom paláci v Bratislave

Súdna rada Slovenskej republiky je ústavou Slovenskej republiky definovaný orgán sudcovskej legitimity[1] v Slovenskej republike. Má 18 členov vrátane svojho predsedu a podpredsedu. Jej členovia sú volení na 5 rokov, najviac na dve funkčné obdobia po sebe. Rozhoduje nadpolovičnou väčšinou svojich členov. Rada má zloženú legitimitu, keďže na jej kreácii sa podieľajú všetky tri zložky verejnej moci. Sídli v Miestodržiteľskom paláci v Bratislave. Predsedom Súdnej rady je od júna 2020 prof. Ján Mazák.[2]

Charakter Súdnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Súdna rada Slovenskej republiky nebola až do ústavnej novely 422/2020 Z. z. (ústavno)právne definovaná. Táto skutočnosť viedla v minulosti k vzniku rozdielnych názorov na jej charakter, pričom hlavným orgánom aktívnym v tejto oblasti bol Ústavný súd Slovenskej republiky.

Rozhodnutie I. senátu Ústavného súdu z roku 2006 Súdnu radu definovalo ako „ústavný samosprávny orgán sui generis [t.j. svojho druhu], ktorý vykonáva aj pôsobnosť orgánu verejnej správy“[3]. Už táto definícia a atribút samosprávy sa stretli s nesúhlasom v odborných kruhoch.[4]

V neskoršom období Ústavný súd (konkrétne IV. senát) dospel k záverom, že Súdna rada je nezávislý ústavný orgán, ktorého členovia však v rámci ústavného systému bŕzd a protiváh môžu byť z hľadiska princípov právneho a demokratického štátu odvolaní orgánom, ktorí ma kreačnú dispozíciu voči nim, a to z dôvodu politického vzťahu dôvery medzi nimi.[5]

Tento záver však samotný Ústavný súd (v pléne) krátko na to negoval, keďže Súdna rada je podľa neho „osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci garantujúci predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu,... a tak by m[á] byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej.“[6] Išlo o prvý prípad, keď Ústavný súd nejakému orgánu implikovane priznal nezávislosť.[7] Súd Súdnej rade teda priznal atribút nezávislosti od zákonodarnej a výkonnej moci a chápal Súdnu radu ako hlavného reprezentanta súdnej moci. Z toho dôvodu chápal možnosť odvolania člena súdnej rady ako problematickú z hľadiska nezávislosti Súdnej rady. Rovnako ÚS SR rozhodol, že uzákonenia sudcovských previerok v zákone o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry je porušenie nezávislosti Súdnej rady SR a je nesúladné s Ústavou SR.[7] Tento prístup presadzujúci nezávislosť Súdnej rady SR sa však stretol s nesúhlasom. K rozhodnutiam pripojili odlišné stanovisko aj viacerí sudcovia ÚS SR. Kritika rozhodnutí rezonovala aj v odborných kruhoch, keďže Ústava nezávislosť Súdnej rade explicitne nepriznávala.[4]

V právnom prostredí preto dlhodobo existoval pomerne nejasný stav, ktorý malo vyriešiť rozhodnutie pléna Ústavného súdu. V rozhodnutí PLz. ÚS 2/2018 Ústavný súd deklaroval, že: „je ústavne neudržateľný názor o nevyhnutnosti, aby súdna rada pre výkon jej Ústavou Slovenskej republiky zverených kompetencií musela nevyhnutne požívať ich ‚politickú‘ dôveru, resp. žeby jej členovia museli vo vzťahu k orgánu, ktorý ich kreoval, dodržiavať prísnu ‚politickú disciplínu‘.“[8] Ústavný súd tak dospel k záveru, že člena Súdnej rady nemožno pre jej nezávislosť odvolať.

Tento záver však nekorešpondoval s úmyslom ústavodarcu. Situáciu sa preto snažila vyriešiť vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky. Novelou Ústavy SR č. 422/2020 z dielne vlády bola Súdna rada ústavnoprávne definovaná ako ústavný orgán sudcovskej legitimity. Ústava náročky nehovorila nehovorila o atribúte nezávislosti. Dôvodová správa k novele ústavy totiž nasledovne deklaruje úmysel ústavodarcu, ktorý novelu prijal: „definícia súdnej rady úmyselne s parametrom nezávislosti súdnej rady nepracuje a ústavodarca jej túto charakteristiku nepriznáva. Súdna rada nemusí a v istom zmysle vzhľadom na svoje zloženie a koncepciu kombinovania expertnej a politickej/hodnotovej legitimity jej členov, ani nemôže byť nezávislým orgánom – je v nej realizovaná justičná politika. Možno však hovoriť o jej istej autonómnosti.“[9] Problém odvolateľnosti člena Súdnej rady navyše novela vyriešila ustanovením čl. 141a ods. 5 Ústavy, podľa ktorého možno členov Súdnej rady kedykoľvek odvolať.

Kritika súčasného stavu[upraviť | upraviť zdroj]

Ani toto politické rozhodnutie nebolo prijaté bez výhrad. Koncepcia bola kritizovaná napríklad v stanovisku Konzultatívnej rady Európskych sudcov (CCJE), ktorá tvrdila, že úprava nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi nezávislosti súdnictva, keďže existuje možnosť vzniku tlaku politikov na rozhodovanie členov súdnej rady. Rada vydala stanovisko na základe žiadosti slovenského zástupcu v CCJE, Františka Moznera, ktorý bol nominovaný Súdnou radou SR. Voči stanovisku i žiadosti oň sa však vymedzil predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý list vníma ako čisto súkromnú iniciatívu, keďže žiadosť bola podaná bez informovania súdnej rady. Žiadosť tiež mala obsahovať nepresné a sčasti skreslené fakty, ktoré Mazák v liste konkretizuje.[10]

Vznik a vývoj Súdnej rady SR[upraviť | upraviť zdroj]

Súdna rada ako inštitúcia zaznamenala významný vzostup koncom 20. storočia. V rámci Európskej únie bola na ústavnej úrovni zakotvená najprv vo Francúzsku, Grécku, Taliansku a v pyrenejských krajinách. Neskôr ju zriadilo napr. Bulharsko, Malta, Poľsko, Rumunsko či Slovinsko. Existuje aj v niektorých neeurópskych krajinách. Organizácia súdnych rád v týchto krajinách ale nie je jednotná a v mnohých znakoch je značne odlišná od postavenia Súdnej rady na Slovensku. Na Slovensku bola súdna rada zriadená tzv. veľkou novelou Ústavy z roku 2001 aj v súvislosti s pristúpením k Európskej únii. Dôvodová správa k zákonu[11] a niektorí autori (napr. Ján Drgonec a Peter Brňák) zriadenie Súdnej rady označili ako podmienku vstupu krajiny do EÚ.[7] V oficiálnych požiadavkách však táto podmienka nevystupuje, je možné, že šlo skôr o požiadavku neformálnu, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že súdne rady neexistujú vo všetkých členských štátoch. Potreba reformy správy súdnictva na Slovensku bola zároveň potrebnou z hľadiska prechodu zo socialistického modelu, jedným z deklarovaných cieľov mala nezávislosť súdnictva. Ako jeden z možných modelov samosprávy súdnictva model súdnej rady označil aj Ústavný súd SR, ktorý zároveň povedal, že ide z hľadiska Európy len o jednu z možných variánt keďže: „rôznorodosť, čo sa týka správy súdnictva, zostáva charakteristickým znakom súčasnej Európy.“[12]

Zriadenie Súdnej rady SR malo viacero nedostatkov. Orgán najmä nemal pevne stanovený charakter. Neistá bola najmä jej (ne)samostatnosť a ďalšou otázkou bolo aj zloženie Súdnej rady, a teda jej postavenie ako politického či odborného orgánu. Za riziko čisto odborného orgánu zloženého len zo sudcov bolo často označované riziko tzv. súdneho korporativizmu, za riziko politického charakteru vplyv politikov na súdnictvo. Otázky spojené s nedôsledným zriadením Súdnej rady musel následne opakovane ad hoc riešiť Ústavný súd svojimi rozhodnutiami a Národná rada SR svojimi novelami.[7][13] Otázku zloženia Súdnej rady sa pokúsil vyriešiť zákonodarca zákonom č. 152/2017 Z. z., ktorým novelizoval ustanovenie § 3 zákona o Súdnej rade konštrukciou: „Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom“. Súdna rada na túto aktivitu odpovedala prostredníctvom predsedníčky Jany Bajánkovej podaním návrhu na ÚS SR na preskúmanie ústavnosti z dôvodu diskriminácie.[13] Ústavný súd SR návrhu v rozhodnutí PL ÚS 6/2018-92[14] zo 17. marca 2021 nevyhovel a konanie zastavil. keďže napadnutý právny predpis medzitým riešila novela Ústavy 422/2020 Z z. (pozri aj kapitolu Charakter Súdnej rady)

Kompetencie Súdnej rady SR[upraviť | upraviť zdroj]

Časť právomocí Súdnej rade prideľuje Ústava, časť osobitné zákony na základe blanketovej ústavnej normy.

Medzi právomoci Súdnej rady SR podľa Ústavy SR 460/1992 v znení neskorších právnych predpisov k stavu 29. 6. 2021 podľa čl. 141a ods. 6 písm a – k patria úlohy:

  • zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
  • prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
  • predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
  • rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
  • predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
  • predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
  • vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov,
  • dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
  • vykonávať dohľad a konať vo veciach majetkových pomerov sudcu,
  • vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
  • ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon (takýmto zákonom je napr. z. č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade alebo z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov či zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Na plnenie svojich kompetencií prijíma Súdna rada stanoviská podľa čl. 141a ods. 6 písm. b), h) a i) na základe vlastného preverovania, ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov získaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby (čl. 141b Ústavy SR).

Do ďalšej pôsobnosti Súdnej rady SR podľa zákonov patria napr. právomoc prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov, schvaľovať štatút Súdnej rady SR a rokovací poriadok súdnej rady, právomoc predkladať ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky podnety na prijatie VZPP upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, právomoc voliť podpredsedu súdnej rady, koordinovať činnosť sudcovských rád, zaujímať stanoviská k návrhom VZPP upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov. Volí tiež určený počet členov rady Justičnej akadémie SR podľa osobitného predpisu, rozhoduje o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, rozhoduje o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona.[15] Daný výpočet nie je úplný.

Členovia Súdnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Charakter členov Súdnej rady definuje Ústava SR a zákon o Súdnej rade č. 185/2002 Z. z. Súdna rada má 18 členov. Na prijatie rozhodnutia je vždy potrebný súhlas aspoň 10 členov (nadpolovičná väčšina podľa čl. 141a ods. 7 Ústavy SR). Funkčné obdobie členov je 5 rokov (čl. 141a ods. 5 Ústavy SR). Deviati členovia musia byť sudcami a deviati nesudcami, požiadavkou pre zvyšných deväť členov je právnické vysokoškolské vzdelanie, bezúhonnosť a minimálne 15-ročná odborná prax (čl. 141a ods 3 Ústavy SR). Podrobnosti ustanovuje zákon.

O ich členstve v súdnej rade rozhodujú viaceré inštitúcie:

Predsedníctvo Súdnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedom Súdnej rady je od 29. júna 2020 Ján Mazák. Vo voľbách získal 13 hlasov od 16 prítomných členov Súdnej rady. Do funkcie ho navrhli títo členovia: Elena Berthotyová, Alena Svetlovská, Juraj Kliment a Miloš Kolek, do rady ho zvolila Národná rada SR. Jeho predchodkyňa Lenka Praženková sa svojho postu vzdala 23. júna 2020 po hrozbe, že ju rada odvolá. Niekoľko dní radu viedla členka Eva Mišíková.[2]

Predsedami Súdnej rady v minulosti boli:

Podpredsedami Súdnej rady v minulosti boli:

Zloženie Súdnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Členovia zvolení sudcami[upraviť | upraviť zdroj]

(a) vo voľbách v roku 2002

(b) vo voľbách v roku 2007

  • Ida Hanzelová, Najvyšší súd SR (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Jana Bajánková, Najvyšší súd SR (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Igor Burger, Krajský súd v Prešove, potom Najvyšší súd SR (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Gabriela Šimonová, Krajský súd v Bratislave, potom Najvyšší súd SR (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Mária Usačevová, Krajský súd v Trnave, potom Najvyšší súd SR (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Ján Burik, Krajský súd v Žiline (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Jozef Janík, Krajský súd v Trenčíne (29. jún 2007 až 28. jún 2012)
  • Juraj Sopoliga, Krajský súd v Košiciach (29. jún 2007 až 28. jún 2012)

(c) vo voľbách v roku 2012

  • Jana Bajánková, Najvyšší súd SR (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Igor Burger, Najvyšší súd SR (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Rudolf Čirč, Najvyšší súd SR (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Milan Ďurica, Krajský súd v Banskej Bystrici (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Peter Straka, Krajský súd v Prešove (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Ján Vanko, Krajský súd v Nitre (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Imrich Volkai, Krajský súd v Košiciach (29. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Dana Bystrianská, Okresný súd Košice I, potom Krajský súd v Košiciach (29. jún 2012 až 28. jún 2017)

(d) vo voľbách v roku 2014

  • Dušan Čimo, Krajský súd v Trnave, potom Najvyšší súd SR (25. november 2014 až 25. november 2019)

(e) vo voľbách v roku 2017

(e) vo voľbách v roku 2018

(g) vo voľbách v roku 2019

Členovia zvolení Národnou radou SR[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Farkašovský, notár (22. máj 2002 až 22. máj 2007)
  • Štefan Detvai, advokát (22. máj 2002 až 22. máj 2007)
  • Peter Brňák, Krajský súd v Bratislave, potom Najvyšší súd SR (31. máj 2002 až 15. február 2007)
  • Anna Marková, Najvyšší súd (23. máj 2007 až 22. máj 2012)
  • Peter Hulla, Okresný súd Banská Bystrica (23. máj 2007 až 22. máj 2012)
  • Bohumil Novák, advokát (23. máj 2007 až 22. máj 2012)
  • Dušan Čimo, Krajský súd v Trnave (23. máj 2012 až 10. september 2014)
  • Jozef Maruščák, Krajský súd v Košiciach (28. jún 2012 až 26. december 2016)
  • Alena Šišková, Okresný súd Topoľčany, potom Najvyšší súd SR (28. jún 2012 až 28. jún 2017)
  • Ján Slovinský, Okresný súd Spišská Nová Ves (11. september 2014 až 11. september 2019)
  • Michal Mišík, advokát (1. február 2018 až 13. január 2020)
  • Roman Huszár, Krajský súd v Bratislave (14. február 2017 až 27. marec 2020)[17]
  • Viliam Pohančeník, Najvyšší súd SR (17. október 2019 až 27. marec 2020)[17]
  • Andrej Majerník, advokát (23. apríl 2020 až 23. apríl 2025)[18]
  • Ján Mazák, vysokoškolský profesor, emeritný predseda Ústavného súdu, emeritný generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie (23. apríl 2020 až 23. apríl 2025)[18]
  • Alena Svetlovská, Najvyšší súd SR (23. apríl 2020 až 23. apríl 2025)[18]

Členovia vymenovaní prezidentom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mojmír Mamojka, vysokoškolský pedagóg (11. júl 2002 až 11. júl 2007)
  • Tibor Šafárik, advokát (11. júl 2002 až 11. júl 2007)
  • Juraj Seman, Najvyšší súd SR (11. júl 2002 až 11. júl 2007)
  • Mária Bujňáková, vysokoškolská pedagogička (2. október 2007 až 2. október 2012; opätovne 8. október 2012 až 15. jún 2014)
  • Daniela Švecová, Najvyšší súd SR (2. október 2007 až 2. október 2012)
  • Helena Kožíková, Okresný súd Bratislava IV (2. október 2007 až 2. október 2012)
  • Eduard Bárány, akademik (8. október 2012 až 15. jún 2014)
  • Gabriela Šimonová, Najvyšší súd SR (8. október 2012 až 15. jún 2014)
  • Ján Klučka, vysokoškolský pedagóg (17. jún 2014 až 27. november 2016)
  • Jozef Vozár, akademik a advokát (17. jún 2014 až 16. jún 2019)
  • Elena Berthotyová, Najvyšší súd SR (17. jún 2014 až 16. jún 2019; 18. jún 2019 až 18. jún 2024)
  • Pavol Žilinčík, odborník na profesnú etiku sudcov (28. november 2016 až 28. november 2021)
  • Lajos Mészáros, emeritný sudca Ústavného súdu SR (18. jún 2019 až 18. jún 2024)

Členovia vymenovaní vládou[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov [online]. [Cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  2. a b KOVÁČ, Peter. Súdna rada zavŕšila obmenu, za šéfa zvolili Mazáka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-06-29. Dostupné online [cit. 2020-09-06]. ISSN 1335-4418.
  3. I. ÚS 62/06. Ústavný súd Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-03].
  4. a b Daniel Krošlák, a kol. Ústavné právo. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016. ISBN 978-80-8168-511-8. S. 619 – 624.
  5. Porov. IV. ÚS 46/2011. Ústavný súd Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-03].
  6. PL. ÚS 2/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-03].
  7. a b c d DRGONEC, Ján. Otázky ústavneho postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky. Právnik (Praha: Ústav státu a práva AV ČR), 2016, roč. 2016, čís. 9, s. 733 – 753. ISSN 0231-6625.
  8. PLz. ÚS 2/2018. Ústavný súd Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-03].
  9. Dôvodová správa k vládnemu návrhu novely ústavy. Vláda Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-03]. S. 20.
  10. List predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky prezidentke Konzultatívnej rady európskych sudcov [online]. Súdna rada Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-03]. (link obsahuje stanovisko CCJE aj list predsedu SR SR prezidentke CCJE). Dostupné online.
  11. ÚZ č. 90/2001 Z.z.
  12. PL. ÚS 2/2012. Nález z 18. novembra 2015, bod 9.1.
  13. a b SVÁK, Ján. 25 rokov Slovenska a 25 problémov slovenského súdnictva. Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tomus XXXVIII (Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta), roč. 2019, čís. 1, s. 173 – 181. ISSN 1336-6912.
  14. PL ÚS6/2018-92
  15. Pozri §4 z. č. 185/2002 o Súdnej rade
  16. Martin Michalanský sa vzdal funkcie člena Súdnej rady [online]. Súdna rada SR, 25.6.2020, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
  17. a b c d e Zasadnutia súdnej rady sa 30. marca 2020 neuskutočnia [online]. sudnarada.gov.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
  18. a b c Súdna rada ma troch nových členov [online]. Súdna rada Slovenskej republiky, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  19. https://www.sudnarada.gov.sk/juraj-kliment-sa-vzdal-clenstva-v-sudnej-rade-slovenskej-republiky/
  20. http://sudnarada.gov.sk/sudna-rada-ma-opat-osemnast-clenov/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]