Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je jeden z dvoch vrcholných súdnych orgánov všeobecného súdnictva na Slovensku. Je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva zabezpečujúcou rozhodovaním o opravných prostriedkoch jednotu vo výklade správneho práva na správnych súdoch nižšieho stupňa a vo verejnej správe.
Súčasne je celoštátnym disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov.
Z hľadiska hierarchie súdov je rovný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.[1] Sídlo súdu je v Bratislave.
Vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam správnych súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom. V niektorých prípadoch ustanovených Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi pôsobí aj ako prvoinštančný súdny orgán.
Vedenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]- predseda: Pavol Naď (18. máj 2021 – 18. máj 2026)
- podpredseda: Marián Trenčan (12. október 2021 – 12. október 2026)
- predsedníčka sudcovskej rady: Katarína Benczová (4. august 2021 – 3. august 2026)
Právomoci
[upraviť | upraviť zdroj]Súd preskúmava rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam správnych súdov nižšej inštancie zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ako aj poskytuje ochranu proti ich iným zásahom a ich nečinnosti. Najvyšší správny súd tak rozhoduje spravidla konečne v oblastiach práva finančného (najmä daňového a colného), cudzineckého (najmä azylového a pobytu cudzincov), priestupkového a iného deliktuálneho, stavebného, katastrálneho, práva sociálne zabezpečenia a zdravotného poistenia, práva životného prostredia či práva slobodného prístupu k informáciám. Súd tiež preskúmava rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, týkajúce sa bezpečnostných previerok.
Súd ďalej rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veciach preskúmavania ústavnosti a zákonnosti všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje tiež o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy (samosprávy obcí a samosprávy vyšších územných celkov), o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia a o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb (aktuálne o notároch a súdnych exekútoroch). Ďalej rozhoduje súd o registrácii kandidátov a kandidátnych listín pre všetky celoštátne voľby na Slovensku.
Najvyšší správny súd rovnako rozhoduje o kompetenčných žalobách, ak vznikne spor o kompetencie medzi orgánmi verejnej správy.
Vo veciach správneho súdnictva Najvyšší správny súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Má právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a týchto iných predpisov. Súdne rozhodnutia zásadného významu svoje, ako aj správnych súdov nižšej inštanacie, môže po schválení plénom Najvyššieho správneho súdu zverejňovať v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Sudcovia
[upraviť | upraviť zdroj]Plne obsadený Najvyšší správny súd má mať 30 sudcov. Aktuálne má súd 23 sudcov. Členmi Najvyššieho správneho súdu je aj niekoľko desiatok prísediacich sudcov z radov občanov, ktorí zasadajú v disciplinárnych veciach prvého stupňa.
| Sudca | Na súde od | Vo funkcii sudcu od | Pôsobenie predtým | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Pavol Naď | 18. máj 2021 | 31. marec 2006
(vymenovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom) |
sudca Krajského súdu v Košiciach | predseda súdu od 18. mája 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou); predseda senátu od 10. decembra 2021 |
| Kristína Babiaková | 20. júl 2021 | 20. júl 2021
(vymenovaná prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
advokátka | predsedníčka senátu od 15. decembra 2022 |
| Marián Fečík | 20. júl 2021 | 20. júl 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
prokurátor Generálnej | predseda senátu od 1. júna 2022 |
| Zuzana Šabová | 20. júl 2021 | 20. júl 2021
(vymenovaná prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
štátna zamestnankyňa | predsedníčka senátu od 21. júna 2024 |
| Juraj Vačok | 20. júl 2021 | 20. júl 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
vysokoškolský profesor | predseda senátu od 15. decembra 2022 |
| Juraj Vališ | 20. júl 2021 | 20. júl 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
advokát | predseda senátu od 15. decembra 2022 |
| Elena Berthotyová | 1. august 2021 | 27. apríl 1994;
18. máj 1998 (zvolená Národnou radou) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od 13. marca 2015 |
| Katarína Benczová | 1. august 2021 | 20. marec 1996;
14. marec 2000 (zvolená Národnou radou) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od 1. januára 2019 |
| Anita Filová | 1. august 2021 | 4. december 2017
(vymenovaná prezidentom Andrejom Kiskom) |
sudkyňa Krajského súdu v Trnave | predsedníčka senátu od 10. decembra 2021 |
| Jana Hatalová | 1. august 2021 | 24. august 1992
(vymenovaná Predsedníctvom Slovenskej národnej rady) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od 1. januára 2008 |
| Petra Príbelská | 1. august 2021 | 29. október 2004
(vymenovaná prezidentom Ivanom Gašparovičom) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od 15. mája 2017 |
| Viola Takáčová | 1. august 2021 | 29. apríl 1991
(zvolená Slovenskou národnou radou) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od roku 2018 |
| Marián Trenčan | 1. august 2021 | 1. júl 1996;
15. jún 2000 (zvolený Národnou radou) |
sudca Najvyššieho súdu | predseda súdu od 12. októbra 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou); predseda senátu ešte na Najvyššom súde od roku 2019 |
| Monika Valašiková | 1. august 2021 | 1. január 1992
(ex lege po zániku hospodárskej arbitráže) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od roku 2019 |
| Jana Martinčeková | 20. august 2021 | 12. december 1996;
6. december 2000 (zvolená Národnou radou) |
sudkyňa Krajského súdu v Žiline | predsedníčka senátu od 10. decembra 2021 |
| Michal Novotný | 20. august 2021 | 26. august 2014
(vymenovaný prezidentom Andrejom Kiskom) |
sudca Krajského súdu v Trnave | predseda senátu od 1. júna 2022 |
| Katarína Cangárová | 26. august 2021 | 26. august 2021
(vymenovaná prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
advokátka | |
| Michal Matulník | 26. august 2021 | 26. august 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
advokát | predseda senátu od 15. decembra 2022 |
| Peter Potásch | 26. august 2021 | 26. august 2021
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
vysokoškolský profesor | predseda senátu od 1. júna 2022 |
| Martin Tiso | 21. november 2022 | 21. november 2022
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
asistent sudcu Najvyššieho správneho súdu | |
| Michal Dzurdzík | 1. január 2023 | 13. máj 2013
(vymenovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom) |
sudca Krajského súdu v Bratislave | predseda senátu od 21. júna 2024 |
| Rastislav Dlugoš | 1. jún 2023 | 15. jún 2006
(vymenovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom) |
sudca Krajského súdu v Trenčíne | |
| Peter Mach | 1. jún 2023 | 14. december 2022
(vymenovaný prezidentkou Zuzana Čaputovou) |
sudca Okresného súdu Bratislava I |
Emeritní sudcovia
[upraviť | upraviť zdroj]Na Najvyššom správnom súde pôsobili v minulosti 2 sudkyne.
| Sudca | Na súde od - do | Vo funkcii sudcu od | Pôsobenie predtým | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Zuzana Mališová | 1. august 2021
- 9. február 2024 |
27. apríl 1994;
18. máj 1998 (zvolená Národnou radou) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu od 10. decembra 2021 |
| Zdenka Reisenauerová | 1. august 2021
- 31. marec 2024 |
26. jún 1984;
21. december 1988; 13. apríl 1992 (vymenovaná Predsedníctvom Slovenskej národnej rady) |
sudkyňa Najvyššieho súdu | predsedníčka senátu ešte na Najvyššom súde od 1. januára 2009 |
Senáty
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšší správny súd rozhoduje prostredníctvom trojčlenných senátov alebo päťčlenných senátov, v osobitných prípadoch v sedemčlennom veľkom senáte. Do týchto senátov sú sudcovia rozdeľovaní každý kalendárny rok predsedom Najvyššieho správneho súdu prostredníctvom rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu, pričom na čele každého senátu stojí jeho predseda.
Trojčlenné senáty rozhodujú:
- vo veciach opravných prostriedkov (kasačných sťažností) smerujúcich proti rozhodnutiam nižších správnych súdov;
- pri výkone oprávnení nadriadeného súdu voči nižším správnym súdom i voči samému sebe (rozhodovanie o námietkach zaujatosti, o návrhoch na odňatie a prikázanie veci a v sporoch o príslušnosť).
Päťčlenné senáty zložené výlučne zo sudcov Najvyššieho správneho súdu rozhodujú:
- vo veciach prvého a jediného stupňa (napr. žaloby vo volebných veciach, žaloby na rozpustenie politickej strany, kompetenčné žaloby);
- o odvolaniach v disciplinárnych veciach.
Päťčlenné senáty zložené z troch sudcov Najvyššieho správneho súdu a dvoch prísediacich sudcov z radov občanov Najvyššieho správneho súdu rozhodujú v disciplinárnych veciach prvého stupňa.
Veľký senát zložený zo siedmich sudcov rozhoduje o veciach mu postúpených trojčlenným senátom v prípadoch, ak sa tento trojčlenný mieni odchýliť od právneho názoru vysloveného už skôr iným trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu; prostredníctvom veľkého senátu sa teda realizuje zjednocovanie právnych názorov na úrovni samotného Najvyššieho správneho súdu.
Na Najvyššom správnom súde pôsobia nasledujúce senáty (k 14. 7. 2024):
| Senát | Predseda senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu |
|---|---|
| 1 (trojčlenný) | Jana Hatalová |
| 2 (trojčlenný) | Elena Berthotyová |
| 3 (trojčlenný) | Katarína Benczová |
| 4 (trojčlenný) | Monika Valašiková |
| 5 (trojčlenný) | Petra Príbelská |
| 6 (trojčlenný) | Viola Takáčová |
| 7 (trojčlenný) | Zdenka Reisenauerová |
| 8 (trojčlenný) | Anita Filová |
| 11 (päťčlenný) | Jana Hatalová |
| 12 (päťčlenný) | Elena Berthotyová |
| 13 (päťčlenný) | Katarína Benczová |
| 14 (päťčlenný) | Marián Trenčan |
| 19 (veľký senát) | Marián Trenčan |
| 31 (prvostupňový
disciplinárny) |
Michal Novotný |
| 32 (prvostupňový
disciplinárny) |
Anita Filová |
| 33 (prvostupňový
disciplinárny) |
Viola Takáčová |
| 41 (odvolací disciplinárny senát) | Katarína Benczová |
| 42 (odvolací disciplinárny senát) | Jana Hatalová |
| 51 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Zuzana Šabová |
| 52 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Michal Novotný |
| 53 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Juraj Vačok |
| 54 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Anita Filová |
| 55 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Michal Dzurdzík |
| 56 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Michal Matulník |
| 57 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Viola Takáčová |
| 58 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Peter Potásch |
| 59 (predseda senátu
rozhodujúci o zahladení odsúdenia) |
Kristína Babiaková |
Prvostupňové správne súdy
[upraviť | upraviť zdroj]Správne súdnictvo sa na prvom stupni na Slovensku realizuje od 1. júna 2023 troma správnymi súdmi. Ich sídlami sú Bratislava, Banská Bystrica a Košice.
| Správny súd | Predseda | Počet (stálych) sudcov | Poznámky |
|---|---|---|---|
| v Bratislave | Jeanette Hajdinová
(1. 6. 2023 - 31. 5. 2028) |
33
(k 14. 7. 2024) |
podpredsedníčkou je Ivana Rudinská (1. júl 2024 - 30. jún 2029) |
| v Banskej Bystrici | Peter Molčan
(1. 1. 2023 - 31. 12. 2027) |
22
(k 14. 7. 2024) |
podpredsedníčkou je Alena Antalová
(1. 6. 2023 - 31. 5. 2028) |
| v Košiciach | Pavol Tkáč
(1. 4. 2023 - 31. 3. 2028) |
21
(k 14. 7. 2024) |
podpredsedníčkou je Tatiana Sabadošová
(1. 1. 2024 - 31. 12. 2028) |
Tieto súdy rozhodujú o správnych žalobách v prvom stupni, a to prostredníctvom senátov zložených z troch sudcov, alebo v niektorých prípadoch jedným sudcom (samosudcom). O opravnom prostriedku proti ich rozhodnutiam (o kasačnej sťažnosti) rozhoduje Najvyšší správny súd v senáte zloženom z troch sudcov a v niektorých prípadoch vo veľkom senáte zloženom zo siedmich sudcov.
Poznámka: do 31. mája 2023 pôsobnosť prvostupňových súdov vo veciach správneho súdnictva vykonávali krajské súdy (osem krajských súdov).
História správneho súdnictva na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Korene správneho súdnictva na Slovensku siahajú do obdobia Rakúsko-Uhorska. Správne súdnictvo Uhorska však nemalo výraznejší dopad na dnešný právny stav. V roku 1918 vznikol v Česko-Slovensku v Prahe Najvyšší správny súd[2], ktorý nadväzoval na činnosť Správneho súdneho dvora vo Viedni pre Predlitavsko. Jeho predsedom („prezidentom“) bol Ferdinand Pantůček a neskôr Emil Hácha. Súd získal pomerne vysoké renomé a vytvoril významnú judikatúru, ktorú publikoval v tzv. Bohuslavovej zbierke (čes. Bohuslavova sbírka, pomenovaná podľa sudcu Josefa Václava Bohuslava). Zbierka je v niektorých oblastiach relevantná dodnes.[3]
Medzivojnové česko-slovenské správne súdnictvo sa však s príchodom druhej svetovej vojny začalo rúcať. Po zániku prvej Česko-slovenskej republiky vznikol v Slovenskom štáte nový Najvyšší správny súd, ktorý sídlil v Bratislave. Jeho predsedom bol Gejza Fritz.
Po vojne bola obnovená činnosť Najvyššieho správneho súdu, ale podľa pražských dohôd z rokov 1945 – 1946 vznikol nejasný dualizmus. Český a slovenský Najvyšší správny súd existovali popri sebe. Ústava 9. mája z roku 1948 síce formálne predpokladala existenciu Správneho súdu (nie najvyššieho), nová politická moc však obnovenie v praxi nepripustila. Správne (a ústavné) súdnictvo kontrolujúce štát bolo totiž nesúladné s filozofickou koncepciou nového zriadenia.[3]
Najvyšší správny súd už nebol personálne doplňovaný a v polovici roka 1949 bolo sídlo súdu prenesené do Bratislavy (z. č. 166/1949 Zb.). Drvivá väčšina sudcov na nové pôsobisko neprešla. Samotná pôsobnosť súdu v tomto období je ťažko pozorovateľná. Od 1. januára 1953 boli následne zákonom[4] definitívne zrušené všetky právne predpisy o správnom súde a správne súdnictvo v Česko-Slovensku bolo až na výnimku zlikvidované. Všeobecnú kontrolu verejnej správy mala zabezpečiť prokuratúra podriadená štátu a komunistickému režimu.[3][5]
Po páde komunizmu sa začalo s obnovou správneho súdnictva. Od 1. januára 1992 došlo k obnoveniu správneho súdnictva na základe zákona č. 519/1992 Zb. v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, keď na Slovensku boli správnymi súdmi Najvyšší súd (ak bol žalovaným celoštátny orgán) a krajské súdy (v ostatných prípadoch spravidla bez možnosti opravného prostriedku), prípadne okresné súdy (ak išlo o priestupky). Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo pokračované v tomto nastavení, pričom v rokoch 2003 až 2004 došlo k vzniku všeobecne dvojstupňového správneho súdnictva, keď krajské súdy rozhodovali v prvom stupni a o odvolaní (neskôr o kasačnej sťažnosti) rozhodoval Najvyšší súd.
V Česku začal oddelený Najvyšší správny súd pôsobiť od 1. januára 2003. Na Slovensku i napriek dlhodobým diskusiám zlom priniesla až novela Ústavy č. 422/2020 Z. z., ktorá Najvyšší správny súd ako oddelený súdny orgán správneho súdnictva zriadila k dátumu 1. januára 2021. Jeho činnosť sa začala 1. augusta 2021. Najvyšší správny súd vznikl ako súčasť reformy súdnej mapy spustenej ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.[6] Vôbec prvým predsedom tohto súdu je bývalý advokát, prokurátor a košický krajský sudca Pavol Naď.[6][7]
Súvislosti zriadenia moderného Najvyššieho správneho súdu
[upraviť | upraviť zdroj]Potreba Najvyššieho správneho súdu je v právnom prostredí spravidla vnímaná pozitívne, pričom za kladný príklad býva označované zriadenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v roku 2003. Celková súdna reforma započatá ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ako aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu, sa však stretli aj s kritikou. Vytýkaná jej býva najmä rýchlosť reformy, ako aj nedostatočná spolupráca a súčinnosť so sudcami.[8] V tejto súvislosti sa vyjadrila napr. sudkyňa Najvyššieho súdu a členka Súdnej rady Elena Berthotyová, podľa ktorej sa sudcovia boja „nastúpiť na loď, ktorá sa po pár metroch potopí. Celý projekt vznikal za zatvorenými dverami, ako sudcovia správneho kolégia sme nemali možnosť vyjadriť sa k tomu.“[9] Rovnako znepokojenie vyjadrila sudkyňa Petra Príbelská, okrem iného z dôvodu, že kým český súd vznikal desať rokov, slovenský v priebehu niekoľkých mesiacov.[10]
Osobitná kritika sa ozývala zo strany sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu, ktorí očakávali, že na Najvyšší správny súd prejdú automaticky, ako tomu bolo v Česku. Avšak aj títo sudcovia podliehali verejnému vypočutiu pred Súdnou radou a jej následnému rozhodnutiu o ich preložení na Najvyšší správny súd.
Prechod právomoci
[upraviť | upraviť zdroj]Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu prebehlo v dvoch fázach. Prvou bolo jeho zriadenie ako samostatnej entity od 1. januára 2021. Zákonom bola zriadená aj jeho Kancelária. Druhou fázou bolo začatie výkonu jeho činnosti od 1. augusta 2021.
Až do začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu vykonávali jeho pôsobnosť tie orgány, ktoré ju vykonávali podľa predpisov účinných pred začatím činnosti Najvyššieho správneho súdu (z veľkej časti Najvyšší súd). Ak zákon neustanovuje inak, dané orgány dokončia aj konania, ktoré začali pred začatím činnosti Najvyššieho správneho súdu.[11]
Na Najvyšší správny súd prešlo z Najvyššieho súdu takmer 2 000 spisov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dôvodová správa k ústavnému zákonu 422/2020 Z. z. Dostupné online [cit. 2021-06-30]
- ↑ Z. č. 3/1918 Sb. z. a n. o nejvyšším správním soudě a o řešení kompetenčních konfliktů. Dostupné online [cit. 2021-06-30]
- ↑ a b c Nejvyšší správní soud: Historie [online]. Brno: Najvyšší správny súd Českej republiky, [cit. 2023-11-04]. Dostupné online. Archivované 2023-11-04 z originálu.
- ↑ § 18 ods. 2 z. č. 65/1952 Zb. Dostupné online [cit. 2021-06-30]
- ↑ HUTKO, Dominik; MAZANEC, Michal. Mazanec, šéf českého Najvyššieho správneho súdu: Ste krok pred Českom [online]. Pravda, 2021-05-27, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Najvyšší správny súd má svojho predsedu [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 18. 5. 2021, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.
- ↑ Prezidentka vymenovala Naďa za šéfa Najvyššieho správneho súdu [online]. Denník SME, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Časť sudcov sa vzbúrila proti súdnej mape. Ministerku Kolíkovú vyzvali, aby svoju reformu stiahla [online]. Denník N, 2021-01-14, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
- ↑ Ani jeden sudca zo správneho kolégia [online]. Denník N, 2021-01-26, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.
- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika; PRÍBELSKÁ, Petra. Sudkyňa Príbelská: Sudcovia sebareflexiou prešli. Neviem, či všetci pochopili, že slúžia občanom a štátu [online]. Denník N, 2021-02-19, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1].
- ↑ Čl. 154g ods. 5 Ústavy SR. Dostupné online [cit. 2021-06-30]