Mária Kolíková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mária Kolíková
16. ministerka spravodlivosti SR
Momentálne v úrade
od 1. apríla 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Veronika Remišová
ad interim
14. ministerka spravodlivosti SR
V úrade
21. marca 2020 – 23. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Gábor Gál Veronika Remišová
ad interim
Nástupca
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR
V úrade
2016 – 2018
V úrade
2010 – 2012
Podpredsedníčka strany Za ľudí
Momentálne v úrade
od 8. augusta 2020
Biografické údaje
Narodenie29. august 1974 (46 rokov)
Dunajská Streda, ČSSR
Politická stranaZA ĽUDÍ (2019 – súčasnosť)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnička
Národnosťslovenská

Mgr. Mária Kolíková (* 29. august 1974, Dunajská Streda)[1][2] je slovenská právnička, politička a bývalá ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky. V roku 2019 vstúpila do vznikajúcej strany bývalého prezidenta Andreja Kisku ZA ĽUDÍ[3] a na ustanovujúcom sneme bola zvolená za členku predsedníctva.[4]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Kolíková v roku 1999 absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.[2] Po absolvovaní do roku 2002 pracovala ako advokátska koncipientka, od roku 2003 je advokátka. V roku 2006 bola menovaná do funkcie riaditeľky Centra právnej pomoci. Od roku 2007 do júla 2010 pracovala v advokátskej kancelárii Mária Kolíková. Od júla 2012 do marca 2016 opäť pôsobila v advokácii, vo firme Kolíková & Partners, s.r.o.[1]

V rokoch 19982001 vyučovala na letných a jarných školách ľudských práv pre študentov práva, v roku 2001 založila a do roku 2005 vyučovala predmet Právna klinika pre komunity na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 20072009 vyučovala na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.[1]

Činnosť v štátnej správe[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 ju ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vymenovala za prvú riaditeľku novovzniknutého Centra právnej pomoci.[5] V decembri 2006 ju minister spravodlivosti Štefan Harabin odvolal a zároveň rozhodol o okamžitom ukončení jej pracovného pomeru.[6]

Štátnou tajomníčkou sa stala v júli 2010, vo funkcii zostala do marca 2012. V máji a júni 2012 bola externou poradkyňou Ministra spravodlivosti ČR pre oblasť reforiem v justícii. Následne sa vrátila do advokácie.[1] Už počas pôsobenia v Radičovej vláde bola vnímaná ako pravá ruka ministerky Lucie Žitňanskej.[7] V marci 2018 sa o nej hovorilo ako o možnej náhradníčke Lucie Žitňanskej v novej vláde.[8] Ministrom spravodlivosti sa nakoniec stal Gábor Gál.

V auguste 2018 oznámila svoj odchod z ministerstva. Ako možná náhradníčka bola spomenutá Edita Pfundtner. Kolíková odchod odôvodnila aj únosom vietnamského občana, na ktorom sa mohol podieľať aj štát: „Nemôžem sa tváriť, že som len odborník a nie som člen vlády. Som člen vlády, je to verejná funkcia, ktorá súvisí s politikou“, vyhlásila.[7]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerka spravodlivosti[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala zo siedmeho miesta kandidátky strany Za ľudí. Získala 9 293 preferenčných hlasov a 8. miesto v strane.[9] V rozhovore s Michalom Kovačičom pre Aktuality.sk na začiatku februára 2020 hovorila, že po parlamentných voľbách sa vidí na čele ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, kam sa aj dostala.[10] Ako ministerka mala v pláne urobiť rozsiahlu reformu justície na Slovensku. Chcela preveriť majetky všetkých sudcov aj s rodinami, zrušiť niektoré súdy a na disciplinárne trestanie sudcov a prokurátorov zriadiť úplne nový súd.[11] Počas jej funkcie sa jej niektoré kľúčové zmeny podarilo urobiť. Presadila efektívny zákon o zaisťovaní majetku, prešla jej novela ústavy, ktorá priniesla základy budúcich zmien v justícii, vrátane sprísnenia preverovania majetkových priznaní sudcov. Počas vládnej krízy 23. marca 2021 prijala prezidentka Zuzana Čaputová jej demisiu a funkciou ministerky spravodlivosti dočasne poverila Veroniku Remišovú. V čase, keď podávala demisiu, bola najúspešnejšou ministerkou spravodlivosti. Žiadnemu inému členovi vlády sa za taký čas nepodarilo presadiť toľko kľúčových zmien ako jej. Za najlepšiu členku vlády Igora Matoviča ju označili viacerí slovenskí ekonómovia aj prezidentka Zuzana Čaputová.[12][13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Štátna tajomníčka [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-08-22]. Dostupné online.
  2. a b Mária Kolíková In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  3. Do Kiskovej strany vstupuje aj bývalá štátna tajomníčka Kolíková. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-06-13. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  4. [Tím] : Ochotní a schopní [online]. Bratislava : Za ľudí, [cit. 2019-09-28]. Dostupné online.
  5. Centrum právnej pomoci poskytuje svoje služby už 10 rokov [online]. centrumpravnejpomoci.sk, [cit. 2018-08-23]. Dostupné online.
  6. Harabin odvolal riaditeľku CPP, Kolíková to považuje za hlúpe [online]. 24hod.sk, [cit. 2018-08-23]. Dostupné online.
  7. a b PRUŠOVÁ, Veronika. Denník N. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-08-21. Dostupné online [cit. 2018-08-22]. ISSN 1339-844X.
  8. SITA. Náhradou za Žitňanskú má byť Mária Kolíková. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2018-08-22]. ISSN 1336-2674.
  9. [Voľby do Národnej rady SR 2020] : Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online.
  10. BARIAK, Ladislav. Mária Kolíková (Za ľudí): Chcem byť ministerkou spravodlivosti. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-04-02. Dostupné online [cit. 2021-03-23].
  11. HANÁK, Peter; PETROVIČ, Ján. Koniec mafie v talároch? Súdnictvo čaká veľké upratovanie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-04-21. Dostupné online [cit. 2021-03-23].
  12. SOPÓCI, Patrik; SITA. Kolíková verí, že jej demisia prispeje k lepšej vláde. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-03-23. Dostupné online [cit. 2021-03-23]. ISSN 1335-4418.
  13. PRUŠOVÁ, Veronika. Mária Kolíková končí preto, že žiadala odchod Matoviča. Označovali ju za najlepšiu ministerku [online]. Bratislava : Denník N, 2021-03-23, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]