Preskočiť na obsah

Denník N

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°10′08″S 17°07′46″V / 48,168836°S 17,129536°V / 48.168836; 17.129536

Denník N

Logo novín

Sídlo na Jarošovej 1 v Bratislave
Základné informácie
TypDenník
MajiteľN Press
ŠéfredaktorMatúš Kostolný
Zástupca šéfredaktoraKonštantín Čikovský
Juraj Javorský
Založenie1. január 2015
Politická príslušnosťliberalizmus[1]
Jazykslovenčina
Kontaktné údaje
AdresaJarošova 1, 831 03 Bratislava
Webwww.dennikn.sk

Denník N je slovenský denník, pôvodne len internetové médium, ktoré vzniklo po odchode časti členov redakcie denníka SME v roku 2014. Redakcia sa venuje investigatívnym, analytickejším a rozsiahlejším textom a popritom vyrába aj stručné a rýchle spravodajstvo. Médium je financované najmä z platieb od predplatiteľov. Denník N má od januára 2015 aj tlačenú podobu[2] a od roku 2017 vydáva aj mesačník N magazín[3].

Vlastnícke vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Denník N bol financovaný najmä z príjmov od predplatiteľov a z reklamy. Redakcia pravidelne zverejňuje informácie o hospodárení na redakčnom blogu.[4]

Výhodou predplatného je prístup k celému obsahu (tzv. exkluzívnemu) a diskusiám i to, že predplatiteľom sa zobrazuje menšie množstvo reklamy. Počet predplatiteľov bol vo februári 2015 viac ako 9 000,[5] v marci 2016 viac ako 16-tisíc[6] a vo februári 2017 mal 21-tisíc aktívnych predplatiteľov a 98-tisíc registrovaných čitateľov.[7] Priemerný predaj printového denníka v závere roka 2016 bol pod 3 500 kusov. V prvom štvrťroku 2017 dosiahol počet predplatiteľov 23-tisíc a náklad sa držal nad 3 000 kusov.[8] Na konci prvého štvrťroka 2018 mal Denník N 27-tisíc predplatiteľov[9], na konci prvého štvrťroka 2019 mal 35-tisíc predplatiteľov. Na konci roku 2020 mal Denník N 65-tisíc predplatiteľov[10].

V roku 2015 podpísal Denník N (vtedy Projekt N.) zmluvu s investormi, ktorými sa stali šiesti spolumajitelia spoločnosti ESET (Maroš Grund, Rudolf Hrubý, Richard Marko, Peter Paško, Miroslav Trnka a Anton Zajac[11]).[12] Investori za 1,2 milióna eur získali 51-percentný podiel vo firme. Akcionárska zmluva zabezpečuje aj redakčnú nezávislosť.[12] Jediným majiteľom vydavateľstva N Press, s. r. o. (predtým GRAPE 2013 s. r. o.) sa tak 12. mája 2015[13] stala akciová spoločnosť Denník N, a. s., ktorá bola zapísaná 2. apríla 2015 do obchodného registra.[14] Jej základné imanie 25 000 € tvorí 190 kmeňových listinných akcií na meno.[14]

V priebehu prvého štvrťroka 2017 získalo akcie Denníka N 39 zakladajúcich členov redakcie a počet akcionárov tak spolu so šiestimi spolumajiteľmi Esetu a piatimi členmi vedenia vydavateľstva vzrástol na 50.[8]

Spolumajiteľ Anton Zajac bol v novembri 2016 jedným z prvej trojice podporovateľov občianskeho združenia Progresívne Slovensko[15], ktoré zaregistrovalo ministerstvo vnútra koncom novembra po odovzdaní petície s 13 500 podpismi.[16] Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému[17], bez upozornenia na možný konflikt záujmov[16]. Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer[18], SNS[19] či SaS[20].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladateľmi (vedenie) sú Matúš Kostolný, Tomáš Bella, Lukáš Fila (riaditeľ vydavateľstva N Press), Konštantín Čikovský a Juraj Javorský.[21] Impulzom pre vytvorenie projektu bol vstup finančnej skupiny Penta do majiteľskej štruktúry akciovej spoločnosti Petit Press, ktorá je vydavateľom Denníka SME.

Webová podoba (.projekt-n.sk) vznikla v novembri 2014, denník sa začal vydávať a predávať v januári roku 2015.

V roku 2016 získal Denník N päť Novinárskych cien Nadácie otvorenej spoločnosti (najviac zo slovenských médií).[22] Najviac Novinárskych cien získal Denník N aj v nasledujúcich rokoch – v roku 2017 sedem[23] a v roku 2018 sedem[24].

V októbri 2017 vyšiel N Magazín o kritickom myslení, ktorý rozoslali v náklade 24-tisíc kusov na takmer tristo škôl. Predávali vlastné knižné tituly, reklamné predmety a vybrané knihy od iných vydavateľstiev.[25]

V decembri 2017 získala redakcia grant od spoločnosti Google v hodnote 754-tisíc eur, aby vytvorila open source predplatiteľský systém, ktorý bude môcť bezplatne využívať ktorýkoľvek vydavateľ na svete.[26]

V roku 2018 začala redakcia tvoriť aj podcasty, jedna epizóda mala v priemere 5 000 stiahnutí.[27]

V novembri 2018 vzniklo v Česku sesterské médium Deník N, jeho vznik podporilo v crowdfundingu 5 300 ľudí.[28]

2. marca 2021 Denník N oznámil, že sa stal majiteľom portálu pre turistov Hiking.sk, založeného v roku 2002. Majiteľmi boli dovtedy Ľubomír Mäkký a Soňa Mäkká, na portáli budú pokračovať pod hlavičkou Denníka N.[29]

Minúta po minúte[upraviť | upraviť zdroj]

Redakcia sa zameriava na publikovanie rozsiahlejších a analytickejších textov, ktoré sú určené najmä pre predplatiteľov, a popri tom vyrába rýchle a stručné spravodajstvo pod hlavičkou Minúta po minúte, ktorú vydavateľ vlastní ako ochrannú známku.[30] Minúta po minúte je umiestnená priamo na titulnej stránke webu denníka, na samostatnej podstránke mnt.sk a na mobilných aplikáciách pre iOS, Android a Windows Phone.

Aplikácia získala 2. miesto v kategórii Brandované aplikácie v súťaži AppsRulezz 2016.[31] Získala tiež Cenu Google (Novinárska cena) za inovatívnu online žurnalistiku.[22]

N magazín[upraviť | upraviť zdroj]

Po dvoch pokusných číslach v roku 2016 (jeden o kauze Kaliňák – Bašternák, druhý s výberom rozhovorov) začala redakcia od januára 2017 vydávať aj mesačník N Magazín.[32]

Newslettre[upraviť | upraviť zdroj]

Denník N vyrába viacero newslettrov[33], ktoré umožňujú čitateľom dostávať informácie o témach, ktoré ich zaujímajú. Ľudia môžu dostať e-mailové upozornenie na témy, ktoré ich zaujímajú. Formou mailu môžu tiež dostať súhrn najdôležitejších správ dňa z Minúty po minúte či upozornenia na mimoriadne udalosti.

Redakcia tiež vyrába špeciálne newslettre – komentovaný výber troch udalostí dňa Newsfilter N[34], piatkový súhrn správ Filipa Struhárika o médiách a žurnalistike MediaBrífing[35], výber zaujímavostí zo zahraničnej tlače od Tomáša Bellu Tl;dr[36] a newsletter Martina M. Šimečku vysvetľujúci zaujímavosti zo sveta Odkaz MMŠ[37].

Čitatelia môžu využiť aj notifikácie zasielané cez aplikácie, ale aj cez internetové prehliadače na stolových počítačoch i mobiloch.[38]

Kritika a kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Liberálna orientácia a boj proti dezinformáciám[upraviť | upraviť zdroj]

Povedľa periodík ako napríklad Sme, Pravda, Šport či Hospodárske noviny býva Denník N radený medzi najznámejších reprezentantov serióznej dennej periodickej tlače na území Slovenska.[39] Liberálna[40] svetonázorová orientácia stavia Denníka N do role protipólu konzervatívneho i sociálne ladeného (mediálneho, spoločenského i politického) prostredia. V slovenskej, tradične skôr konzervatívnej spoločnosti tak redaktori Denníka N v minulosti i dnes zastávajú viacero skôr nepopulárnych postojov. Takto sa napríklad snažia inakosť prezentovať skôr pozitívne, ako niečo prirodzene patriace k normálnosti.[41] Po vypuknutí migračnej krízy sa taktiež nevymedzili proti medzinárodnej migrácii a solidarite s utečencami, v dôsledku čoho sa spolu s rôznymi občianskymi aktivistami stali predmetom hanlivých označení typu slniečkár, pravdoláskar či bratislavská kaviareň.[40] Aj v konzervatívnom (napr. kresťanskom) prostredí však denník spravidla býva rešpektovaný, keďže „si dávajú záležať na overovaní faktov a sú aj oceňované za kvalitu spravodajstva“.[42]

Denník a jeho redaktori sa zaoberajú aj pôsobením propagandy a šírením hoaxov na Slovensku. Spolu s ďalšími médiami podľa Marianny Bachledovej: „analyzujú a na správnu mieru uvádzajú nepravdivé informácie šíriace sa z alternatívnej mediálnej scény s cieľom destabilizovať verejnú mienku.“[43] Denník tiež vydal príručku pre stredné školy, ktorá mala študentov oboznámiť s problematikou.[44] V nadväznosti na túto činnosť sa možno v publikáciách z radov alternatívnej až konšpirátorskej scény stretnúť s výrazne nepriateľskou kritikou (napr. zo strany prispievateľov do časopisu Zem & Vek).[45] Medzi kritikov Denník N patrí aj Vladimír Malíček, vyučujúci na Akadémii Policajného zboru v Bratislave (mediálne známy ako člen skupiny skinheadov, ktorý napadol študenta Daniela Tupého a ktorý vystupoval ako svedok v prípade jeho vraždy)[46][47]. Vo svojej knihe Politický islam optikou dezinformácii a propagandy (2019) redaktorov Denníka N a Sme obvinil, že kladú dôraz na vytváranie vlastnej reality, nie na jej popis. Informovanie k témam ako imigrácia, vojna či multikulturalizmus Malíček označil ako cielené fake news a denník obvinil z „mediálneho lynčovania“ svojich oponentov ako konšpirátorov, dezinformátorov či „putinovcov“.[48] Podľa jedného zo zakladateľov Denníka N, Vladimíra Šnídla, býva Denník N často obviňovaný zo šírenia proamerickej propagandy a označovaný ako protiruský. Dôkazy sa však podľa Šnídla „obvykle nedodajú alebo za propagandu označujú akýkoľvek kritický článok o Putinovi“.[49] Americké veľvyslanectvo podľa novinára zároveň síce „udržiava kontakty s niektorými slovenskými novinármi, ktorí sa venujú zahraničným alebo bezpečnostným témam“, avšak nejde o propagandu, ale tzv. verejnú diplomaciu, v ktorej je tiež možné nájsť istý propagandistický nádych.[49]

Spory s politikmi[upraviť | upraviť zdroj]

Redaktori Denníka N boli často (aj v časoch, keď pracovali v Sme) kritickí voči vládam, ktoré vládli na Slovensku.[50] Denník v minulosti otvoril viaceré spoločensky citlivé kauzy, ako napríklad otázku originality akademických prác slovenských politikov, osobitne rigoróznej práce Andreja Danka.[51] Už počas druhej vlády Róberta Fica (do 2016) preto zo strany vlády došlo k ignorovaniu otázok od novinárov Denníka N.[50] Dôvodom bolo podľa úradu vlády údajne tendenčné informovanie o práci vlády, ktoré malo vyvrcholiť odštartovaním „politickej antikampane“.[52] Denník N sa argumentujúc porušením jeho práva slobodne podnikať obrátil na súd. Na stranu Denníka N sa postavila aj Tlačová rada SR a ombudsmanka Jana Dubovcová. Ústavný súd SR nakoniec ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku právomocí.[53]

Politici z konzervatívnejšie ladených strán a konzervatívne (prevažne kontroverzné) média (ako napríklad Hlavné správy) denník opakované obviňujú z politickej nadpráce pre ich liberálne či progresívne orientovanú politickú opozíciu. V dôsledku toho bol Denník N spájaný napríklad s bývalou prezidentkou Zuzanou Čaputovou či so stranou Progresívne Slovensko.[54]

Úniky utajovaných informácií[upraviť | upraviť zdroj]

Denník N sa dlhodobo venuje aj investigatívnemu novinárstvu a opakovane disponoval informáciami z neverejných trestných spisov. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa takto vďaka činnosti redaktorov Denníka N verejnosť mohla oboznámiť počas vyšetrovania so záznamami z tzv. Threemy. V auguste 2023 zverejnil kontroverzný youtuber Martin Daňo (obviňovaný zo šírenia dezinformácií)[55] video, na ktorom natočil sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú a investigatívnu novinárku Denníka N Moniku Tódovú, ako nakladajú bicykle na auto. Záleská rozhodovala vo viacerých medializovaných prípadoch: kauza zmenky Mariana Kočnera a Pavla Ruska, kauza bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, prípad zosnulého generála Milana Lučanského či prípad podnikateľa Norberta Bödöra. Vzťah medzi novinárkou a sudkyňou bol prinajmenšom v určitých kruhoch známy už pred tým (január 2021), no po zverejnení videa sa začal v spoločnosti rozsiahle rozoberať v súvislosti s možnými únikmi informácií z vyšetrovacích spisov. Sudkyňa Záleská odmietla akékoľvek úniky zo spisov prípadov, ktoré dozorovala a Monika Tódová deklarovala, že od Záleskej nikdy nedostala žiadnu utajenú informáciu a že po prehĺbení jej vzťahu so Záleskou prijali v redakcii potrebné opatrenia, aby sa nevenovala Záleskej prípadom. Poukázala tiež na skutočnosť, že v čase zverejnenia nahrávok Threema nemal súd nahrávky k dispozícii.[55][56][57] Napriek uvedenému Tódová niektoré prípady, v ktorých Záleská rozhodovala, komentovala aj neskôr a niektoré jej vyjadrenia z roku 2020 boli Nicole Nevolníkovou z Penta Investments interpretované spôsobom, že Tódovej museli byť známe detaily z pojednávaní či rozhodovania súdu, ktoré poznať v zásade nemala.[58] Prípad z hľadiska právnickej etiky riešila aj Súdna rada, no neprijala žiadne stanovisko.[59]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ŠKOLKAY, Andrej. Slovakia [online]. Media Landscapes, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-26 z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ Matúš Kostolný o Projekte N: Nedokážeme prežiť bez podpory čitateľov. Stratégie (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-10-22. Dostupné online [cit. 2018-10-20].
  3. ↑ MEDIALNE.SK. Časopis Denníka N začne vychádzať ako pravidelný mesačník [online]. medialne.etrend.sk, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online. Archivované 2018-10-20 z originálu.
  4. ↑ Hospodárenie Denníka N. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  5. ↑ FILA, Lukáš. Denník N vo februári: viac ako 9000 predplatiteľov, pol milióna návštevníkov. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-03-19. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ FILA, Lukáš; KOSTOLNÝ, Matúš. Denník N po roku: ako sme použili vaše peniaze. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-03-03. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  7. ↑ FILA, Lukáš. Ako sa nám darilo v závere roka 2016. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-06. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ a b FILA, Lukáš. 23-tisíc predplatiteľov a zatiaľ najlepší hospodársky výsledok. Ako sa darilo Denníku N v prvom štvrťroku 2017?. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-05-02. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ N, Redakčný blog Denníka. V tomto štvrťroku sme síce dosiahli rekordný zisk, ale je ťažké sa z neho tešiť (list vydavateľa) [online]. Denník N, 2018-05-10, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  10. ↑ N, Denník. Čo nové v Denníku N: Na kampaň za očkovanie vyčleníme priestor za 300-tisíc eur (štvrťročný list vydavateľa) [online]. Denník N, 2021-02-03, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online.
  11. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Projekt N zverejnil vlastníkov [online]. Bratislava: omediach.com, 2014-12-18, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  12. ↑ a b POLÁŠ, Martin. Denník N už podpísal zmluvu s investormi z Esetu. Nesmú podľa nej vstúpiť do politiky. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2015-02-26. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1337-0006.
  13. ↑ N Press, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Denník N, a. s. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  15. ↑ Štefunkovo Progresívne Slovensko predstavilo nové tváre. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-11-27. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-05. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ Progresívne Slovensko. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ Smer [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  19. ↑ SNS [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  20. ↑ Sulík a SaS [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  21. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Odídenci zo SME budú mať denník Projekt N [online]. Bratislava: omediach.com, 2014-10-20, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  22. ↑ a b SITA, Mediálne.sk. Víťazi Novinárskej ceny sú známi. Pozrite si výsledky. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2016-05-16. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1337-0006.
  23. ↑ Denník N znova získal najviac, sedem ocenení v súťaži Novinárska cena [online]. Denník N, 2017-05-10, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  24. ↑ N, Denník. Denník N znova získal najviac ocenení v súťaži Novinárska cena [online]. Denník N, 2018-05-03, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  25. ↑ FILA, Lukáš. Druhý štvrťrok v pluse. Ako sa darilo Denníku N v posledných mesiacoch. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-11-06. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ Denník N získa od Googlu 754-tisíc eur, aby vytvoril open source predplatiteľský systém [online]. Denník N, 2017-12-13, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  27. ↑ Podcasty Denníka N majú už viac ako milión stiahnutí [online]. Denník N, 2018-10-16, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  28. ↑ FILA, Lukáš. Sme radi, že hodnoty Denníka N dostanú šancu aj v Česku (list vydavateľa) [online]. Denník N, 2018-11-06, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  29. ↑ Denník N sa stal novým majiteľom. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-02. Dostupné online [cit. 2021-03-05]. ISSN 1339-844X.
  30. ↑ Ochranné známky : POZ 547-2015 [online]. Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva SR, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  31. ↑ Živé.sk. Toto sú najlepšie slovenské appky. Pozrite si výsledky prestížnej súťaže [online]. zive.azet.sk, 2016-06-14, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  32. ↑ POLÁŠ, Martin. Časopis Denníka N začne vychádzať ako pravidelný mesačník. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2016-12-23. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1337-0006. Archivované 2018-10-20 z originálu.
  33. ↑ N, Redakčný blog Denníka. Na Facebook sa už nedá spoľahnúť, skúste newslettre Denníka N [online]. Denník N, 2018-02-21, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  34. ↑ Newsfilter [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  35. ↑ MediaBrífing [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  36. ↑ tl;dr zo zahraničnej tlače [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  37. ↑ Odkaz MMŠ [online]. Denník N, [cit. 2018-12-19]. Dostupné online.
  38. ↑ Denník N spúšťa notifikácie na dôležité správy aj pre internetové prehliadače. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-01-18. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1339-844X.
  39. ↑ KAČINCOVÁ PREDMERSKÁ, Anna. Spravodajstvo v periodickej tlači. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2017. ISBN 978-80-8105-898-1. S. 33.
  40. ↑ a b ŠTEFANČÍK, Radoslav; DULEBOVÁ, Irina. Jazyk a politika. Bratislava : Ekonóm, 2017. ISBN 978-80-225-4414-6. S. 153.
  41. ↑ FARAGULOVÁ, Alena. Cudzosť - jazyk - Slováci. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4205-6. S. 28.
  42. ↑ MOHYLÁKOVÁ, Alžbeta. Digitálny kontinent a jeho výzvy. Bratislava : Don Bosco, 2020. ISBN 978-80-8074-459-5. S. 19.
  43. ↑ BACHLEDOVÁ, Marianna. Ideológia v paratextoch k prekladovej literatúre 1968-1989. Banská Bystrica : Belianum, 2018. ISBN 978-80-557-1495-0. S. 22.
  44. ↑ SZABÓOVÁ, Zuzana. Školy za demokraciu. [Banská Bystrica] : [Dali-BB], 2018. ISBN 978-80-8141-176-2. S. 19.
  45. ↑ DUDÁŠ, Ján. Lexikón menej známych a mätúcich sekulárnych a náboženských pojmov. [Rozhanovce] : Ján Dudáš, [2017]. ISBN 978-80-972644-3-7. S. 366.
  46. ↑ GAŠPAROVIČ, Matej. Polícia má ďalší problém so systémom kajúcnikov. Ukazuje to vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého. Štandard. Dostupné online [cit. 2024-07-09].
  47. ↑ V kauze vraždy Daniela Tupého vypovedal kľúčový svedok. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-11-15. Dostupné online [cit. 2024-07-09]. ISSN 1335-4418.
  48. ↑ MALÍČEK, Vladimír. Politický islam optikou dezinformácii a propagandy. Bratislava : Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-8054-806-3. S. 243.
  49. ↑ a b ŠNÍDL, Vladimír. Pravda a lož na Facebooku. [Bratislava] : N Press, 2017. ISBN 978-80-972394-4-2. S. 121.
  50. ↑ a b ŠKOLKAY, Andrej. Media Law in Slovakia. 3rd Ed. Alphen aan den Rijn : Wolters Kluwer, 2016. ISBN 978-90-411-6759-0. S. 30.
  51. ↑ LINCÉNYI, Marcel (ed.). Výchova a vzdelávanie k demokratickému občianstvu v Slovenskej republike. Trenčín : Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Celouniverzitné pracovisko Katedra politológie, 2019. ISBN 978-80-8075-861-5. S. 151an.
  52. ↑ Vláda drží bobříka mlčení, rozladily ji karikatury premiéra. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2015-05-12. Dostupné online [cit. 2024-07-09].
  53. ↑ Ústavný súd sa Denníka N nezastal. Trend, 2015, čís. 23, s. 10. ISSN 1335-0684.
  54. ↑ Pozri napr. "progresívny denník N" In Vyhľadávanie Google
  55. ↑ a b Monika Tódová verejne prehovorila o svojom vzťahu k sudkyni Pamele Záleskej. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-08-08. Dostupné online [cit. 2024-07-09]. ISSN 1336-1996.
  56. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Newsfilter: Čo by ste mali vedieť o vzťahu Tódová a Záleská. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-08-08. Dostupné online [cit. 2024-07-09]. ISSN 1339-844X.
  57. ↑ MADRO, Peter. Etický rozkol v súdnej rade. Sudkyne reagujú na kauzu Tódová - Záleská. Podľa nich narušila dôveryhodnosť v justíciu. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-08-16. Dostupné online [cit. 2024-07-09]. ISSN 1336-197X.
  58. ↑ NEVOLNÍKOVÁ, Nicole. Všetko, čo by sme mali vedieť o (ne)zaujatosti. Denník N : Blog (Bratislava: N Press), 2023-08-10. Dostupné online [cit. 2024-07-09].
  59. ↑ Zápisnica z 10. zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 17 – 19. októbra 2023 v Bratislave. Dostupné online. [cit. 2024-07-09]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Denník_N&oldid=7880261“